Zdravotníctvo versus ľudia

Autor: Katarína Lorenčíková | 26.7.2011 o 14:40 | (upravené 26.7.2011 o 19:54) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  315x

Ako to už niekedy býva, raz za čas sa náš zdravotný stav má tendenciu zhoršiť. Prejdú roky rokúce a nemusíme mať žiaden zdravotný problém, a zrazu - naše telo sa ozve a povie : "Dosť, už chcem oddych, veď už somnou niečo rob." Životné tempo sa zrýchlilo, nároky v práci sa zväčšili, len - peňazí je akosi stále málo. Odkedy sme prešli do slávnej Európskej únie, naše peňaženky sa začali akosi podozrivo rýchlo stenšovať. Hypotéky, splátky, ocitáme sa v rovnakom kolotoči - a väčšina ľudí je asi na tom podobne. Žijeme z mínusov, ktoré  potom nedokážeme splatiť. Ten istý kruh. Život sa tak niekedy má tendenciu meniť na boj o prežitie. Ako väčšina ľudí, aj ja som sa ocitla v tomto zápase o prežitie. Práca, po práci zase práca a v noci človek rozmýšľa: "Kde sa stala chyba,..? Ako by som ušetril/a,..? Na čom by som ešte mohol/mohla ubrať, aby som mal/mala viac peňazí..?" Tieto každodenné kladené otázky sa stali základom pre môj úbytok fyzických síl, čo sa prejavilo ako inak - aj na mojom zhoršenom zdravotnom stave,..  Sprvoti - človek nereaguje na impulzy a upozornenia svojho organizmu, snaží sa ešte viac pracovať a utlmiť tento hlas, ktorý čoraz naliehavejšie kričí - DOSŤ!!! ........

A tak som sa aj ja poučila, že nie je nič dôležitejšie ako moje zdravie. Jedno ráno  som sa  vybrala do mojej práce, ako inokedy - v tom istom čase. Bolo snáď 40 stupňov, takže v autobuse nič príjemné. Ráno som naviac zistila, že prišli moje dni, čo mi nepridalo na mojej fyzickej aktivite. V práci však nastali komplikácie - zvracanie, kŕče - a ja som vedela, že musím ísť domov. Keď som ale chcela vstať - znížil sa mi tlak a prestala som vidieť , neskôr aj počuť. Málo jedla, málo pitia, preťažený organizmus a ešte k tomu aj slnečné prenikavé lúče. Nastala tma. Zvláštny pocit. Ste tu, ...zároveň nie ste na fyzickej úrovni. Nejako tak to zrejme vyzerá, keď sa naše telo odoberie na druhý svet  a opustí fyzickú úroveň. Prebrala som sa na to, ako sedím na zemi .. A čo bolo ďalej?

Keďže mi nebolo naďalej dobre, všetci usúdili, že zavoláme Rýchlu zdravotnú pomoc. Nezvyknem využívať tieto služby, ale tentokrát som nemala na výber. Kým však sanitka  dorazila - bola som už ako tak pri vedomí, pretože sme čakali dlho.. Ľudia z rýchlej pomoci nevedeli nájsť presnú ulicu. Po chvíli sa otvorili dvere so slovami - "Kde máte tú pacientku"? ...

"To som ja", odvetila som, nesmelo  čakajúc - čo sa bude diať. "To ste akože vy,..?" prejavila sa už na pohľad "super milá pani" tak vo veku zhruba 35 rokov. Nasledovalo vyšetrenie tlaku a plno otázok . Páni zdravotníci, zaujímalo by ma iba jedno - ako človek môže vedieť o ktorej hodine presne odpadol? Veď nevníma ani čas. Dookola tie isté otázky, ktoré ma ešte viac vyčerpávali, žiadne riešenie. Po  desiatich minútach došlo k  vyhláseniu :"Keď ste už taká nevládna, tak Vás prevezieme do nemocnice." S veľkou láskou a "ochotou" :-)  mi nasadili infúziu, nasledovala cesta do nemocnice. Sem tam samozrejme na mňa pozreli, či žijem. Tak som mala možnosť počuť celú story o  ich službách, kto kedy pracuje, ako im to lezie hrozne na nervy, všetko samozrejme s príslušnými vulgarizmami. "Mohla som ísť radšej domov a mať kľud," pomyslela som si. Avšak tak sa to iba začalo...

