"Chcem žiť!"

Autor: Katarína Lorenčíková | 4.9.2011 o 1:07 | (upravené 4.9.2011 o 3:02) Karma článku: 6,04 | Prečítané:  1548x

Už ako malé dievčatko som sa zamýšľala nad otázkami, prečo sa stávajú ľudské bytosti závislými. U niekoho je to alkohol, u niekoho sú to drogy. Začína to nevinne. Kedy si je schopný ľudský tvor priznať, že je závislý? Dnes sa pozerám do očí ľudskej bytosti, ktorá má veľa otázok, hľadá nové cesty, nádej, svetlo. Čo cíti? Ako sa k závislosti dostal?.......  "Vždy som mal veľa cieľov, túžob.. Postupom času som hľadal riešenia a cesty, ktoré sa vynárali a javili sa ako správne. Ako to už býva, prišlo veľa ciest, prišlo veľa pádov. Niekto cez pády zosilnie, dokáže sa ešte s väčším pohybom zodvihnúť... Niekto cez pády stráca svoju rovnováhu a hľadá iný smer. Do môjho života vstúpili ľudia, ktorí ma k drogám priviedli. Alebo som ich pritiahol ja sám? Alebo som iba chcel upadnúť  až na dno? Potreboval som to? Potreboval som sa v ňom kúpať? Uvedomiť si, že ďalej je iba smrť? Dôjsť až na jej okraj? Moji kamaráti a okruh ľudí bol pre mňa všetkým.. Zo začiatku hrala veľkú úlohu zvedavosť a zábava. Pravidelne sme sa stretávali - najskôr v podniku, potom sa miesto našich stretnutí presunulo do súkromia. Alkoholové štádia sme zvládali dobre. Spánok, káva, Redbull a mohli sme pokračovať....

Časom sme si iba - zvykli na takýto spôsob života, ktorý pre nás znamenal  -  zábavu na pokračovanie. Súťaž  - kto viac vypije -  sa stala vždy súčasťou našich žúrok. Takto ubiehali mesiace. Nepotrebovali sme veľa.. Časom bol však pre nás alkohol iba nudným spoločníkom a zábava už nebola až tak zaujímavá. Vtedy do môjho života vstúpila ona - dievča s krásnymi vlasmi, ktoré sa v tom čase už podrobovalo liečeniu a chodila na terapie. Tento fakt som v tom období prehliadol. Jej rodičia boli tí najhorší ľudia na svete, lebo ju nútili navštevovať sedenia s odborníkmi a terapie.

Karla sa v alkohole veľmi dobre vyznala, vedela, čo má aké účinky na ňu, alkohol kombinovala aj s niektorými analgetikami,.. každopádne -  mal som rád ten pocit opojenia, keď sme vedľa seba ležali a prestávali sme vnímať čas, sekundy života,... čas, keď sme dávali priestor našim plánom, túžbam, ...keď nám alkohol stúpal do hlavy, keď sme zabúdali na ťarchy sveta, keď sme zabúdali kto sme a kam kráčame. Tento stav bol pre nás prvotným impulzom a "motiváciou" k ďaľšiemu požívaniu alkoholu. Karla ale - mala skúsenosti aj s inými látkami. Zo začiatku som mal pred ich požitím rešpekt.

"Nedáš si? Tak na mňa zabudni..", vyriekla svoj verdikt.

V tomto období som týchto ľudí na čas opustil. Hľadal som sám seba, ale skupina kamarátov a celej partie mi chýbala. Práca sa skomplikovala, zlé vzťahy, príliš veľké nároky, ktoré som postupne prestával zvládať, mal som chuť vykričať do sveta to svoje - dosť! .. už nechem ísť ďalej! Nechcem hrať Vašu hru!...  cítil som sa ako outsider spoločnosti, ktorý nikam nepatrí,.. ktorý je neschopný,.. zbytočný,.. Ľudia v práci mi začali dávať najavo svoje antipatie, pretože som žil vo svojom svete predstáv, ktorý nenapĺňal merítka spoločnosti, cítil som v sebe skrachovaného človeka.

