O zachmúrených živých bytostiach

Autor: Katarína Lorenčíková | 26.7.2011 o 10:37 | (upravené 26.7.2011 o 23:43) Karma článku: 1,42 | Prečítané:  334x

Ráno. Ako každé iné ,.. a predsa zvláštne. Slnko.. Pán slnečnííík už je na oblohe a hladí ma svojimi teplými lúčmi. Vonku cítiť letný vzduch, vôňu stromov. Vstávam,.. a už sa v myšlienkach teším na vôňu rannej kávy. Čas.. znovu to nejako ubehlo mávnutím paličkou. Poznáte to? Čas a okamih, kedy sa nachvíľu stratíte. Len tak blúdite v myšlienkach. Sekundy,.. minúty,..? Pri takom blúdení totiž človek nikdy nevie - koľko reálneho času ubehlo. V  poslednej chvíli zabuchnem dvere môjho bytu. Výťah,.. nikdy som výťahy nemala rada. Už ako dieťa som vždy s mamou všade chodila radšej po vlastných. Škrípanie našej brány... čakanie  na autobus,..  A čo nevidím? Spevavý  drozd  našiel práve odhodený sáčok, v ktorom je jedlo. Pozriem sa naňho, .. a on? Cúvne..Iba sa prizerá na ľudí, ako sa pomaly  a znenazdajky približujú. Ľudia... - cítiace a vnímavé tvory,.. a predsa sa tak líšia  vo svojich názoroch, pocitoch, emóciách. Sme tak rovnakí a zároveň odlišní.. Drozd bojuje zo sáčkom jedla ,... Pomaly si sáčok posúva ,.. len čo najďalej od ľudí.. tak, aby mohol s jedlom predsa vzlietnut a vychutnať si ho v kľude a v najväčšom pôžitku. No ale ,.. nieeee!!! Akurát prichádza autobus,......

Napínavé sledovanie sa končí.  Neuveriteľné - nikto si drozda nevšimol...Je to možné? Nikto sa neobzrel.   V poslednej chvíli nastupujem  do autobusu a drozd odlieta s jedlom v zobáku. Je to možné?  Kde sa stala chyba,..?

Halóóóó .. ľudia!! Zložte si okuliare a odložte svoje zachmúrené tváre. Aspoň nachvíľu si odložte svoje starosti. Rozšírte svoje obzory. Pozrite sa lepšie,.. Veď je nádherný letný deň!
Márne,.. zachmúrené tváre ľudských duší hľadia na mňa v autobuse. Mojimi očami v skratke:

..naproti stojí mladý muž, ktorý vníma iba svoj mp3 prehrávač. No áno. Veď je vo svojom svete,... hudba, jeho myšlienky,..  pocity,..on,... A vpravo,..? Mladá žena už prijíma tretí  hovor so slovami - "Veď som Vám včera hovorila, že prídem do práce až na deviatu."... telefón ale stále zvoní, takže po piatich minútach už všetci členovia posádky nášho autobusu Mhd poznajú  celú zvučku telefónu. A zamnou? Pár , ktorý sa háda. Už poznáme ich príbeh dnešného rána.   On zabudol kľúče a už obidvaja meškajú do práce.

A.. konečne chvíľka kľudu. Nič sa nedeje. Človek sa môže aspoň zase zatúlať do svojich myšlienok. O minútku na to však náš kľud naruší staršia pani, ktorá už na schodíkoch očakáva, že jej niekto uvoľní miesto  a nenávistne sa prizerá snáď na každého, kto mal ten kúsok šťastia - a sedí. Teeda - to sú pohľady. Zamračená  namosúrená tvár si vyberá obeť. Ó, niee,... obeťou sa stávam ja. Hľadí na mňa zachmúrená agresivna bytosť, ktorá sa prebíja  lakťami a vyvoláva konflikty. Nie!! nie nie,...Človek niekedy predsa nesmie uhnúť.. stále robiť kompromis, len preto - aby nevyvolal konflikt. NIE. Tentokrát budem nemilosrdná a nepopustim.  Keby nemala v sebe toľko zloby a agresie,... hm.. no ale keby to bolo také jednoduché.

K slovu sa totiž dostáva  - Moje svedomie. "Som asi zlá, keď to robím naschvál,..? Možno by som mala....Je to správne,.. alebo,..? " Neskoro.. Moja spolusediaca uvoľňuje  miesto a ja sa ocitám v úlohe najhoršej bytosti v autobuse. "Áno, len sa na ňu pozrite, neuvoľnila miesto tejto staršej pani. Ti mladí ľudia dnes nemajú ani kúsok citu" .. Vua la. A už je to tu. No áno, urobila som to schválne,.. No a čo! Každý máme ten kúsok svojej pravdy a vidíme to svojimi očami.  Bola konfliktná,.. Koľko zloby a agresie dokážu mať v sebe niekedy ľudia..? To za iných okolností by som vstala,... No ale kto má pravdu,.? Každý máme  tú svoju pravdu, svoje hľadisko, ktoré sa nám v danej chvíli javí ako správne vplyvom zážitkov a okolností, ktoré  zažijeme.

Nie,.. - táto okolnosť mi  predsa nepokazí môj deň. Konečne - hurá -  vystupujemeeeee!!!

Aká úľava,...Pani s namrzenou tvárou kráča na zastávku električky. A ja do práce.

Naše cesty sa pomaly rozdeľujú,...
Ešte si ju zopárkrát obzriem.. Nasadzujem si moje ružové  slnečné okuliare, nech zase vidím trošku na ružovo:-)

Slnečné  okuliare majú jednu výhodu - nikto nevidi, na koho sa pozeráte:-)

Krásny slnečný deň s vôňou leta..... a ja si ho nepokaziiiiiiiiiiiiiiiim:-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?