"Žlto - poštový" príbeh:-)

Autor: Katarína Lorenčíková | 2.8.2011 o 12:04 | (upravené 2.8.2011 o 14:26) Karma článku: 3,85 | Prečítané:  349x

Zásielka! Jéé, konečne! - potešila som sa hneď ráno pri pohľade na našu schránku. Objednávka tovaru, ktorý som si objednala cez internet konečne dorazila a ja som sa so zvedavosťou pobrala na poštu. Hľadiac na hodinky v mobile  a prezerajúc si paneláky Petržalky - hľadám príslušnú poštu. Pošty.. Koľko ich je v Petržalke? Každá terasa v Petržalke vyzerá rovnako. Kde tu nájdem poštu? Tam, alebo tam? Kam mám ísť? Robím to nerada , ale  predsa len... Budem sa musieť niekoho opýtať. Keď človek nevie - tak nevie. A priznajme si - môj orientačný zmysel - nikdy nebol najlepší. Vždy som sa pri hľadaní trás vydala s istotou na druhú stranu - ale aj - s istotou som vždy pri opätovnom pokuse o návrat tej správnej cesty - intuitívne našla bez mapy - tú správnu uličku, ktorú som hľadala. Prípadne - pri najväčšej rezignácii - sa pri mne požadovaná ulica , či budova, inštitúcia  - jednoducho znenazdajky objavila.  Ženy vraj orientačný zmysel nemajú - hovorí sa. Môže za to naše "nastavenie" mozgu. Každé zovšeobecnenie je však scestné. Sme rôznorodé ľudské bytosti. A tak ako sú rôzni muži, sú aj rôzne ženy. A niektoré - povedzme to nahlas - majú zase lepšiu orientáciu v priestore ako muži,...

"Pošta" - obzerám si žltý nápis.  "Tak predsa - našla som ju", pomyslela som si s radosťou. A naozaj - tu medzi sídliskom - zrazu pozerala na mňa tými svojimi "žltými očami" malá pošta. "Sídlisková" nenápadná pošta, ktorá sa tu znenazdajky objavila medzi panelákmi.

"Super! Záhada je vyriešená! Stačí iba vojsť, dať do okienka  priehradky príslušný lístok, teta v okienku sa na to  pozrie - a dá mi balík.. a je to v suchu", s radosťou som si pomyslela - hľadiac na hodinky - a premýšľajúc - koľko mám ešte stále času v rezerve. To som ale netušila, čo ma čaká:-)

Vstupujem do budovy pošty a preverujem  situáciu svojimi "ľudskými senzormi."  Hm, nie je tu veľa ľudí. Zdá sa, že to bude bez problémov. Čítam nápisy na priehradkách - a zaradím sa k čakajúcemu pánovi na "zásielky a balíky". Dievčina, ktorá bola na rade - balila svoj balík.

"Tak ukážte, dáme to na váhu,... to máte už ale viac ako je požadovaná váha. Treba asi - odobrať ešte cukríky, alebo niečo malé. A ešte - aký máte papier? Treba odvážiť aj papier", skonštatovala  trpezlivá pani pri priehradke. A tak - nasledovalo - triedenie pochutín - tyčiniek, piškótov, cukríkov, čokolád, keksov, krekrov, ryže a mnoho iných potravín - z obsahu balíka. Balík nebol zabalený, takže v tejto fáze - balenia - sme napínavo čakali - či sa balík vôbec podarí zabaliť, zaviazať, v konečnom procese zalepiť.

"Áno! Podarilo sa", pozreli sme sa na seba s radosťou - spolu s čakajúcim starším pánom, ktorý sa udalosti rovnako tešil ako ja.  Naša radosť však netrvala dlho - pani v priehradke, pozerajúc na nás - položila na priehradku ceduľu - ktorá nás informovala o ďalšom čakaní - ale už - pri inej priehradke. A tak sme sa trpezlivo presunuli k nasledujúcej priehradke.

