Pár slov do vetra...

Autor: Katarína Lorenčíková | 4.10.2011 o 23:35 | (upravené 5.10.2011 o 2:42) Karma článku: 1,05 | Prečítané:  353x

Sú dni, kedy... nás priveľmi všetko ťaží... Kedy sa všetko zdá akési priťažké - ako.. Ako ťažký náklad.. Kedy.. sa aj tie najjednoduchšie veci zdajú najťažšie a ich zmysel drieme v povetrí a v diaľkách.. Sú dni, kedy.. sa ľudské človečiny pričasto pýtajú a majú veľa otázok.. Kedy otázky skáču po hlavách - ako otravné komáre.. Vonku krásne počasie, predsa niekedy - smútok na duši rozprestrie svoje krídla a zahalí ľudskú človečinu.. Zdriapi nás svojimi mocnými pazúrami a .. ľudská krehká duša sa rozbije ako kúsok skla.. Prijať určité veci, pravidlá v životnom bytí.. To je snáď to najťažšie, čo pre ľudské človečiny existuje. Prijať do svojho života aj občasný pocit bolesti, že veci sú také aké sú.. že.. niektoré veci sa jednoducho - nezmenia mávnutím paličky. A možno.. nás niekedy príliš všetko bolí.. neuvedomujeme si to - podstatné. Práca - boj o prežitie - časté zápasenie s materiálnou situáciou. Peniaze.. Aké dôležité v živote, aké smiešne, zbytočné zároveň z duchovného hľadiska. Koľko ľudských bytostí by chcelo iba - dôstojne žiť? Neprehrabávať sa v košíku, kúpiť krajšie topánky svojim deťom, byť s partnerom, ktorý je mimo Slovenska kôli peniazom.

Pred pár týždňami som sa ocitla na jednej oslave, kde... dotyčný človek mal všetko - a predsa - nebol šťastný. Po pár pohároch vína sa ľudská človečina zapozerala na hviezdy a jej pritesná duša začala rozprávať svoj príbeh. "Nechcem žiť v tejto hnusnej spoločnosti balastu...", vyriekol. Jeho slová počujem doteraz. Sedela som v obrovskej krásnej záhrade veľkého priestranného domu pod hviezdami - a cítila - prázdno... A čo teraz povedať? Trápnu frázu, že "život je krásny"?.. Čokoľvek by znelo ako hlúpe a otrepané klišé. Ostala som v šokovej terapii, zrazu som bola na úplne inej strane sveta, videla zároveň svet iný. Nemám toho veľa z materiálnej stránky, ale.. uvedomila som si, že - som vlastne cez to všetko šťastným človekom.

Ľudská človečina ale nepovedala za celú hodinu nič pozitívne. "Čo máš rád?..", snažila som sa obrátiť debatu iným smerom. No neúspešne! Niektorí ľudia skrátka nevidia veci pozitívne - a sústreďujú sa iba na veci negatívne. Vidíte papier s čiernym štvorcom.. Niekto povie, že nie je na ňom "nič", iná bytosť povie - biely papier s čiernym štvorcom,.. Vždy ide o uhol pohľadu. Každý máme však iné životné skúsenosti, sme rozdielne "nastavení", naučila som sa - počúvať - a nesúdiť. My ľudské človečiny totiž zvykneme robiť závery mávnutím paličky.

Často si túto situáciu prehrávam v mysli - keď.. mi je niekedy v mojej duši "pritesno"... Ked.. sa všetko zdá ťažšie ako inokedy.. keď ma prepadávajú otázky svetelnou rýchlosťou..  Tie isté úkony, veľa práce, vyčerpanie, boj. Iste - život má aj iné stránky. Ale - pre mladého človeka - je tento neustály materiálny boj - dostatočne vyčerpávajúci. Koniec koncov - umelci a učitelia nikdy nakoniec nezbohatnú.. Nejde vlastne ani o to - zbohatnúť - iba.. dôstojne žiť. Môžme štrajkovať, búriť sa.. Ale nakoniec. Aj tak treba iba - prijať situáciu, ktorá tu teraz je. Že máme možnosť ísť za hranice? Názory na túto problematiku sú rôzne.. Nakoniec - poznám ľudské bytosti, ktorí v zahraničí zažili otrasné skúsenosti a prišli aj o to málo, čo mali. Plánovanie sa stráca v ďalekých horizontoch bytia.

A nakoniec. Priznajme si to, umelci - učitelia - zdravotníci ... je to vlastne jedno - všetci sme na jednej lodi! V denníkoch sa prehŕňa otázka Eurovalu - a ľudské bytosti sa boria s tým - ako prežiť.. Zdravotné vyšetrenia sú spoplatnené.. Lieky.. Koľko peňazí dajú za lieky pacienti mesačne?

Nájsť si tretie zamestnanie,..? Kedy.. budeme tie svoje peniaze míňať,..? Kedy.. budeme..... žiť....

Dnes iba pár slov... a možno.. prepáčte, príliš depresívne.

Mám ale pocit,.. že ľudské bytosti začali akosi - divne žiť svoj život. Večná naháňačka...

Sú dni.. kedy.... iba počúvam.. obzerám sa okolo seba, rozmýšľam o tom, kam sa to všetko uberá, ako ľudské človečiny žijú..

Niekto sa obzerá viac, niekto menej,.....

Prečo sme vlastne depresívni? Preto, že naše potreby nie sú uspokojené.. ? Naše očakávania.. Konflikt medzi požadovaným a skutočným. Prijať skutočnosť, realitu -  je nepochybne tá najťažšia úloha ľudskej človečenskosti.

Nepozerať sa vľavo, vpravo, za seba, .. - vidieť iba to, čo je "tu a teraz". Nebúriť sa, nevzdorovať, neplávať proti prúdu života.. ale ani sa nevzdať.. Žiadna človečia bytosť by sa nemala predsa vzdať! Len niekedy tá naša duša.. kričí to svoje - "Dosť"! "Nechcem"! "Chcem"!...

Len niekedy sa príliš veľa obzeráme vľavo, vpravo,..

Len niekedy sa príliš veľa pýtame...

Len niekedy nás príliš zasahuje všetko - rovno - do srdca...

Asi,.. je to v nás človečinách? Je to v našom procesore, v našom nastavení..?

"Nevládzem žiť v tomto bahne..", vyriekla  ľudská človečina , ktorá nemá problémy s materiálnou stránkou bytia.

Tieto slová vo mne akosi - ostali.

Skutočné ... Požadované... V materiálnom svete, ale aj duchovnom..  Očakávania, túžby..

Myslím, že to najdôležitejšie je naozaj - schopnosť vedieť prijať realitu, bez ohľadu na to, aká je..

A tak,.. kým si niekto maličký ako ja - kladie otázku - kde sa stala chyba, že chcem žiť čestný život, veď mám prácu, ktorá ma napĺňa, ale neuživí.. ??? Niektorá iná človečina si v tom istom čase kladie otázku - prečo vlastne žiť....???

Naučme sa iba,..

p -- r-- i -- j -- a -- ť

s -- k -- u -- t -- o -- č -- n -- o -- s -- ť

A možno.. z duchovného hľadiska nás práve tieto otázky a občasný pocit bolesti privádzajú do iných "končín" bytia a duchovného rastu,...???

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?