"Povedz mi, Thereza..." (Poviedka)

Autor: Katarína Lorenčíková | 18.8.2011 o 23:30 | (upravené 19.8.2011 o 17:17) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  129x

Amélia sa náhle prebudila zo zlého sna. Kvapky dažďa hrali zase jednu zo svojich pokojných melódií. Len sa započúvať do kvapiek. Ich rytmus bol stály a neúnavný, z okna bolo cítiť chlad. Kde je Luis? Veď už mal byť dávno doma. Privinula si ešte viac k sebe teplú perinu a počúvala dažďové kvapky. Pulz kvapiek sa zrýchlil. Dvere sa otvorili a do miestnosti vstúpila jej mačka Thereza. Mačky. Tajuplné zvieracie tvory mystického charakteru. Vedela to. Thereza mala na to totiž takpovediac "nos", kedy sa niečo deje. "Ako to robia?", pomyslela si a pocítila chlad vo svojej duši. Luisove pyžamo. Mal byť tu, s ňou, chcela cítiť jeho dotyky, jeho teplo a on... Neozval sa. Mobil. Hľadela na mobil a prechádzala si ich posledné sms správy. Písmenká, z ktorých sú poskladané slová. Frázy.. Klišovité vetné spojenia..  Milujem Ťa,.. prepáč nestíham,.. ale ľúbim Ťa.. neprídem, ale ... záleží mi na Tebe. Je to naozaj pravda? Prečo používame slová ako zástierku? Číta si to po sebe? Luis. Vždy mu dôverovala, ale teraz začala cítiť, že sa niečo deje. Okrem toho -  cítila  to aj jej mačacía "priateľka" Thereza. Nezavolal, že nepríde. Áno, zase sa zamotala do kolotoča vzťahu, otázok.. Čo  má urobiť?

Z vlastných skúseností predsa vedela, že - muži nemajú radi ženy, ktoré stále vyvolávajú. Muži nemajú radi ženy, ktoré sa priveľmi  pýtajú a pričasto a veľa rozprávajú. Muži nemajú radi ženy, ktoré všetko vedia a vystačia si samy - považujú to za feminizmus. Muži nemajú radi ženy, ktoré sa pri stretnutiach navzájom veľa smejú - a často aj - bez príčiny. Muži nemajú radi ženy, ktoré niekedy plačú. Muži nemajú radi ženy, ktoré dajú najavo hneď pri prvých stretnutiach svoje emócie a otvoria sa ako rozprávajúca kniha, kde sa už nedá čítať medzi riadkami, kde sa tajomstvo stráca ako závan vetra po búrke...

Má mu zavolať? Nikdy to nerobila, vedela, že mu môže dôverovať. Čo by mu povedala? Že.. tu naňho čaká a prehadzuje sa v posteli od strachu? Že cíti chlad, ..? Že hladí jeho pyžamo a rozmýšľa, či niekde neurobila chybu?

Nakoľko sa dá spoznať duša iného človeka? Vieme s určitosťou povedať, či informácie, ktoré o tejto ľudskej bytosti máme sú postačujúce? Nákupy, práca, deň za dňom sa míňali. "Chcela som Ti niečo povedať", obrátila sa naňho v jeden večer. "Zlatíčko, nechaj si to na zajtra.. ja už zaspávam", odpovedal Luis otočiac sa na druhú stranu. V tú noc nemohla zaspať. Chcela iba povedať ale,.. do jej srdca vstúpil závan smútku. Ako je to možné? Prečo ľudské bytosti žijú vedľa seba a nevedia zdieľať svoj veľký duchovný svet, ponoriť sa do svojho vesmíru? Boli spolu, tak blízko v jednej posteli a tak vzdialení.

Dni prešli a ona si iba povedala, že ich vzájomný život bude "pozorovať". Bude sa na ňom zúčastňovať, spolupodieľať, bude sa snažiť - nepýtať pričasto, nezaťažovať ho otázkami, emóciami, prestane na čas rozprávať, každý človek hľadá a zamýšľa sa nad vzťahom, kde urobil chybu, a tak - skúsi aj ona nájsť to, čo posledné mesiace ničí ich spoločný život.

Zamýšľa sa ale aj on? Ona nerozumie mužskému svetu. Tak prosté, tak zložité. Okrem toho - každé zovšeobecnenie je zlé a porušujeme tak prírodné zákonitosti veľkého vesmíru. Robíme to denne. Posudzujeme a hodnotíme. Vo chvíli, keď vyjdeme von medzi ľudské bytosti, posudzujeme a vytvárame merítka. Kto má čo oblečené, kto je ako učesaný... Preto - keď sa tieto myšlienky na ňu začnú sypať - predstaví si škrt, veľké dvere myšlienok, ktoré sa zavrú a ona myšlienkám posudzovania zatvorí bránu.

Myšlienky a emócie.
Dá sa úplne preniknúť do emócií iného človeka? Do pocitov človeka, s ktorým zdieľame každodenný svet? Je to vôbec možné? Je,..?  
Thereza si zasunula svoje hladké labky do jej postele, kvapky dažďa ustávali, zmiernili svoje tempo. Akoby chceli povedať - spomaľ, zastav sa, premysli si to, nekonaj impulzívne, nehádž svoje slová ako dynamit bez obalu "diplomacie",.. vyspi sa,.. nechaj to tak.  Ráno bude všetko iné, všetko bude mať inú farbu.

