Temno na duši

Autor: Katarína Lorenčíková | 8.9.2011 o 20:38 | (upravené 8.9.2011 o 22:56) Karma článku: 2,95 | Prečítané:  597x

Nový deň. Chlad vzduchu zahalil aj moju dušu. Letný vzduch je preč. Pani jeseň nás zrejme rýchlo poctí svojou návštevou. Hľadím na sviečky na námestí, ktoré sú venované obetiam včerajšieho leteckého nešťastia, tragédie, ktorá sa dotkla nejednej citlivej duše. Plameň sviečky vo mne otvára nové otázky. Tému smrti.  Stihli si títo ľudia uvedomiť svoje posledné minúty života? Alebo sa všetko odohralo tak rýchlo, že nič necítili? Plameň sviečok otvára neotvorené emócie, ktoré klopú na dvere. Pán Smútok - ráčte dnes vstúpiť do môjho kráľovstva! Vítam Vás a otváram moju bránu. Prišiel pravý čas! Dnes otváram dvere všetkým emóciám, ktoré pri pohľade na sviečky rozprávajú. Svojej pani smrti som sa pozrela na chvíľu do očí minulý rok. Pri fyzickom útoku ma takmer pripravila o život jedna ľudská bytosť. Viem iba jedno! Minúty nie sú minútami, staneme sa pozorovateľom samého seba, svoje telo vyzlečieme ako šaty. Pozeráme sa akoby na film niekoho iného.. Zobrazia sa všetky okamihy života, emócie..  Ťažko písať o neopísateľnom, nehmatateľnom... A tak to jednoducho na mňa dnes doľahlo. Otázky smrti.. Číhajú  na nás zo všetkých strán. Nikdy nemôžeme s presnosťou odhadnúť, dokedy tu budeme..

Žijem. Som tu. A síce - so spomienkou dotyku smrti... A tiež s poznaním, že - smrťou sa nič nekončí!

S dotykom smrti som sa na ľudské bytie začala pozerať inak. Pani smrť ma svojim dotykom odvtedy prestala desiť.  Vnímam život naokolo mňa pozorujúc, ako ľudským bytostiam tak často unikajú podstatné detaily, maličkosti, pre ktoré sme vlastne tu. Ako často zahadzujú svoje "šťastie". Ako často nevidia ľudské bytosti to podstatné, a zaťažujú sa malichernosťami života. A čas uteká, uteká, uteká.. Žijeme rýchlo. Niekedy iba - chceli by sme, aby sa spomalil. A niektoré bytosti  prežívajú ten svoj život deň za dňom, neuvedomujúc si, že.. hudba na našom cédéčku života môže raz dohrať.. doznieť.. skončiť..

Pozor! Sme tu iba na určitý čas..

Od môjho dotyku so smrťou ma.. akosi príliš zasahujú všedné nevšednosti bytia. Dojímajú ma krásy, bolesti iných ľudských bytostí, emócie, ktoré rozprávajú z očí ľudských bytostí každým dňom. Ako aj dnes, keď so slzami v očiach hľadím na tieto malé plamienky za zomrelé obete a vybavuje sa mi spomienka na môj dotyk smrti. A tak mi to prepáčte - dnes pri pohľade na sviečky za zomrelých - trochu príliš osobne..

Aj dnes mám zasa  chuť vykričať do sveta - "Hej, ľudské bytosti! Zastavte sa nachvíľu!

Pozrite sa na tú krásu života!

Precíťte dotyky života, chuť emócií, ľudského bytia, ktorý.. áno, niekedy prináša aj svoje temné stránky..

Vyjadrite svoje emócie, ktoré sú vo väzení.. Kedy bude taká možnosť?"

Nevieme, kedy sa táto hra skončí!

Neuvedomujeme si cenu a zmysel ľudského bytia. To  iba naše túžby a nenaplnené očakávania klopú neustále na dvere.

Často nevidíme, že sme vlastne - šťastní..

Až keď sa náš život otočí, až keď príde strata - oceníme to, čo sme mali... Asi je to akosi - v nás..

Ale.. Dokázali by sme oceniť život a spoznať svetlo, keby nebolo občasnej tmy, ...? Dokázali by sme sa tešiť zo svetla, keby sa nestriedalo s tmou,..?

Napokon - "V najväčšej tme býva ukryté svetlo!..

Hovorí sa, že človek by mal žiť tak, akoby to bol jeho posledný deň..

Čo by sme urobili, keby sme vedeli, že už zajtra tu nebudeme..........?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?