Chýbala mi ona. Jej vôňa.. Jej hladké čierne dlhé vlasy.. Chýbalo mi naše spoločné zabúdanie na problémy požitím alkoholu, chýbalo mi opojenie a sladkosť života. V tomto čase som chvíľku pil alkohol po večeroch sám. Akokoľvek som sa tomu bránil, moje podvedomie, moje myšlienky, predstavy, city - patrili jej. Potreboval som ju vyhľadať. Znovu ju cítiť. Aspoň nachvíľu.. Myslel som, že sa zbláznim, keď ju neuvidím. Potreboval som jej prítomnosť. A tak sa to jedného dňa stalo. Bola opäť tu, v mojom živote.

S jej prítomnosťou však prišla aj závislosť. Svoje dávky sme si dávali spoločne. Nevidel som v tom zo začiatku nič zlé. S malými dávkami sa moja bolesť, ktorú som cítil pred tým v duši - stratila. Nezvládal som bolesť, ktorú som cítil všade, ktorá ma zvierala v hrudi ako balvan, s Karlou som nič necítil. Zo začiatku sa javilo po použití dávok všetko jednoduché, svet bol menej bolestivý a mne sa žilo ľahšie. Nebol som unavený, cítil som, že dokážem oveľa lepšie zvládať tlak v práci, intrigy vo vzťahoch. Drogy boli pre mňa stimulom, nepotreboval som spánok, môj život bol zrazu iný. Hrozbou pre mňa boli moje zdravotné problémy.

Časom sa ukázalo, že síce cez deň nie som unavený, ale v noci nemôžem oka zažmúriť. Začal som mať kŕče, prestal som pomaly jesť. Moja chuť do jedla klesala a s ňou váha. Ani vtedy som si fakt, že - som závislý - nepripustil. Moje problémy však neustupovali, ja som ale nedokázal prestať. Bol som príliš slabý. Potili sa mi ruky, cítil som chvenie na tele, moje ruky sa začali triasť aj v práci, opakovane som Karlu vyhľadával vtedy, keď to na mňa prišlo. Dávku sme potrebovali zvyšovať, zrazu nám to nestačilo.

V tomto období sa však stalo niečo, čo ma upozornilo na to, že mám problém... Opakovane sa vracali halucinácie, preludy. Moje halucinácie boli silné. Nevedel som, čo je svet reality, čo je svet halucinácií, čo je svet preludov. Zabúdal som na termíny, zabúdal som na normálne  - reálne dôležité veci v živote.Cítil som úzkosť, cítil som strach všade kde som sa pohol. Nosil som pri sebe nôž, v práci sa mi zdalo, že po mne všetci idú, že vyhľadávajú možnosť, ako sa ma zbaviť. Moji priatelia mi v tomto období nepomohli. Štítili sa ma, nechceli mať somnou nič spoločné. Považovali ma za blázna.

Opakované preludy, halucinácie a paranoje sa zosilňovali až do takej miery, že som sa zamýšľal nad samovraždou. Prišla záchrana z neba - môj šok, ktorý ma dostal do nemocnice. Chvíľku som sa strácal vo svojom vlastnom tele. Svoje telo som už nemal pod kontrolou. Za pár dní som sa dostal z najhoršieho. Fyzickú bolesť vymenila však bolesť psychická - cítil som rany na duši. Preludy sa ale vrátili.  Boli tu. Prenasledovali ma každú sekundu. Rozprávali sa somnou. A ja som sa ich desil.

"Som drogovo závislý", priznal som v jeden večer, keď som skončil v rukách človeka, ktorý ma priviedol na inú cestu. Čas strávený v komunite a liečebni bol dlhý, ale postupom času som hľadal sám seba. Nikdy som v Boha neveril, opakované šoky a odvykacia kúra ma presvedčili o tom, že existuje vyššia sféra, ktorá dáva človeku silu. Ťažký návrat do života... drsná realita... preludy po niekoľkých mesiacoch zmizli.

A čo sa stalo po rokoch? Karla sa vrátila do môjho života. Alebo .. ja som sa vrátil do jej života,..? Potrebovali sme prežiť skúšku vôle?

Nezvládol som to..

Opäť v bahne, na kolenách v odvykacom centre..

Som slabý.. som mäkký.. som zlomený.. som zúfalý..

Viem iba  jedno. Chcem žiť!!!.........."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?