"Muž a jeho pes" - film plný emócií

Autor: Katarína Lorenčíková | 24.9.2011 o 0:22 | (upravené 25.9.2011 o 10:39) Karma článku: 4,37 | Prečítané:  441x

A tak sa to jednoducho občas stane! Prepíname kanálmi s pocitom, že už ideme do perín, keď sa tu zrazu objaví niečo - čo nás svojím dialógom a obsahom jednoducho - dostane! A niekedy stačí krátka veta, ktorá nás zaujme - a je vyhraté! Musím uznať, že dnešný film na Stv 2 Muž a jeho pes vo mne dnes rozprúdil emócie. Predstavovať Jeana Paula Belmonda - nikomu nemusím. V tomto prípade sa herec podujal na hlavnú úlohu podľa adaptácie Sicovho scenára. Herec prekonal v roku 2001 mŕtvicu - nikto nedúfal, že sa postaví ešte pred kamery. Jeho hlavná podmienka bola - účinkovať bez použitia akéhokoľvek make - upu. Hlavná postava dokonca ťaží z jeho života. Po mŕtvici mu ochrnula jedna časť tváre, učil sa od základov rozprávať a chodiť. Námet čerpá z neorealistickej klasiky. Zachytáva poslednú zastávku života - starobu. Obdobie, kde sa konzumný život spoločnosti derie na svetlo, kult mladosti a krásy - versus obdobie staroby. Charles žije s vdovou svojho priateľa, ktorá vedie konzumný spoločenský život, do ktorého postupne čoraz viac Charles prestáva patriť. Svoju životnú púť zdieľa so 4 - nohým miláčikom, ktorého nazýva v celom príbehu "Môj pes".Jeho pes je preňho všetkým, je človekom.

Akokoľvek sa snaží v tomto vzťahu s mladou vdovou existovať, postupom času sa od seba čoraz viac vzdiaľujú. Aká irónia príbehu - Charles ostáva sám so svojim štvornohým spoločníkom, ktorý mu dokonale rozumie! Spolu zdieľajú životnú cestu. Štvornohý kamarát sa mu po jeho odchode do nemocnice nachvíľu zatúla. Charles ho ale nájde v útulku a je šťastný! Našiel opäť svojho "životného spoločníka". Okrem psieho kamaráta je tu ešte slúžka, ktorá Charlesa sprevádza počas celého príbehu. Slúžka je tehotná s mužom, ktorý nechce dieťa, do jej života zasahuje Charles. Nakoniec starého pána ale  vdova vyhodí z domu a Charles sa ocitá so svojim miláčikom na ulici. Slúžka mu ponúka súcit, lásku, priateľstvo. Vzájomne si zasahujú do života. Vzájomne sa niečo od seba - naučia.

Príbeh je plný lyrizmu. A niekedy - dostáva priestor pohľad namiesto slov. "Psí pohľad" sa stáva symbolickou metaforou celého príbehu.

Charlesovi je cudzi žobranie.. taktiež sú mu cudzie uličky Paríža. Pri pokuse o žobranie mu jeho hrdosť nedovoľuje "zbohatnúť". Necháva teda žobranie na psíka. Ale - ako sa hovorí - "Chudobnému aj z hrnca vykypí", - tak je  tomu aj v tomto prípade. Ich "vyžobraný majetok" sa ocitá v rukách pouličného zlodeja. Chudoba,.. drsnosť ulice, ale ľudská dôstojnosť, ktorá nedovoľuje Charlesovi siahať po jemu bridiacich metódach - po žobraní  - sú hlavnými témami tohto emotívneho príbehu. Príbeh taktiež zobrazuje drsnú realistickú situáciu Francúzska. Obdobie demonštrácií... nespokojnosti ľudských bytostí..

Charlesovi sú cudzie aj uličky Paríža, svoje cesty smeruje radšej do ústrania. Akoby nám autor príbehu chcel povedať , že staroba sa jednoducho už - nenosí.. Charles stretáva na ulici svojho priateľa, ktorý mu nakoniec odmieta pomoc - a necháva ho napospas osudu. Psí osud? Človek a pes - ich osudy sú v tomto príbehu metaforicky prepletené. Humanizmus sa prejavuje hlavne na konci príbehu, kedy - Charles hľadá nového majiteľa pre svojho psíka.  Chce ho darovať malému dievčatku na ulici, pretože jej sa psík páči. Vyjadruje tak svoju únavu zo života a staroby,.. Ale aj - puto, ktoré ho k životu viaže - jeho pes, ktorý je preňho spriaznenou dušou a spoločníkom na ceste životom.

"Nerozumiem životu, snáď smrť mi povie viac.. Už to neznesiem - život", vyjadruje svoju únavu z ťažkého putovania svojej cesty. Ocitá sa nakoniec na stanici, kde chce svoj život ukončiť. Chce skočiť pod vlak. Jeho štvornohý miláčik ho však nájde nachystaného na smrť na koľajniciacha a skomplikuje mu jeho "pokus o smrť". Charles najskôr psíka odháňa, lebo chce, aby žil aspoň on. Potom však - chce zomrieť s ním, priláka ho tak k sebe. Psík však vidí skazu a nebezpečenstvo, jeho pud - žiť  - je silnejší ako u jeho pána.! V poslednej chvíli sa mu psík vytrhne z rúk, Charles to nakoniec len vďaka svojmu miláčikovi prežije. V závere príbehu ostáva Charles sám na lavičke s milovaným spoločníkom - vyrovnaný - so smrťou.

Klavírna lyricko - melancholická hudba, hudba F. Chopina, Mozarta - dokresľuje dej filmu..

Staroba.. každý sa v nej ocitneme. Človek, ľudská dôstojnosť za každých okolností - to je hlavnou témou príbehu. Odporúčam vidieť. Film plný emócií vo mne zanechal veľa zamyslení svojimi hodnotnými a aktuálnymi dialógmi hlavných postáv...

Staroba.. smrť.. vyrovnanie sa s odchodom zo života.. ale aj konzumný život spoločnosti.. Samota - konzum -  paradoxy života.

Film otvára aktuálne zamyslenia  a má čo ponúknuť svojou kvalitou..

Odporúčam!!!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?