"Šťastie" = zmysel života?

Autor: Katarína Lorenčíková | 3.8.2011 o 22:29 | (upravené 4.8.2011 o 12:37) Karma článku: 1,26 | Prečítané:  474x

Stratená v mojich myšlienkach som kráčala  v dave ľudí nákupného centra. "Máš niečo nové? Vraj si našiel zmysel života, si písal v správe,..?", započula som rozhovor dvoch mladých mužov na pohyblivých schodoch.  "Niečo také - prišiel som včera na dve veci - človek musí nájsť spôsob ako byť šťastný - a človek musí nájsť svoj dôvod - prečo byť šťastný", vzdiaľovali sa hlasy dvoch mladých ľudí, ktorých som nemala možnosť nepočuť a ktorí - mi nachvíľu zmenili tok mojich myšlienok. Hm, zaujímavá téma.. Málokedy sa zadarí počuť ľudí hovoriť o "zmysle" života, hoci - otázka zmyslu života sa nám ponúka viac krát za život. Škoda, že som nepočula pointu príbehu - mladého muža, ktorý s nadšením rozprával o zmysle života. Nuž ale - musíme vždy mať nejaký dôvod na to naše "šťastie"....? A čo je to vlastne to naše - "šťastie" ,.. o ktorom tak často snívame v našich predstavách, o ktorom máme určitú predstavu? Čo je to "šťastie"? Aká jednoduchá otázka - a tak zložitá. Ako môžeme vedieť čo je pre nás to správne? Dozvieme sa to z kníh? Veď je ich toľko v kníhkupectvách - "Návod na šťastie", "Ako byť šťastný",..a podobné iné tituly populárnej psychologickej  literatúry.

Isté príslovie hovorí - "Dávaj pozor na priania, - mohli by sa Ti totiž splniť." Aká irónia v jednom riadku - ale...  skutočne - my ľudské bytosti stále iba s otvorenými očami snívame - v jednom okamihu však môžu tieto sny priniesť v našom živote  - obrátku o 360 stupňov - a to sa nám už - nepáči.

Zrazu ...  - to nezodpovedá našim predstavám.

Zrazu... -  to vnímame akosi o trochu inak, z iného pohľadu, z iného horizontu. Už to nie je také zaujímavé, ako predtým - keď sme o tom snívali a odhaľovali tajomstvá. Už sa to ľudským bytostiam - nepáči.

A tak zase príde iná túžba - ktorá prekryje tú starú - večný kolobeh, ktorý sa opakuje niekoľkokrát za život - asi toľko - koľko je potrebné na ďaľšiu lekciu ľudskej bytosti, ktorá neustále hľadá a nepozerá sa na prítomné okamihy, na to - čo už dávno má a možno to iba nevníma.

Potrebuje ľudská bytosť pre svoje "šťastie" dôvod?

Hľadáme, hľadáme, hľadáme... Ľudské bytosti však nie sú rovnaké. A každý máme aj iné "nastavenia" - rovnako nevnímame - veď - prejdite sa s niekým po ulici - tá istá situácia - iné vnemy. Nie sú a nikdy ani nebudú rovnaké... Na strane druhej - asi by to nebolo pre nás to "zaujímavé", keby sme sa navzájom nevedeli obohatiť - keby sme si vzájomne nevedeli ponúknuť ten svoj pohľad, nazrieť - do sveta inej  ľudskej bytosti. Je to ako - keď si ľudské tvory otvoria okno a pozorujú svet - nikdy neuvidia to isté - niekto vidí ponad horizonty, niekto vidí oblaky, niekto ale iba ulicu , niekto dokonca iba chodník, ktorý je pod jeho oknom.

Ľudské bytosti dokonca ani rovnako nevidia - je napríklad vedecky dokázané, že aj vnímanie odtieňov farieb je u každého individuálne. A tak - kým niekomu sa zdá niečo oranžové - inej bytosti iba - žlté. Nie, nie -  my dokonca ani rovnako - nepočujeme. Každá bytosť totiž zachytáva iné frekvencie vnemov.

Sme rozdielni. Preto - aj otázka existencie toho nášho "šťastia" je - rozdielna. Pre niekoho je ten celý život kariéra a realizuje sa preto v pracovnom živote, pre iného zase - rodina.  Pre inú ľudskú bytosť to môže byť starostlivosť o milovanú bytosť. Musíme ale hľadať dôvody - pre to naše "šťastie"? Pre to naše "prečo" byť štastným?

Pocit šťastia by nemal závisieť od vonkajších vplyvov života,.. Mali by sme ho mať takpovediac v "sebe". Mali by sme ten svoj život iba naplno - žiť a prežiť - ... a to  nezávisle  - na životných okolnostiach.

Je ľudská bytosť na hľadanie nastavená? Celý život predsa nemôžeme hľadať kto sme, prečo  sme tu, aká je naša úloha, veď, .. čas sa každým dňom kráti. Máme iba vždy nové - očakávania, ktoré nás vedú k hľadaniu niečoho nového, možno zaujímavého...

A niekedy očakávame iba nové dvere, ktoré sa nám otvoria , prizerajúc a nevidiac  - tie pred nami, ktoré sú už dávno - otvorené...

Stačí iba vojsť.

Len my,..

,..my iba niekedy - žiadne dvere pred nami nevidíme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?