"Symfónia hmyzu"...

Autor: Katarína Lorenčíková | 5.8.2011 o 23:36 | (upravené 6.8.2011 o 15:43) Karma článku: 1,01 | Prečítané:  299x

Hodinky ukazovali na displeji 01.30.. Dnes nezaspím? Počujem ich. "Hmyzy",..  Ich pohyby krídel, ich fázu letu. Keďže - som vždy počula viac ako bolo potrebné - tentokrát  mi to nijako nepridalo  na mojom pokuse zaspať. Nie, ja sa nedám. Iba treba "vypnúť svoje senzory frekvencií", ponoriť sa do snov - a bude to. Zaspím... Ale oni - stále lietajú - počujem ich pohyby a nárazy krídel na plávajúcej podlahe. Sú dezorientovaní - lampa sa zhasla a oni nevedia - kde sú - odkiaľ prišli - kam sa usadiť. Nie, veď za chvíľu jeden z nich spadne na mňa. Už mi raz skončila vo vlasoch osa - a nedopadlo to  najlepšie. Moja ruka po uštipnutí osou bola indisponovaná na týždeň. A je to tu! Mám to na  vankúši. Rozsvietim svetlo. Hodinky ukazujú niečo po druhej. Nie!!..spadlo to za posteľ. Unavená lovím pod posteľou malého tvora, ktorý sa ocitá dezorientovaný v priestore a snaží sa utiecť.. Ako to tie potvorky len robia? Majú to naučené? Majú to vrodené? Vrodený reflex pred "nepriateľom"? Pred útokom? Ohrozením? Dokážu znehybnieť. Dokážu sa nachvíľu tváriť, že sú mŕtvi, že nehýbu nohami, tykadlami. Ale potom - keď si ich nevšimame, zrazu znenazdajky rýchlo ožijú...

Zahajujem boj s "hmyzom". Hmyz, ktorý je  celkom veľký, zato ale  - šikovný. Pri každom pokuse ho dostať do fľaše je však akcia neúspešná. Hm, asi ho dnes nedostanem. Ale ja - musím! Veď nebudem inak spať! Áno, vylieza. Rozprávam sa s ním - som vôbec "normálna"? Dohováram malému tvorovi, ktorý v panike uteká kade ľahšie a hľadá svoj "exit".

Nemožné ho dostať - je fakt dobrý. Musím sa vžiť do jeho "pocitov". Má nejaké? Určite, veď inak by neutekal. Reagujú na pohyb. Skúsim sa chvíľku nehýbať, možno to zaberie. Aa.. "No vidíš, veď ja Ťa pustím von", prihováram sa veľkému lietajúco - chodiacemu tvorovi. Tak - a už je preč. Zhasnem lampu. A teraz môžem pokojne spať.

Čo to ale počujem? Ďaľší tvor na obzore. Neuveriteľné, koľko ich tu je? Ten istý scénar sa zopakuje. Takýto hmyz som ešte nevidela. Zhasínam lampu - počujem iné bzučanie - inej frekvencie. A keďže som hudobníčka - počujem takmer všetky frekvencie zvukov. Tento ale - bzučí už na inom tóne. Takže - čo z toho vyplýva? Nie je to ten istý ako predtým.

Hm, hovorí sa , že "každé požehnanie je zároveň prekliatím", a je to naozaj tak. Počujem ich bzučanie a rozmýšľam,  do akého tónu to patrí. Bzučia na tóne g1. Je to tak? Otváram klavír, uisťujúc sa, či je moje počutie správne. Počujem zrazu celú "symfóniu hmyzu". Chcú bzučaním niečo povedať? Je to ich dorozumievací prvok, signál. Preto má každý - inú frekvenciu. Majú to - dobre vymyslené.. Malé potvorky, ktoré sa dokážu medzi sebou dorozumieť pachom, zvukom, či zanechávaním feromónov - ako je to u mravcov. Mravce - tie neoklameme. Vedia - kam majú ísť - vedia sa orientovať vo svojom "labyrinte". Vedia zanechať pachové stopy, ktoré iným mravcom vyšlú signál, že v ich blízkosti existuje zdroj potravy.

Dokážu sa takto orientovať ľudské bytosti? Dokážeme to? Nemožné. Človek sa od zvierat líši cítením, emočnou stránkou bytia. Ľudský tvor je schopný disponovať svojim celým komplexným myslením, použiť rozum, zapojiť svoje zmysly, rozvíjať ich počas života a tiež - využiť intuitívnu stránku našich "vhľadov", rozvinúť svoju emočnú inteligenciu, ktorá je dôležitou stránkou ku komplexnému rozvoju ľudskej bytosti. Niekto má tak rozvinutú viac pravú hemisféru, niekto ľavú. Sme preto - rôzni. Dôležité je ale - nájsť správnu rovnováhu - a počas nášho "zemského bytia" rozvíjať a pochopiť celý náš "potenciál bytia".

Hmyz - početná to populácia v našej civilizácii. Vraj - najpočetnejšia skupina v živočíšnej ríši. Ich proces rozmnožovania je rýchly - preto - často bojujeme s ich premnožením. Systém hmyzu tvorí 33 radov, ktoré sa delia ešte na menšie podrady.  V Strednej Európe môžme nájsť zástupcov cca 25 radov.

Všetko ale dokonale zapadá do prírodných zákonitostí a prírodného reťazca. Veď žihadlá včiel majú aj liečiace schopnosti. S obľubou sa čoraz častejšie používajú pijavice, ktoré sa prikladajú na kožu. Aj v minulosti nájdeme využitie jedov - žiab. Účinky žabieho jedu poznali už Indiáni, ktoré jedovaté žabky napichovali a ohrievali nad ohňom. Získavali tak jedovatý sekrét, ktorý zachycovali do nádob. Do jedu potom namáčali šípy, ktoré boli smrtiacimi šípmi - ostali jedovaté až jeden rok. Aj na tieto účely sa využíval jed jedovatých žiab v Strednej a Južnej Amerike. S jedmi na zvieratách experimentovala aj egyptská Cleopatra.

Iným príkladom sú najnovšie výskumy hadích jedov. Jed hada má dvojaký účinok - hemotoxický - kedy dochádza k narušeniu krvného obehu, alebo - neurotoxický - kedy dochádza k narušeniu nervovej sústavy. Hadie jedy dokážu tak zabíjať, ale aj liečiť. Podľa posledných vedeckých štúdií - hadie jedy obsahujúce neurotoxíny - majú schopnosť utlmiť bolesť, ale aj úplne zabrániť jej prejaveniu. Vo farmakologickom priemysle sa tieto látky používajú pri reumatizme, epilepsii, malomocenstve, či zhubných nádoroch. Na podobné účely sa tiež využívajú jedy niektorých druhov škorpiónov, ktoré  majú bohaté využitie vo farmakológii. Majú schopnosť zastavenia rakovinotvorných buniek niektorých druhov a radov nádorových ochorení.

Všetko je v prírode. Všetko má tiež svoje dve strany. Tak ako človek - ľudská bytosť, ktorá je "tvorcom", ale aj "ničiteľom" v jednej osobe.

Príroda je mocná čarodejka, má všetko dokonale premyslené. Často iba - nevieme pochopiť prirodzený cyklus prírodných zákonitostí a zasahujeme do prírodných procesov, či "zákonitostí bytia".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?