Vedela, čo na každého platí.. Nepotrebovala budiť násilný rešpekt, mali sme ju radi, bola pre nás priateľkou, spriaznenou dušou, bytosťou, ktorá nám odpovedala na naše otázky - a od toho sa odvíjala celá naša výučba. Časom - keď som dávala prednosť hudbe a pesničkám, pred návštevou kamarátok a spolužiakov, ktorým som nerozumela - prišla na nápad, vyskúšať skúšky na konzervatórium. Vtedy sa hudba stala celým mojím svetom - a... hádajte!

Ostala ním doteraz a ja som v tomto svete šťastná!

Hudba pre mňa znamená veľmi veľa. Únik od reality, relax, schopnosť vyjadriť sa. Ako dieťa som to dokázala vnímať iba intuitívne.. Vedela som jedno! Že v okamihu, keď sa mi celý svet zdal divný a bolo mi smutno  - rozumela som iba jednému svetu - svetu hudby, v ktorom som nachádzala zmysel, krásu..

Dnes hľadím na detské bytosti, ktoré prvý krát držia v rukách hudobný nástroj a vidím seba.. Ale vidím aj moju učiteľku hudby........

Otváram kapitolu "O vyučovaní.." a spomínam................

"Potom povedal učiteľ:

Prehovor k nám O vyučovaní...

A on rozprával..

Žiadny človek Vám nemôže odhaliť nič iné, len to, čo už leží driemajúc na úsvite Vášho poznania.

Učiteľ kráčajúci medzi svojimi žiakmi v tieni chrámu -  nerozdáva dary zo svojej múdrosti, ale skôr zo svojej viery a lásky.

Keď je múdry, nenabadá Vás, aby ste vošli do domu jeho múdrosti, ale skôr Vás vedie k prahu Vášho vlastného ducha.

Hvezdár Vám môže vysvetľovať svoje pochopenie vesmíru, svoje pochopenie Vám však nemôže dať.

Hudobník Vám môže spievať o rytme, ktoré znie celým vesmírom, nemôže Vám však dať ani sluch, ktorý  zachytáva rytmus, ani hlas, ktorý je jeho ozvenou.

A ten, kto je oboznámený s vedou čísel, môže hovoriť o kráľovstve váh a mier, zaviesť Vás tam však nemôže.

Lebo.. vidina jedného človeka neprepožičiava svoje krídla druhému človeku.

A tak isto ako Boh pozná každého jedného z Vás samostatne, tak i každý z Vás musí byť sám vo svojom poznaní Boha a vo svojom pochopení Zeme..."

(Chálil Džibrán - Prorok...)