Sme jedným kamienkom v oceáne

Autor: Katarína Lorenčíková | 13.8.2011 o 0:02 | (upravené 13.8.2011 o 1:12) Karma článku: 1,08 | Prečítané:  383x

Sme jedným kamienkom v oceáne. Kamienky sú rôznorodé. Kamienky -majú inú veľkosť. Hrany kamienkov sa obrusujú vo forme našich skúseností, zážitkov, poznaní, pádov, sklamaní, víťaztiev, prehier, drám, vzostupov. Niektoré sú tak príliš ostré, drsné. Iné sú ostré - ale nenechajme sa oklamať. Ich ostrosť je povrchná. Vnútri zachovávajú mäkkosť tkaniva. Sú kamienky rovnaké? Nájdeme v oceáne dve rovnaké kamene? Sotva. Každý je iný obsahom, formou, tvarom, hranami, ani tie - rovnakého druhu nie sú nikdy navlas rovnaké... Kamienky predsa nemajú ani len rovnakú farbu. Cítia rovnaký oceán? Nemožné.. Niektoré sú s oceánom pevne "zrastené", pre iné je oceán práíliš chladný. Iné v ňom cítia teplo. Kamienky žijú a dýchajú svoj podmorský svet. Niektoré zostávajú na brehu. Iba ostať v bezpečí svojho sveta a nenačrieť do zradnej hladiny hlbokého nekonečna. Prečo by sme  to robili? My ľudské bytosti plné toľkých emócií... Vydať sa naprieč neistote, ktorá je zradná a naháňa nám strach? Ostávame vo svojej hladine, na ktorú sme zvyknutí, veď čo keby sme narazili zase na prekážku, ktorá by nám z tej našej hrany - zase zobrala ten kúsok nadobudnutej istoty? Niečo by sme zase stratili...

A tak kráčame - opradení tými svojimi pravdami a predsudkami o našom bytí - mysliac si, že je to to najlepšie riešenie - nevnímajúc, že si zatvárame cestu v sebazdokonaľovaní a rozvíjaní našej existencie... ďaľším obrusovaním našich ostrých hrán,.. hrán, ktoré tak často bolia,.. ktoré majú diery, ktoré.. majú trhliny.. ktoré sú špinavé, nasiaknuté našimi presvedčeniami, podľa ktorých žijeme.. Sú správne? Ako často sa nad tým zamýšľame?

Nechceme si spôsobovať bolesť. Naháňa nám to strach? Hrôzu? Úzkosť? Alebo sme iba opatrní?

 Čo keby to malo rovnaký scénar ako predtým? Čo potom?

Zase by sme cítili tú neznesiteľnú ťažobu? Nie! To my nechceme.

Isté veci tak zostanú iba v hladinách našich túžob.. v hladine nevypovedaného a nevysloveného sveta, ktorý navždy ostane zapísaný v našom vesmíre emócií. Nikdy neodkryjeme plášť a nenahliadneme pod povrch vecí - neuvidíme čaro ukrytej hlbokej hladiny, ktorá má veľa krás. Hladiny, ktorá je zradne hlboká, ale.. na jej konci je svetlo.

Ale bolesť? Za takú cenu? Nie. Radšej zostať stáť na brehu. Je to tak lepšie. Veď párkrát sme už predsa pocítili ten neznesiteľný závoj šiat bolesti, z ktorého sa ťažko vymaniť.

Prijmime závoj bolesti do nášho sveta. No taaak - nebojme sa! Pozrime sa cez neho.

Aký je? Akú má farbu? Prežime a precíťme ho. A potom? Tanec závoja bolesti potom jedného dňa odíde. Ticho, znenazdajky sa vytratí z nášho šatníka. Bez rozlúčky...

Avšak,.. my.. Hľadáme ďaľší závoj, ktorý by sme mohli nosiť?

No jasné, veď to nemôže byť až také jednoduché - toľko svetla. Musí niečo prísť. Očakávame preto ďaľší úder pod pás, ďaľšiu drámu, tragédiu - nevidiac svetlo spod tmavej hladiny.

Sme tak nastavení? Nie - zvolili sme iba zlé smerovanie.

Komplikovanosť nášho bytia nám niekedy nedovolí nahliadnúť do inej hladiny. Ostávame tak v bezpečí tej svojej.

Chceli by sme sa pozrieť aj do hlbín - ale... Nemáme odvahu.

Nechajme sa niesť prúdom životného bytia.

Tak často chceme prúd životného oceánu usmerňovať. Mať to svoje kormidlo kapitána úplne v rukách.

Nejde too! Neplávajme proti prúdu,..

,..iba  precíťme súlad životnej rieky, jej rytmus dokonalého bytia.......

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?