"Máme prestávku", vyriekla svoj ortieľ na nás čakajúcich "priehradková" pani. "Obed? Ešte máte 5 minút na obed, snáď nás vybavíte", s miernym napätím dodal slušne čakajúci pán, ktorý tu spolu somnou čakal pol hodiny. "Milý pane, každý chce jesť", odpovedala so všetkou samozrejmosťou ďaľšia zamestnankyňa pošty. "Balíky až o pol hodiny", zarezonovala jej rázna odpoveď.

A je to tu. Moja rezerva času je preč. Stratila sa spolu s radosťou na moju zásielku. S mojim "čakajúcim spoločníkom" sme si sadli do kresla. "Nič, musíme čakať. Čo sa dá robiť, ľudí neprerobíte", odpovedal s úsmevom, iróniou, ale aj ľahkosťou starší pán. Súhlasila som. A tak sme - čakali - pozorujúc celý chod pošty.

Za ten čas  už k okienku priehradky pristúpila pani, ktorá chcela rýchlo vybaviť svoju žiadosť - poslať list - s nádejou - že to - rýchlo vybaví. "Nemáte dobre vypísaný podací lístok", upozornila zákazníčku zamestnankyňa pošty. "Taak, viete čo? Dajte mi nový", s rozpakmi odpovedala ponáhľajúca sa klientka.

"Nový? Tam pri druhej priehradke si vypýtajte nový podací lístok", s istotou vyriekla. A tak sa pani posunula ku druhej priehradke. "Nie u mňa, musíte počkať na tamtú priehradku", poradila klientke "zaneprázdnená" pani pri okienku, ktorá si vybavovala telefonický hovor so známou  - baviac sa o obľúbenej a dôležitej téme - "kam na dovolenku".

"Alee.. veď ste teraz obslúžili predchádzajúcu pani, ktorá posielala listy,.. Sme v tramtárii? Zakaždým keď sem prídem - snáď si potrebujem dať lexaurín na ukľudnenie", rozčúlene zareagovala vytočená zákazníčka, ktorá po chvíli "trápenia" svoje listy nakoniec neposlala. Odišla. Dvere pošty sa energicky zabuchli a my sme sa v návale čakania - iba spontánne pozreli na seba - s miernym údivom , úsmevom, trpezlivo vyčkávajúc na tie naše "vytúžené balíky". A je to tu. Vytúžené balíky sa nám konečne dostali do rúk.

"Taak,.. ďakujem Vám za spoločnosť pri čakaní. Mám už ten svoj balík. Aj vy máte "zásielku"? Je v poriadku? Rozbaľme ich a skontrolujme. Sme sa nakoniec aj dočkali. Môj syn robí dokumentárne filmy. Tak som naňho teraz pomyslel. Idem mu napísať správu. Tu by sa mu páčilo. Našiel by tu všetko...", s humorom, všetkým nadhľadom, pokorou a trpezlivosťou, ale aj s  miernym záchvatom smiechu mi podal ruku môj čakajúci spoločník na pošte. "Viete,..Život je naozaj - rôznorodý. Naučil som sa naňho prizerať aj z prostredia komédie. A potom - Vás už nič nevytočí. Tak - všetko dobré - a dovidenia. Bolo mi potešením..", skončil svoje rozprávanie postarší pán, ktorý mal v očiach radosť z balíka. Dvere pošty sa zabuchli a naše cesty sa rozdelili.

Áno. Všetko je o ľuďoch. Je to o nás - ľudských bytostiach,.. ale aj - o našom nazeraní na svet, našom pohľade. A vždy ide iba o uhol pohľadu - sú ľudské bytosti, ktoré neustále hľadajú a vidia vo svojom živote drámu, potom sú ale aj takí, ktorí sa prizerajú z toho istého okna- a vidia svet s úsmevom a všetkou krásou, čo život ponúka a nenechajú si svoj životný proces znepríjemniť podobnými malichernosťami.

Taak,.. do ktorej kategórie patríte?:-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?