Hneď pri ďalšej príležitosti milá pani zo sanitky vyhlásila - "Pôjdete pešky? Či ste taká nevládna, že Vás dáme aj na vozík?" hmm,.. mala zmysel pre iróniu, to musím uznať. Vtipná ženská:-) Prišli sme na príjem do nemocnice, davy nesmelých čakajúcich pacientov na mňa spýtavo hľadeli. V tejto chvíli sme boli  všetci na jednej lodi. Ten istý kolotoč, tie isté otázky,.. "Prečo ste si zavolali 155? A o ktorej hodine ste pili,..?,. o ktorej hodine ste odpadli? To už na príjem príjmajú aj ľudí s menštruačnými kŕčami, asi nová móda", neodpustila si ironickú poznámku pani, ktorá mi robila EKG. "A prosím vás, láskavo nedýchajte ústami , mne sa tu potom menia čísla,..a  neartikulujte perami" ... s prísnosťou dodala vážna lekárka. Ja som bola iba smädná. Ale človek v takejto situácii už radšej nereaguje.  Nadobudla som totiž pocit, že nemám dýchať vôbec:-).. Môžem slobodne  dýchať v tejto spoločnosti? Iba som sa prizerala na neznáme tváre, ktoré čakali na to isté , .. z tvári ľudí išla bezmocnosť, .. tragické, zároveň s odstupom času smiešne. Tragikomédia,...

Prečo nevieme byť iba ľudskí? Je to tak ťažké - rozprávať sa s niekým na patričnej úrovni a s patričnou úctou? Podať mu pohár "ľudskosti a dôstojnosti"? Medzitým som sa dostala na vedľajšiu izbu, kde mi stekala infúzia. Kvapky magnézia išli náramne pomaly, pán Časovník je niekedy totiž veľký huncút. Tie svoje veľké čiernobiele hodiny znenazdajky zastaví. Vtedy sekundy bežia ako minúty,.. Minúty ako hodiny,.. Veď ja ho raz dostanem:-)  Zhrozene  som počúvala a vnímala, kde som sa za tak krátku dobu ocitla. "Čo tu vlastne ja robím,..?" Niekto tam hore má asi zmysel pre iróniu a vtip,...

Špinavé priestory, kde sa nedalo dýchať, zdravotníci baviaci sa o tom, čo bude kto robiť cez víkend, spýtavé pohľady bytostí.  "Ale no tak, ..páni zdravotníci,.. Veď už so zvieratkami sa dnes bavia veterinári lepšie"... Boli ste niekedy u veterinára,..?  Milá ordinácia ,  ľudia, ktorí majú pozitívny vzťah k zvieratkám a hlavne - správajú sa k nim ako k ľuďom.

Za polhodiny sa vystriedalo snáď desať pacientov. Jeden z nich bol muž, ktorý chcel spáchať samovraždu, nevidel iné riešenie , chcel skočiť pod vlak,.. Pani, ktorá ho priniesla na pohotovosť mu zachránila život. Oboch ich poranil vlak. "Prečo ste to urobili? Myslíte si , že je to riešenie? Veď máte život ešte pred sebou,.." presviedčala ho jedna z ošetrujúcich lekárok. "Neviete môj príbeh, ..neviete nič, ..neviete ako žijem, ..čo cítim, ..čo som prežil,.. kto som,..bol som drogovo závislý, .. ledva som sa z toho dostal nebyť priateľky,..nemám z čoho platiť hypotéku a strašne mi chýba mama... nechajte si svoje otrepané frázy, ja už nemám prečo žiť,.." odvetil mladý muž  a po tvári sa mu skotúľali slzy.  Vypočula som si celý príbeh zúfalého muža, ktorý nevidel riešenie. "Ako je to vôbec možné, že sa človek ocitne zrazu v takom štádiu, že to riešenie jednoducho nevidí,..?" pomyslela som si,.. Nakoniec, vždy ide o uhol pohľadu.

Po chvíli prišla psychiatrička, ktorá nevedela tak celkom zaujať stanovisko.  Pre všetkých to bola v tej chvíli silná káva. Ale on,... on chcel rozprávať. "Dajte mu ukľudňovačku,.." zaznela odpoveď mladej ošetrujúcej lekárky.

