O tom, ako sme Babu Jagu spoznali:-)

Začalo to takto: Zaparkovali sme auto pri jednom z rodinných domov. Zaparkovať v nie až tak známom priestore malého mestečka nie je niekedy jednoduché. Človek sa stále obzerá na dopravné značky, aby všetko bolo podľa predpisov. Super! Žiadna dopravná značka, ktorá by hovorila o nejakom zákaze státia. Dávam si slnečné okuliare, vyťahujem veci z auta. A zrazu sa tam objavila. Ona! Baba jaga! Babka, ktorá vyšla zo svojej perníkovej chalúpky. Šatka, kvetovaný odev. Bola malá, ale zlostná. Pohadzovala rukami sem a tam a my.. sme ostali v úžase! To je presne tá situácia, kedy človek ostane odstavený! Bez slov! Vraj: "Vy tu parkujete, my tu bývame, turisti nechcú platiť za parkovné, myslia si, že všetko budú mať zdarma!" Uaaaau, za dve minúty som nestihla zrátať počet jednotlivých slov a myšlienok za minútu! Klobúk dole pred babičkou! Tipla by som tak - okolo 80 rokov. Koľko zlosti sa skrývalo v tejto bytosti! Jej negatívna energia zaplavovala celý priestor. Niesla sa ako kúdoľ dymu, ktorý pomaly zadymí celú miestnosť, otrávi vzduch tak, že sa už nedá dýchať. Jej tvár bola nasiaknutá agresiou, očami nás prebodávala.. Už sa  aj zdalo, že bude hádzať krompáče a motyky................ pokračovanie článku