Umelci - intenzívny - krehký svet emócií

Autor: Katarína Lorenčíková | 17.8.2011 o 20:21 | (upravené 17.8.2011 o 23:29) Karma článku: 1,75 | Prečítané:  422x

V okamihu, kedy mi písmenká idú samé do riadkov - píšem. V okamihu, kedy mi melódie znejú v šumení vetra - sadám za klavír a zapisujem guličky do notovej osnovy. V okamihu, kedy sa mi šmýka ruka sama po papieri a línie zrazu sami vytvárajú svoj tvar a formu - maľujem. Poznajú to všetky "tvoriace bytosti"? Nakoľko dokážeme  byť ovplyvnení vyššími sférami univerza, nakoľko použiť to naše "racio"? Nakoľko sme schopní uniesť ten závan tvorivosti, správne sa vyjadriť a zaznamenať emócie do zmysluplnej a zrozumiteľnej formy? Tvoriace bytosti.. Umelcom sa vraj stáva ten, kto nevie uniesť ťarchu sveta, .. ten, kto si zo sebou nesie príliš veľa emócií a potrebuje ich vyjadriť, vykričať do sveta, pretaviť do inej formy - do písmenok, hudby, obrazu, sochy, fotografie, filmu, príbehu.. Emócie. Klopú na dvere nášho sveta každý deň. Radosť, smútok, spomienky, láska, svetlo, úzkosť, strach, hnev, nepokoj, harmónia.. Koľko existuje pocitov v nás samotných? Koľko existuje pomenovaní pre naše pocity? Dajú sa všetky vyjadriť, pomenovať? Tvoriaci svet umeleckých bytostí. Je iný? Intenzívne vnímanie pocitov ľudského bytia, farieb, zhlukov, prílišná empatia, fantázia, ktorá nepozná svoje hranice.

Na krídlach nekonečnej fantázie sa vznášame každý deň, iba sa príliš strácame v časopriestore nášho bytia, sme motýľom, ktorý zbiera svoju inšpiráciu v povetrí nevšednej ľudskej "všednosti".. Krídla fantázie nás unášajú do krás nevšedného bytia, kde vidíme maličkosti sveta, života.., kde neexistujú často hranice, kde je všetko možné, kde sa dejú zázraky a otvára sa nám zázračný svet, ktorý je iba našim vesmírom..

Krídla fantázie sú však aj zradné. Niektorým "strateným" bytostiam tak unikajú  pre iných "dôležité a podstatné informácie" zo Zemského sveta existencie. Unikajú nám často dátumy, termíny, uniká nám tak často čas. Musíme si ho príliš strážiť, pevne sa pripútať k Matke Zemi a zemskému životu. Pri lete si preto musíme pevne  pripnúť aj pás "Zemského bytia"...

Pozor! Krídla fantázie nás môžu priviesť do stavu "dezorientujúceho letu".. Poznáte "dezorientujúci let"? Stačí vypnúť zvuk, obraz, svet, ponoriť sa do svojich emócií, kde čas neexistuje a nehrá žiadnu hlavnú úlohu vo filme života.

Akú rolu zohráva pri tvorivom procese naše "racio"? Vo chvíli použitia nášho racia a vedomého ovplyvňovania tvorivého procesu sa meditácia tvorivosti často končí. Ako je schopné zasiahnúť do procesu tvorivosti?  Balansujeme medzi svetom intuície a rozumom, vlníme sa na rezonancií univerza, kde sa snaží svojej pravdy domáhať aj racionálne zmýšľanie...

Sme rozdielne bytosti. Máme - rôzne snímače. Iné nastavenia. Rôznorodé senzory. Rozdielne mapy hodnôt. Mapy celkového náhľadu bytia, ktoré nás formujú, ovplyvňujú.

Pri každom tvorivom procese sa napájame na energiu "univerza", na energiu "vyššej dimenzie", vyšších "sfér"... Niekedy sa emócie príliš domáhajú svojich foriem, hrnú sa na povrch materiálneho sveta a my nevieme čo s nimi, nevieme čo s toľkou radosťou, či smútkom, alebo harmóniou.

Chceme do celého sveta vykričať - "Pozrite, veď to nevidíte? Je to krása, za každým mrakom je svetlo. Nie je zamračené,..." Inokedy nás zase iba príliš všetko bolí, bolia nás emócie, ktoré rozprávajú v očiach ľudí, bolí nás celý svet, preberáme na seba emócie iných, ktoré vidíme, ktoré existujú, ktoré sú tu, sú prítomné v našom živote, lebo sa navzájom ovplyvňujeme, zasahujeme si do života,.. cítime bolesť tam, kde sú iným bolesti ľahostajné, kde si iní ani bolesti nevšimnú, lebo ich - nevidia.

Sme natoľko rozdielni? Alebo je  to iba naša skrytá pýcha? Naša "inakosť" a citlivosť bytia?

Spôsobuje to naše nastavenie?

Spôsobuje  to citlivosť vnímania spôsobená záujmom o umenie?

Zapríčiňuje to naša nadmerná vnímavosť bytia?

Veľa sa pýtame...

A možno až pričasto hľadáme tie svoje odpovede na naše "prečo"... ??

Pričasto otvárame okno otázok..?

Príliš veľa cítime,...?

Podnety umenia rozširujú naše vnímanie. Každé požehnanie je však aj prekliatím zároveň...

Prílišný vnem = veľa krásy ... Prílišný vnem = veľa bolesti. Ale - bez tmy neexistuje svetlo:-)

Deň,.. Noc,..

Tma,.. Svetlo,..

Dokázali by sme si uvedomiť a vážiť krásy sveta, keby občas neprišli tmavé oblaky?

Dokázali by sme vnímať pôžitok a energiu života, keby sme nezažili aj temno?

Videli by sme všetky tie maličkosti života, ktoré robia život krásnym a tajomným?

Alebo by to prestalo byť pre ľudské bytosti zaujímavé? A tak si to niekedy - skomplikujeme a dostatočne zamotáme. Urobíme si z emócií svoj uzlík, ktorý nevieme rozmotať. Za tým všetkým stojí ale žiarivý všedno - nevšedný svet, ktorí tak často nevidíme..

Štatistiky nám hovoria jasný fakt - ľudia s umeleckou tvorivosťou sú ľahko podliehateľní a často náchylní k psychickým poruchám. Nadmerná citlivosť vnímania má za následok častú poruchu osobnosti. Ale - kde sú hranice "normálnosti" a "nenormálnosti"? A koniec koncov - čo je to - to "normálne"?

Umelecký svet tvoriacich bytostí...

Každý tvorivý proces sa stáva vesmírnou meditáciou, vyjadrením nášho sveta, našej emócie, hľadaním a prenikaním do svojej existencie, podstaty, do svojho podvedomia, kde každý znak je vyjadrovacím a dorozumievacím prostriedkom ľudskej existencie.

Otvorí sa nám tak rôznorodý a tajomný svet obrazov, farieb, zvukov, emócií, ktoré vychádzajú z nášho srdca...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?