"Stratenie" v čase a zabudnutý klobúk v Tescu

Autor: Katarína Lorenčíková | 4.8.2011 o 10:57 | (upravené 4.8.2011 o 13:49) Karma článku: 3,29 | Prečítané:  570x

Čas. Ide rýchlo.  A vraj - je merateľný. Je? Niekedy sa ale dá v ňom priľahko stratiť. Pozor na veľkého Pána času - Časovníka - ktorý nás niekedy oklame. Strácame sa v okamihu, kedy sa naše myšlienky začnú túlať. A túlame sa radi. Možno tak navštíviť tooooooooľko končín vesmírneho bytia, objaviť nové a nepoznané horizonty v nás. Časté "myšlienko - túlanie" vedie však aj k strácaniu pevnej pôdy nášho "zemského bytia". Stratené kľúče, zabudnuté mobily, a mnoho iných podobných vecí. Tiež vzniká riziko, že môže dôjsť k "stratenie orientácie nášho smeru. Napríklad - ideme kúpiť do hypermarketu horčicu - po návrate domov však zisťujeme, že sme síce nakúpili všetko možno - nemožné, ale na horčicu sme nakoniec nejako pozabudli. Hypermarkety. Obchody veľkých možností, ktoré po komunizme zaznamenali veľký boom, zrazu sa otvorili dvere novému tovaru. Chcete si kúpiť pero? Máme v ponuke celý regál pier rôznych značiek. Zákazník zrazu strávi 3 hodiny v supermarkete - ani nevie ako.. Hypermarkety - sú miestom, kde sa čas nejako "stráca"... Pri návšteve Tesca som tak prednedávnom strávila 3 hodiny. Mojou obľúbenou časťou je kníhkupectvo, tiež novinky do domácnosti a samozrejme - klobúky...

A tak som si s pozornosťou prezrela všetok tovar, pristavila som sa v poličke klobúkov, šiltoviek a čiapiek - ale nenašla som nič, čo by mi sedelo. Pobrala som sa teda ďalej. Ako som tak kráčala cestou k ďaľším  obchodíkom, zrazu som zistila, že mi niečo chýba.

"Áno, veď som mala môj obľúbený klobúk z Chorvátska. A ja ho... nemám. Stratila som ho?", pomyslela som si.  Rekapitulujem a vybavujem spomienkové informácie z nákupu. "Mám to. Ostal na poličke pri ďaľších klobúkoch v Tescu", - vybavila sa mi požadovaná informácia. Pri skúšaní iných klobúkov, ktoré sa mi páčili - som ten môj položila na poličku predávaného tovaru. Ostal tam.

Rýchlo. Ešte tam musí byť. Prešla iba hodina . Za hodinu by ho predsa - nikto  nezobral. Vlastne - nemohol by ho ani kúpiť:-).  Pôjdem tam, on tam bude a ja sa poučím, že klobúky sa nemajú nechávať na poličke a zabúdať. Bude tam. S miernou únavou a potom na tvári som sa vrátila do Tesca.

"Hm, už tu nie je. Neskoro. Prišla som už neskoro", sklamane som hľadela na prázdnu poličku predávaných klobúkov.

"Milka pozri, no nie je úžasný? Ako mi sedí. Už dávno som nenašla klobúk, ktorý by bol taký ako chcem a ešte by mi aj sedel. Len, ktovie koľko stojí, nie je na ňom cena", započula som rozhovor jednej nakupujúcej, ktorá mala na hlave môj klobúk. A je to tu. Čo teraz? Ako jej "diplomaticky" vysvetliť, že klobúk nie je na predaj, lebo som ho tu jednoducho pri skúšaní klobúkov iba- zabudla? Rýchlo. Pani s klobúkom kráča ku pokladni. Musím niečo urobiť.

"Prosím Vás. Ten klobúk, ktorý máte vybratý - nie je na predaj, je môj. Jaa- zabudla som si ho pred hodinou pri skúšaní ďaľších klobúkov", vyriekla som svoje stanovisko  - hľadiac na môj klobúk a na výraz tváre týchto nakupujúcich bytostí. "A to už ako? Veď tu bol už dlho. Nemohli ste si vymyslieť nič lepšie? Jasné, vy ho chcete kúpiť. Ale viete čo? Je pekný a ja Vám ho už naspäť nedám. Máte jednoducho  iba smolu - klobúk som si vybrala ja a ja ho aj kúpim", povedala rázne s miernou aroganciou pani, ktorá už kráčala s mojim klobúkom ku pokladni. "Prepáčte prosím, nie je na ňom cena. Môžte mi to zistiť?", podávala klobúk pokladníčke tesca nakupujúca arogantná bytosť.

"Nebude tam cena. Nie je to možné. Je môj", ponúkla som informáciu pokladníčke. "Váš? A to už ako? Táto pani ho zobrala z poličky klobúkov - veď som to videla", skonštatovala pokladníčka. "Áno, bol na poličke, lebo som skúšala iné klobúky v predaji a ten svoj som dala dole, položila na poličku. Medzitým som na svoj klobúk zabudla a odišla tak bez neho", vyriekla som svoje stanovisko.

"Zaujímavé.. to som ešte nepočula. Vy, kto vlastne ste? Zabúdate klobúky často na poličkách? Podobný prípad sme tu už nemali viac ako pätnásť rokov,.. a to tu už pracujem - dobre dlho. Premleli sa všelijakí ľudia, nuž ale - žeby si niekto zabudol na poličke predávajúceho tovaru niečo zo svojho "šatníka"..? To vy ste odkiaľ prišli? Z akej planéty?", dodala s miernym rozhorčením, iróniou a so zhrozeno - nechápajúcim výrazom pokladníčka Tesca.

"Ako mám teraz zistiť, či je naozaj Váš? Zoberte si ho a dávajte si už láskavo na svoje veci  pozor slečna", dodala predavačka podávajúc mi môj klobúk.  "A to jej ho iba tak dáte? Veď bol jasne na poličke. Zavolajte mi vedúcu", zakričala nahnevaná pani, ktorá chcela klobúk kúpiť.

"Je môj. Ďakujem a dovidenia", rýchlo som sa "diplomaticky" rozlúčila a moje nohy kráčali rýchlosťou vetra cupitajúc najbližším únikovým  východom z hypermarketu.  "Fuu... Mám ho! Už bez zbytočných preverovaní", vydýchla som si pri východe Tesca a hladila môj klobúk.

Strácanie sa v čase. Všetci s ním bojujeme. Denne sa strácame v našich myšlienkach, zabúdame tak na kľúče, mäso v rúre, mobilné telefóny, alebo zabudneme na to, kde sme zaparkovali svoje auto.

Pre mňa to bola iba ďaľšia lekcia z "kozmického bytia", že sa niekedy treba iba "viac držať pri zemi" a sledovať naše zemské bytie z inej perspektívy. Ako inak - z tej - "zemskej"...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?