Detské "človiečinky" sa nezamýšľajú...

Autor: Katarína Lorenčíková | 26.9.2011 o 22:33 | (upravené 26.9.2011 o 23:38) Karma článku: 1,55 | Prečítané:  216x

či danú vec urobiť.. Či vykročiť.. alebo mlčať. Majú svoj svet, svoje presvedčenie a tak je to správne. "Pani učiteľka, priniesla som Vám svoju pesničku", ozvala sa malá Ema a hneď spustila. Jej iskričkové oči by pozdvihli aj ťažké mračná z oblohy. Pesnička! Znamenala pre ňu veľa. Prizerala som sa na spontánnu radosť a pôžitok z hry, prizerala som sa na jej radostné žiarivé oči, aké som už dáávno nevidela! Malý človiečik bol úplne nasiaknutý a ponorený do tvorivosti. Žiadne ale.. žiadne prečo.. žiadne možno.. A tak som ostala iba v úžase, čo detské bytosti niekedy dokážu! A tiež sa zamyslela nad tým.. že oni to jednoducho neriešia tak - ako dospelé človečiny. Majú chuť spievať - tak spievajú. Majú chuť urobiť pesničku - tak ju urobia a sú - šťastní. To iba my dospelé človečiny máme niekedy priveľa otázok, ktoré sa nám množia v našich hlavách, ktoré si nosíme ako občasný klobúk. Áno! Veď musíme tak často nosiť masky, hrať role, úlohy, hry, používať stratégie - aj to patrí do života ľudskej človečiny. V niektorých situáciách si jednoducho nepomôžeme. Inokedy ale - máme možnosť svojho prejavu - len si kladieme priveľa otázok. "Je to správne? Čo mi to prinesie? Nebude to hlúpe?"

Nuž.. takto to s nami dospelými človečinami chodí. Neuvedomujeme si to. Pri pohľade na detské bytosti si často uvedomujem, čo nám dospelým chýba. A keďže - vyučujem aj dospelých - pozorujem, ako sa s učením vysporiadavajú deti a naopak -  ako je to u dospelých.

Dospelácke človečiny by chceli všetko "hneď a zaraz". Ich častá otázka je - "Nemôžeme niečo preskočiť..?".. Detské bytosti sú opačné. Pozerajú na to, čo vedia, každým novým poznatkom pribúda dobrodružstvo - čo bude ďalej. Nechajú sa iba viesť stránkami. Samozrejme, každá bytosť je individualita,  takže - zistiť - čo je potrebné, akou cestou  a kedy - to je asi tá najdôležitejšia otázka pri výuke.. To ma na tejto práci baví najviac. Psychologické momenty! Učíme sa tak často od seba - navzájom.

Celkovo zhrnuté - dospelácke bytosti často pozerajú na to, čo "nevedia", kým detské bytosti - sa tešia z toho - koľko "vedia".. Zachytenie a vnímanie prítomnosti - patrí k ich silným stránkam. Deti si nekladú zbytočné otázky, ktoré sú niekedy iba "hmlou" na ceste k poznaniu. Sú schopné pracovať, zvládať záťaž.. Proces učenia je pre nich prirodzenou súčasťou života. Dospelácke človečiny sa niekedy  brzdia vo svojom vývoji - zbytočnými otázkami, zbytočným pohľadom do minulosti, zbytočným pohľadom - koľko toho nevedia a akí sú neschopní,.. My dospelácke človečiny máme jednoducho sklon stavať si neustále hradby a prekážky..

Pamätám si na čas, kedy som sa ako dieťa - príliš pri učení nezamýšľala.. Všetko išlo hladko. No áno, ale  potom prichádza svet tvrdej konfrontácie, komparácie - neustálych porovnávaní - čo mám ja - čo majú ostatní - čo by som chcel/a  mať - kam by som chcel/a kráčať.. Pamätám si ten čas zlomu.

A tak pri pohľade na malú Emu a jej pesničku - vidím časy minulé a rozmýšľam - ako si my dospelé človečiny niekedy komplikujeme svojimi hradbami, otázkami  a bariérami - životy..

Radostný pohľad Emky priniesol závan energie ďaľšiemu "učiacemu tvorovi" - dospeláckej človečine.

"Aké sú tie deti zlaté, oni sa vôbec nezamýšľajú a hrajú. Ako to robia?", zaznela otázka ďaľšieho žiaka - dospeláka..

Nuž.. všetkého priveľa škodí. Aj rozmýšľania! Preto - aj ja dopisujem posledné dnešné riadky...

"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.." (A. S. de Exupéry)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?