Ďakujem za preklep v inzercii

Autor: Katarína Lorenčíková | 22.8.2011 o 19:39 | (upravené 22.8.2011 o 23:35) Karma článku: 6,27 | Prečítané:  421x

Začalo to pred pár dňami. Hovorila som si: "Aké zvláštne, nič sa dlho nedeje",..  Poznáte ten pocit? Keď máte tušenie, že Váš život sa uberá akosi príliš kľudne, že všetko akosi plynie príliš harmonicky. Je to v našom "programe myslenia"? Každopádne - treba byť vždy v strehu - a toto som si hovorila aj teraz. A zrazuu, rýchlosťou vetra začalo byť akosi "veselo". Hm, niekto tam hore má celkom dobrý zmysel pre humor. To musím uznať. Je vtipný a dômyselný. Jedného dňa sa na displeji môjho telefónu objavilo neznáme číslo. "Dobrý deň, prepáčte, že vyrušujem, uverejnili sme náš inzerát a stal sa preklep, máte podobné číslo ako ja. V novinách namiesto osmičky napísali nulu - čo je Vaše číslo - a tak Vám volám, aby ste mali aspon informáciu, o čo ide a všetkým dávali odkaz na moje telefónne číslo. Ja - predávam šteniatka. Prosím - nasmerujte všetkých na moje telefónne číslo, potrebujem ich predať.. ďakujem. Na odmene sa dohodneme",.. prehovoril mužský hlas a zložil telefón. Tak, a to by sme mali. Neviem kto volal, bol to vtip? Nie, nie, nebol. O chvíľku na to sa môj mobilný telefón opäť rozozvučal. "Dobrý deň, je Váš inzerát ešte aktuálny? Mali by sme záujem kúpiť Vaše šteniatka",..

Aha.. On mal pravdu, neklamal. Nebol to ani vtip, iba naozajstný omyl, preklep, náhoda. Existujú ale náhody? Pokúsila som sa vysvetliť milej pani, že so šteniatkami nemám vôbec nič spoločné. Neúspešne.

Niektorí ľudia to ani na štvrtý krát nepochopili. Nechápali súvislosť môjho čísla a inzerátu - ako sa to stalo, a niektorí si mysleli, že si z nich robím srandu a po zdĺhavom mojom vysvetľovaní jednoducho - zložili. Boli ale aj takí, ktorí situáciu rýchlo pochopili, a na omyle-  alebo - zhode náhod - sa bavili. Takých bolo ale menej.

Po niekoľkých dňoch telefóny ustali. "Žeby ich predal?", zauvažovala som a preskúmala situáciu zmeškaných hovorov v mobile. Nevolajú - podarilo sa mu ich predať. Tak fajn, šteniatka poputujú k novému majiteľovi a inzerát sa tak zmaže. Hneď ráno mi zazvonil telefón.

"Katka, môžme sa stretnúť? Pozvem Vás aspoň na nejaký obed, alebo kávu - skrátka - čo budete chcieť - veď ľudia Vám volali celé dni a Vám to určite liezlo na nervy, svoje šteniatka som predal aj preto, že ste svoj telefón dvihli", skončil svoje vysvetľovanie mužský hlas na druhej strane linky. "Nie, nemám chuť na stretnutie, treba to nejako diplomaticky ukončiť, popriať mu pekný deň a bude", pomyslela som si. Naliehavý hlas v telefóne však nenechal na pokoji môjho zvedavého ducha.

"Ok. Budem pri stánku autobusovej stanice a budem mať olivové nohavice a tričko s nápisom "Roma". Čo budete mať oblečené vy? Ako Vás spoznám?", zaznela jeho otázka. Ja? Nevedela som, čo povedať. Nenapadalo mi nič, čo by som si mohla rýchlo vymyslieť, v hlave som nenašla žiadnu kombináciu oblečenia, ktorá by bola charakteristická. "Nemáte nejaký nápadný klobúk? Alebo,..?", hľadal riešenie neznámy z telefónu. "Áno, budem mať klobúk, a veď - máme telefóny", skonštatovala som.

Nasledujúci deň som dostala strach. Je toto normálne? Veď toto sa bežne nestáva. Keďže som ale - bola zvedavá - a moja zvedavosť zvíťazila nad strachom - obliekla som sa a šla som na stretnutie. Dohodnutý čas sa približoval k cieli.

Ako som sa mohla nechať na toto nahovoriť? Prešla som si pomaly miesto stretnutia z diaľky.. Muži - mladí, starší, skupina žien, nič, čo by zodpovedalo človeku, ktorý by na niekoho čakal. Niekto, kto sa zase podobal - nemal nápis na tričku - Roma.

Aha, olivové nohavice, to bude určite on. A tak som neváhala a oslovila čakajúceho muža. "Prepáčte, čakáte pridlho, trošku meškám, poďme tým smerom, alebo.. tam? Alebo - kam pôjdeme?", opýtala som sa. "Ste Zuzana? Čakám tu na Vás už pol hodiny, máte vypnutý mobil. Prečo?", odpovedal zmätene. Úžasné, zase omyl. Tak toto je iná groteska - pomyslela som si.

"Nie, asi je to celé nejaké divné, čakám na Igora, nie som Zuzana", rázne som skonštatovala a odpovedala mu na otázku. "Škoda", povedal neznámy. Obaja sme sa pousmiali nad vzniknutým omylom. Hneď mi však zazvonil telefón - Igor, bude trošku meškať.

Nakoniec sme sa stretli. Igor bol pán okolo päťdesiatky, ktorý mal neskutočne veľa energie. Spoznala som aj jeho manželku. Príjemné stretnutie. Zhodou náhod som stretla človeka, s ktorým sme našli veľa spoločných bodov a podobných náhľadov na život. Vzájomne sme sa obohatili, vymenili sme si obľúbenú  literatúru, filmy.

Aké príjemné stretnutie spôsobil jeden preklep v inzercii. Náhoda?

Do môjho života vstúpili dvaja úžasní ľudia...

Ďakujem..

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?