Prečo posudzujeme? Preto, že sme - ľudské bytosti???

Autor: Katarína Lorenčíková | 15.9.2011 o 12:45 | (upravené 15.9.2011 o 14:06) Karma článku: 2,86 | Prečítané:  587x

Nové ráno.. nový deň.. ale takmer tie isté ľudské bytosti v rovnakom čase  na zastávke autobusu. Stretávam ju každý deň. Pani, ktorá má na všetko odpoveď a pozorovaním sa zdá, že vie snáď všetko. A každý deň si vnímaním tejto bytosti  kladiem tú istú otázku. Prečo ľudské bytosti potrebujú niekoho neustále hodnotiť a posudzovať? Je nám táto vlastnosť už daná ako ľuďom? Do určitej miery určite áno. Veď v okamihu, keď zatvárame dvere svojho bytu, posudzujeme. Čo vlastne slovo "posudzovanie" znamená? Ak by sme zalistovali v slovníku, tak posudzovanie znamená -  prejavovanie úsudku o niečom, mienky o niečom, zhodnocovanie, zvažovanie; robenie hodnotiaceho posudku o niečom.. Svoje "posudzovacie vnemy" si ale starostlivo vyberáme. Ľudské bytosti nie sú schopné  zaregistrovať všetky vnemy, všetky informácie, nie je to možné. Nanešťastie? Alebo.. našťastie? A tak - niekoho osloví určitá situácia, ktorá v ňom rozhýbe otázky na pol dňa, kým iná ľudská bytosť túto situáciu ani svojim "snímačom" nezachytí. Alebo - nás iritujú iba tie otázky, ktoré sú nám vlastné, ktoré sa nás týkajú? Nuž.. Ťažko povedať. Sme ľudia. Denne nás obklopuje tisíce myšlienok. Do vienka sme však dostali aj vôľu.

Svoje myšlienky si vytvárame sami. A je iba na nás, čo pustíme cez našu bránu pocitov, čomu necháme priechod, čo cez bránu nepustíme. V poslednej dobe sa nad otázkou posudzovania zamýšľam až príliš často. Pri počúvaní rozhovorov, ktoré sa ma niekedy vôbec netýkajú,.. ktoré je však nemožné nepočuť.. nevnímať.. ma občas zabolí, že ľudské bytosti dávajú priechod emócií posudzovania a hodnotenia - niekedy možno bez overenia si spätnej väzby, druhej strany.. Každodenne sa vo svojich blogoch a spätných komentároch a diskusiách zamýšľam nad otázkami posudzovania, kritiky, hodnotenia. Mali by sme pred posudzovaním a hodnotením získať oveľa väčší rešpekt, pretože - tak zasahujeme aj do svojho sveta... nehovoriac o tom, že sa dotýkame emócií inej ľudskej bytosti..

Čo keby sme sa niekedy na problém pozreli aj z opačnej strany? Čo keby sme sa niekedy pri posudzovaní zastavili - a povedali - "Neviem ako to je, nepoznám jej/jeho svet,.. neviem okolnosti na to, aby som posudzoval/a..

Nemožné? Určite nie nemožné, aspoň si uvedomiť, čo posudzovanie a hodnotenie vyvoláva. Ako niekedy ľahko zraniť...

Problém posudzovania a hodnotenia je tiež  častý u detí. Či už zo strany učiteľov, alebo zo strany detského sveta. "Prečo o mne moji spolužiaci hovoria, že som taký, keď ma ani nepoznajú..?", spýtal sa nedávno jeden z malých žiačikov. Akú odpoveď dať vlastne malej ľudskej bytosti s veľkým srdcom a veľkým svetom otázok,..? Že - ľudia sú jednoducho - takí..?

Hm... Nuž, každý sa musí s posudzovaním a hodnotením vyrovnať po svojom. Niekoho to niekedy príliš zabolí, iná ľudská bytosť sa zamýšľa až príliš.. a niekto.. svoju bránu pocitov zatvorí, nepripustí do svojho sveta žiadne hodnotenie - iba to svoje... Kde je teda pravda?

Problém hodnotenia a posudzovania je spojený aj s inými emóciami. Niekto potrebuje neustále poukazovať na chyby iného, potrebuje posudzovať, hodnotiť, čo prerastie do výsmechu daného človeka, či spoločnosti. Prečo? Otázka nášho obľúbeného spoločníka - ega.

Aké zaujímavé, že hodnotia a posudzujú často "nekompetentné" ľudské tvory, ktoré sa nevedia prizrieť na svoje chyby. Moja častá otázka a aj otázka detí je - odkiaľ to títo ľudia berú? Rozdávajú ego niekde v rade zadarmo?!:-) Vplyvom okolností života sa ľudské tvory naučili používať svoje ego , alebo zneužívať? :-) Dali mu úplný priestor.

A tak - u niekoho je ego - príliš maličké na to, aby sa prejavil.. iný človek ho plne prejavuje .. Miera použiteľnosti ega je rôzna. Niekedy ho iba príliš potláčame.  Mali by sme nájsť zlatú strednú cestu. Potlačené emócie vedú k nerovnováhe a k energetickým blokom. Kým niekto by mal svoje ego - pribrzdiť - u inej bytosti by sa zišlo - viac prejaviť.. Čo urobiť?

Pri svojom pozorovaní a vnímaní života som zistila, že ľudské bytosti, ktoré by sa prejaviť mali - majú schopnosti, emočnú inteligenciu a majú čo ostatným "zdeliť" - ostávajú v úzadí a neustále ich spoločnosť pokoruje. Nuž ale.. cestou pokory dnes už kráča čoraz menej ľudí.. Zákony prírody sú ľudským bytostiam čoraz vzdialenejšie...

Kde je správna cesta?To je otázka, ktorú by sme si mali položiť my sami - nájsť na ňu pozorovaním seba a okolností - tú správnu odpoveď.

Posudzovanie a hodnotenie súvisí aj čiastočne s agresiou. Môže sa odvíjať v našom  vnútornom monológu so sebou samým,.. môže dostať priestor aj vo vonkajšom svete. A nezabúdajme - podľa zákonov prírody - sa nám - každá forma agresia namierená na niekoho iného vráti ako bumerang. Takže si vlastne nevedome - vytvárame sami v sebe negatívnu emóciu, ktorá sa odráža v našom svete fyzickom. Situácia sa neskôr otočí a my sa ocitáme na druhej strane pozície - sme hodnotení, posudzovaní,...

Miera posudzovania môže byť spojená s neschopnosťou milovať svet, či seba samého, tiež s emóciou nenávisti, či pýchy. Ľudské bytosti, ktoré potrebujú poukazovať na neustále chyby a omyly, žiť z pádov niekoho iného - zasahujú do zákona univerza, svoju agresiu si teda namieria podvedome iba - sami na seba..

"Človek, ktorý sám seba nemá rád a neváži si sám seba, nie je v stave darovať komukoľvek lásku, pretože nevie - čo je láska..."  Zákon prírody

(V.P.Šutov - Zákony zdraví, aneb Nic není náhoda...)

"Neschopnosť človeka milovať seba , svoj život a ostatných okolo seba - sa stáva príčinou úpadku daného energetického kanálu, tak aj príčinou celého súboru ochorení, kde každá agresia namierená na iného je opätovným neustálym vracajúcim sa  - bumerangom."....... Zákon prírody

(V. P. Šutov - Zákony zdraví, aneb Nic není náhoda...)

"Podľa vzhľadu môžme posudzovať kvet, či motýľa.. ale nie ľudskú bytosť.." .... (Rabíndranáth Thákur)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?