Áno, ja viem.. vy máte takých prípadov denne milión. A pri milión-prvom - sa Vám to nezdá zaujímavé. Jednoducho - taký je život.. Veď to všetci vieme. Ale,.. napriek tomu  vo mne zarezonovalo ALE,... Tiež nezarábam veľa, ale na svoju prácu hľadím ako na poslanie. Deti sú predsa živé ľudské bytosti so svojím svetom. Vždy som si myslela, že zdravotníkom a lekárom sa stávajú ľudia, ktorí majú na svoju prácu trošku iný pohľad. Veď ide o ľudí. A Vám by sa páčilo, keby sa s vami niekto takto rozprával? Každý sa môže ocitnúť raz na tej druhej strane situácie.

Muž, ktorý nevidel riešenie svojich problémov odišiel.  Chvíľku sa nám stretli pohľady, jeho pohľad rozprával tými najrôznejšími emóciami. Bolesť, beznádej, zúfalstvo..Mala som vnúknutie - niečo povedať..? niečo vysloviť.. ? Iba sa dlho na mňa  pozeral, nikdy nezabudnem na tento pohľad ...-  a bol preč...  Zotmelo sa.. infúzia pomaly stekala a ja som iba premýšľala, ako málo by stačilo - keby ľudia boli trošku na seba lepší... ľudskejší...  tak málo by stačilo človeku, ktorý sa ocitne zrazu v inom svete,.. Sám, s obmedzenou možnosťou pohybu. Infúzia dokvapkala,.. musela som vstať a niekoho poprosiť , aby mi ju vymenil, alebo odpojil. Nemal samozrejme kto,... "Počkajte, my sme o chvíľu tam", ozval sa zaneprázdnený hlas.

Na druhej posteli sedel usmievavý turek, ktorý mal rozrezanú ruku. Otvoril okno, zrejme aj on sa potreboval nadýchať z tak dusnej atmosféry tejto spoločnosti. Pozreli sme sa na seba s veľkým úsmevom. Nevedel ani slovo po slovensky.  Vždy som si myslela, že ľudí delia jazykové bariéry. Nie, rozumeli sme si vo všetkom. Poznáte ten pocit, kedy pohľad hovorí ,..? Irónia. Človeku, ktorý nevedel po slovensky som rozumela všetko , čo chcel vyjadriť,... povedať,.. ako sa cítil,...a ľuďom, ktorí hovorili slovenčinou - som zrazu nerozumela nič. Nerozumela som im emóciám, názorom, pohľadu na život. "..pitivoo, ty mujsíš piť", povedal turek s rusko - chorvátsko -  poľským akcentom. Bola som naozaj smädná. Zobral mi infúziu do svojej druhej ruky (pravú mal zaviazanú), obaja sme vstali - "Halóóóó.. i juž netečee!!!" ,.. zakričal na sestričku. Ozvalo sa ochotné:  "Už ideeeeeeeeeem!!!", odpojili mi infúziu a povedali, že môžem ísť domov. Vzhľadom na to, že hodiny ukazovali 23.30,  bola som nesmierne vďačná kolegyni, ktorá ma zaviezla domov v tom strašnom lejaku.. Ešte raz týmto ĎAKUJEM..

Každý z nás sa raz ocitne v núdzi a len vtedy si človek uvedomí, čo pre nás znamená zdravie a čo je pre nás  to naozajstne dôležité... to naozajstné - podstatné,.. hodnotné,...Na druhý deň som sa zobudila s opuchnutou rukou, dostala som infekciu z injekčnej striekačky, čo som následne riešila týždeň. Ďaľší  týždeň pátrania a fyzického premáhania sa. Po nejakom čase sa však ukázalo, že sa iba ozval môj slepák. Nie menštruačné kŕče, omyl.

A tak - vážení zdravotníci - pýtam sa - kde je tá Vaša pomoc, pre ktorú ste platený,..? Každý z nás rieši predsa nedostatok finančných prostriedkov, ..bojuje o prežitie z materiálneho hľadiska. Ani ja nezarábam sto tisíc - napriek tomu neberiem svoju prácu ako - "PREDÁVANIE HAMBURGEROV",...

,.. a stačilo by tak málo,...

BYŤ IBA ČLOVEKOM,..............

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?