Dvere. Buchot dverí zobudil aj Therezu. Jej hladké teplé labky sa zmätene odplížili z vyhriatej periny. "Luis, si to ty..?", ozval sa jej hlas. "Prepáč, zdržal som sa,.." odpovedal Luis. "Musím ísť už do práce, zavolám Ti. Ľúbim Ťa." Dvere sa zabuchli. Ostala stáť aj s Therezou. Frázy. Zase frázy plné zastierania a klamstva. "Thereza, prečo to robí? Prečo? Niečo sa deje a ja chcem vedieť pravdu. Mám hrať jeho hru? Mám? Thereza, povedz niečo", pozrela sa na svoju mačaciu spoločníčku. Thereza privinula svoje labky a objala svoju ľudskú bytosť, ktorú milovala a s ktorou zdeľala jej otázky, jej svet, celý jej vesmír.

Nasledujúci deň bol iný. Luis sa chcel stretnúť na večeri, kde išlo o obchody. "Žiadny excentrizmus a výstrednosti, prosím, obleč sa prosím elegantne, príde môj šéf a ja,.." nedopovedal a zahľadel sa na ňu. "Čo ty? Čo si tým chcel povedať? Veď si to mal vždy rád ako sa obliekam", pozrela sa s otázkami naňho. "Stretneme sa večer, dobre?", skončil sa ich rozhovor. 
Večera prešla bez menších problémov, až na to, že šéf Luisa sa začal o Améliu zaujímať. Pri večeri si jeho nadriadený začal s Améliou vymieňať kulinárske recepty, ktoré praktizuje vo svojej kuchyni.

Luis ostal zrazu v neistote. Žeby ho začala Amélia zaujímať? Večera zrazu dostala iný spád a Luis si uvedomil, že všetko sa uberá iným smerom. Opantala ho žiarlivosť.

Na druhý deň sa Amélia vybrala nakupovať. Prevetrala si hlavu, a zaumienila si, že nebude všetko zbytočne analyzovať a prežívať. Celý deň strávila sama, už dávno si túto vymoženosť nedopriala, veď boli  s Luisom spolu dlho, spoločný čas väčšinou trávili spolu. Tieto dni boli iné. Potrebovala priestor, potrebovala čas na svoju samotu, potrebovala sa túlať. Večer sa stretávali v spoločnom byte.

Prestala rozprávať, prestala sa pýtať, prestala polemizovať, riešiť ich vzájomné problémy, stala sa pozorovateľkou ich života, svojho života, spoločného život s Luisom, ktorý sa neuberal dobrým smerom. Po mesiaci sa Luisovo správanie nezmenilo. Zvykli si na to obaja? Ich vzťah sa stal každodennou rutinou? Zase začala rozmýšľať? Pri každej myšlienke -  čo bude ďalej? -  opätovne zabuchla svoje dvere predstavivosti. Naučila sa to, aj keď to príliš bolelo.

"Amélia, už Ti na mne nezáleží,..?", spýtal sa jeden večer, keď sa lampa zhasla a obaja sa snažili zaspať vo svojom svete myšlienok, predstáv, očakávaní, emocií - vo svete svojho vesmíru. "Začala si byť chladná. Už,... ty už chceš odo mňa odísť? Alebo,..? O čo Ti vlastne ide? Máš niečo spoločné s mojim šéfom? Nerozumiem Ti", odpovedal a jeho pohľad hlboko prenikal do jej očí, ktoré boli  plné otázok. "Nie,.. ja.. Správam sa presne tak ako ty. Čakala som Ťa celú noc a ty si nikdy nemal čas na to najdôležitejšie. Iba som zaujala tvoj postoj k situácii, myslela som si, že je koniec..", vyjadrila svoje emócie ona.

Nastalo ticho. Luis nečakal takéto rozuzlenie príbehu, iba dlho rozmýšľal o celej situácii.
"Hm,.. Záleží jej na mne?", pozrel sa do zrkadla, češúc si vlasy. Pritom vnímal svoj obraz v zrkadle, ktoré mali umiestnené oproti sebe v kúpeľni. "Zrkadlá. Urobila to, čo ja. Ľúbi ma ešte? Ľudské bytosti sú vzájomné zrkadlá stojace oproti sebe", zamyslel sa a zacítil labky mačacej spoločníčky Therezy. "Thereza, povedz.. ešte mám šancu? Povedz mi o všetkom Thereza", zahľadel sa do jej očí a jej labky priľnuli k jeho ruke.

Ráno, raňajky, práca... Iné farby, iná vôňa, závan neistoty -  ale aj vzájomného poznania obklopil ich životy...
"Nič nie je samozrejmé.. Iba ľudské bytosti berú určité veci ako samozrejmú súčasť života. Ako myslia mačky? Thereza, veď už niečo povedz. Vidíš náš svet, život. Ty vieš čo sa s nami deje. Vieme to vnímať aj my?", pomyslel si hladkajúc mačku s tajomnými zelenými očami. Thereza pomaly odkráčala a nechala Luisa stáť v prievane otázok....

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?