Otvorené okno otázok..

Autor: Katarína Lorenčíková | 6.9.2011 o 20:24 | (upravené 6.9.2011 o 23:23) Karma článku: 2,01 | Prečítané:  485x

"Milada, veď už neplač, oni sú už raz také, jednoducho musíš sa to vedieť naučiť iba - prijať, keď chceš byť v tomto zamestnaní...", vyrušil ma rozhovor dvoch bytostí počas cesty autobusom z práce. Presne počas môjho dumania o emóciách ľudských bytostí sa ozval plač ľudskej bytosti, ktorá sedela za mnou. Niektoré rozhovory nemáme možnosť "prepočuť".. Chcú nám niečo povedať? Slnečník už zapadal za mraky a ja som skoro už zaspávajúc unavená z práce rozmýšľala, či sa môj život uberám dobrým smerom. Premýšľajú aj iné ľudské bytosti? Kladú si tieto otázky každý deň?  Kladú si otázky každý večer pred spaním, či sa ich ľudské bytie uberá dobrou cestou? Kladú si otázky, kam smerujú, po čom túžia, aký mali deň, čo by mohli zmeniť? Koľko bytostí si kladie tieto otázky? Raz by som sa to chcela dozvedieť.. Pozorujúc oblaky vnímam rozhovor. Aká náhoda, že vo chvíli, keď si kladieme bytostné otázky, niekto úplne vzdialený prežíva tú svoju úzkosť..? "Milada, je to úplne normálne, že sa tak správajú.. jednoducho sú falošní a hrajú divadlo. Nepomôžeš si, musíš hrať ich hru, keď chceš postúpiť vo svojej pozícii.. Treba si nasadiť masku a ísť do práce. Robím to denne. A má to úspech.........."

Cesta nadobudla úplne iný rozmer. Zobudila som sa.. Moje emócie sa spojili s ľudskou bytosťou, ktorá si kládla rovnaké bytostné otázky. Vo fáze mojich otázok sa vynáral rozhovor dvoch ľudských bytostí, ktoré si kládli to svoje "prečo", ľudský plač nasiakol vzduchom autobusu. Počas desiatich minút cesty tu emócie hrali zase jednu zo svojich čudných hier. Pretekali sa, kto bude rýchlejší. Smútok, hnev, zlosť, úzkosť, nádej..

"Je to normálne Milada,... nauč sa to akceptovať", končil rozhovor dvoch ľudských bytostí.

Nuž ale - čo je to to "normálne"?

Niekoho zasahujú slová..

Niekto cez bolesť nasadí tvrdý štít a vracia ľudským bytostiam svoje útoky ako bumerang.

Niekto - ostane ľahostajný a uviazne vo svojom vnútornom svete, stane sa tak outsiderom a vydedencom spoločnosti..

Iný zase - cez svoju bolesť nedovolí ľudským bytostiam zasahovať do svojej hrošej kože.

A niekto si povie - "Veď počkajte, ja Vám ukážem!"

A iná ľudská bytosť hľadá zase neustále kompromisy, aby sa konfliktom jednoducho vyhla - ale.. časom zistí, že riskuje svoje udupanie spoločnosťou.

Možností je tu naozaj veľa...

Otázka je - nakoľko dokážeme ovplyvniť  svoje zaužívané stereotypy, nakoľko dokážeme v sebe okresať ostré hrany, nakoľko dokážeme akceptovať svoje emócie, nakoľko dokážeme pripustiť emócie do svojho života, nakoľko dovolíme iným ľudským bytostiam zasahovať do svojho vesmírneho bytia.. zmeniť určité veci na sebe.. v sebe.. Nakoľko sa dokážeme poučiť z vlastných pádov..

Zaujímavé, ako ľudia prežívajú rozdielne tie isté veci. Nuž.. Sme nútení hrať niekedy tie svoje role. Je to život! A čokoľvek povieme, je to vo svojej podstate správne - lebo je to naša skúsenosť, ktorú sme prežili. Máme rozdielne pohľady. Ale.. takto je to správne. Inak by sme sa predsa nikdy nedozvedeli nové informácie a emócie, ktoré majú iné ľudské bytosti. Nikdy by sme sa nič nenaučili, aj keď to stojí niekedy dávku bolesti.

Ťažko sa vcítiť do iných ľudských bytostí, vnímať to ich očami. Inokedy zase - vynárajú sa vplyvom "náhodných" situácií - riešenia a odpovede prostredníctvom iných ľudských bytostí..

Nakoľko dokážeme byť nestranní?

Nakoľko dokážeme neposudzovať a nehodnotiť ľudské bytosti...?

Takmer nemožné. Ale uskutočniteľné!

Učím sa to každý deň odznova. Ale.. myšlienky sa spúšťajú niekedy automaticky. V okamihu, kedy vstúpime medzi ľudské bytosti, začneme hodnotiť.. Kto má aké šaty, kto má aké celkové oblečenie, kto má aké topánky, kto má aké vlasy. Či už chceme, alebo nie - robíme to každý deň.

Otváram okno, nechávam sa unášať hudbou Chopina .. Koľko svetielok v oknách, koľko príbehov,  koľko nevyriešených otázok, koľko ľudských bytostí, koľko emócií..

Sme tak rovnakí a tak rozdielni.

Nie sme schopní ani rovnako vidieť. Niekto vidí z okna horizonty nekonečna..

Niekto paneláky..

Niekto oblaky..

Niekto iba svoju ulicu..

Niekto chodník..

A niekto - sotva vôbec okno otvorí ...??

Paradoxy života..

Učíme sa každý deň...

Koľko ľudských bytostí otvára večer svoje "okno otázok.."? Žijeme rýchly život.

Rituály.. Miznú v diaľkách...

Zhasínam sviečku, ..

Posledná modlitba dnešného dňa..

Posledné otázky dnešného večera..

Vnímam hviezdy a rezonancie neba,..

Zatváram na dnes svoje "okno otázok" ...

Dobrú noc.....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?