Tehla bumerang... alebo "Retroflexia"..

Autor: Katarína Lorenčíková | 17.9.2011 o 15:35 | (upravené 17.9.2011 o 16:27) Karma článku: 2,84 | Prečítané:  703x

"Bol raz jeden človek, ktorý chodil po svete s tehlou v ruke. Vždy, keď bol na niekoho nahnevaný - tehlu používal ako zbraň. Trošku primitívna metóda - ale v tom čase sa mu javila ako účinná. Viackrát sa stalo, že ho jeho dobrý priateľ nezdvorilo urazil. A tu mu tehla prišla vhod. Hodil teda tehlou a nepozeral na dôsledky svojho počinu. Tehlu potom však nemohol nikdy nájsť a zdalo sa mu nepohodlné tehlu hľadať. Vynašiel tak nový spôsob, aby sa mu tehla vrátila. Rozhodol sa vylepšiť - "systém samoochrany tehlou" - ako to nazýval. Priviazal tehlu na metrový povraz a vyšiel na ulicu. Povraz umožňoval, že sa tehla nikdy príliš nevzdialila, ale neskôr sa ukázalo, že nová metóda má aj svoje úskalia. Osoba, ktorá bola terčom jeho útoku - musela byť od neho vzdialená na jeden meter, a potom, keď už tehlou hodil, musel si dať prácu s namotaním povrazu, ktorý sa naviac zaplietal, čo mu spôsobovalo nepríjemnosti. A tak tento zúfalý muž vynašiel "systém tehla III". Použil síce tú istú tehlu, ale nový systém. Namiesto povrazu použil pružinu. "Teraz bude môcť hodiť tehlu iba jeden krát a ona sa vráti sama", pomyslel si. Keď vyšiel na ulicu a pocítil svoju agresiu k niekomu - hodil tehlou.

Svoj cieľ však minul, pretože pružina fungovala tak, že sa tehla vrátila a zasiahla svojho "majiteľa" rovno do hlavy.

Svoj pokus opakoval tento muž znova a dostal druhú ranu, lebo si vymeral zle vzdialenosť.

Tretí úder schytal, keď hodil tehlou v nesprávny čas.

Štvrtý úder sa udial za veľmi zvláštnych okolností. Keď sa tento muž rozhodol pre úder tehlou, chcel zároveň svoju obeť pred útokom uchrániť, a tak ho tehla znovu udrela do hlavy.

Jeho hlava sa údermi zväčšila. Každá nová modrina - nový opuch na inom mieste hlavy.

A tak... majiteľ tehly prestal svoju tehlu používať, už nikdy nerozdával údery - pretože všetky rany adresované iným sa mu jednoducho - vrátili. Zásahy už tak skoro nepraktizoval... "

(Jorge Bucay - Príbehy, ktoré ma naučili žiť)

 

--------------------------------------------

Tento mechanizmus sa nazýva "retroflexia"... Spočíva v tom, že chránime ostatných pred vlastnou agresivitou. Zakaždým, keď to urobíme, naša agresívna a nepriateľská energia sa zastaví, než sa dostane k druhému, pomocou bariéry, ktorú si vybudujeme - my sami. Táto bariéra neztlmí úder, iba ho odrazí. Takže - všetka zlosť, zlá nálada, agresia sa obráti proti nám samotným prostredníctvom skutočného agresívneho správania (- zraňovanie samého seba, nadmerná konzumácia jedla, nadmerné používanie drog, vystavovanie sa zbytočnému riziku), inokedy zase - pôsobením emócií alebo potlačených citov - depresia, vina, rozvinutie energetického bloku - vznik rôznych ochorení daného energetického kanálu. (Zdroj - Jorge Bucay - Príbehy, ktoré ma naučili žiť...)

Aj my občas rozdávame rany iným... Či už sú to slová, či už sú to písmenká.. alebo.. naše myšlienky. Aj myšlienky bývajú zradné. Aj myšlienky majú veľkú silu. Nezabúdajme na to! Namierená agresia voči iným sa vracia ako bumerang. Ale - aj nesprávne smerujúca agresia - potlačené emócie - sa obracia proti nám...

Čo je teda to "správne"? Nenaštvať sa? Byť vždy tým tolerantným človekom kompromisov?

Pozor! Potláčané emócie si obraciame iba sami na seba. Ak si niekto myslí, že "neprejaviť sa", alebo "tolerovať vždy toho druhého" - "cúvať" , "nezachádzať do konfliktov" - je správne - je na veľkom omyle! Ak emócie nedostaneme von žiadnou cestou vyjadrenia (slová, písmenká, hudba, výtvarné umenie, tanec, akákoľvek kreatívna tvorivá činnosť... akákoľvek vyjadrovacia schopnosť človeka) - ostávajú v nás - usadzujú sa v nás a vytvárajú časom - "vodný kameň na duši", ktorý zasahuje aj naše "fyzično".. Že niečo nie je v poriadku vieme zistiť iba našou "introspekciou"  (- pohľadom do vnútra).

Naše fyzické telo - je nepochybne tým najlepším ukazovateľom - čo sa deje vo svete psychickom... Psychické procesy, emócie a konania sa odrážajú v tele fyzickom.. Zákony prírody a vesmíru fungujú.

Každý ľudský tvor by sa mal preto zaoberať denne svojimi emóciami, aby nevytvoril zo svojich potlačených pocitov - "vodný kameň na duši"...

Každý ľudský tvor by si mal denne klásť otázky, či svojim konaním nezasiahol inú ľudskú bytosť, či - nevyslovenými slovami, myšlienkami, postojmi  - nenamieril šíp  rovno sám na seba. Časom sa z nazbieraných emócií môže stať pocit úzkosti, nepokoja, životnej nespokojnosti v emocionálnej stránke bytia.

Nezachádzajme teda - svojou zle namierenou agresivitou - do extrémov a krajností...

Nevytvárajme si v emocionálnom svete - ten svoj "vodný kameň"...

Každá agresia sa vracia ako bumerang....

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?