Očami malej Laury...

Autor: Katarína Lorenčíková | 18.10.2011 o 22:04 | (upravené 18.10.2011 o 22:54) Karma článku: 5,03 | Prečítané:  238x

Oči malej Laury sa vždy ligocú. Majú v sebe zvláštnu iskru. A aj keď som akokoľvek unavená - sledujem veľké hnedé oči, ktoré majú obrovskú silu, ktoré rozprávajú. Deti majú v sebe zvláštny pozorovací talent. "Pani učiteľkaaaaaaa..?", a takto sa vždy začínajú Laurine otázky. Jej oči ma vždy dostatočne zhypnotizujú. Posadí sa na točiacu klavírnu stoličku, nohy sa jej hompáľajú a jej oči zaplavia iskričkami veľké chmúrne oblaky, ktoré sa z času na čas objavia vo vesmírnom bytí človečín. "A prečo vždy hovoria dospelí, že všetko je zložité?", nová otázka malej Laury mi zase začne vŕtať hlavou celý deň. O hodinu na to, by som určite vedela dospieť k riešeniu. "Stále všetci hovoríte, že je to zložité. Je svet dospelých zložitejší ako detský? Chcem byť už taká veľkáá ako vy!", odpovie Laura a začne skákať do mojej výšky, aby sa na chvíľku presvedčila, aké je to - byť "veľkou".. "No len to nie, Pán Času je rýchly, prekrúca aj tak svoje hodinky rýchlejšie, ako by sme sa nazdali... Ostaň ty ešte pekne taká aká si..", skonštatujem pri pohľade na iskričkové Laurine oči. "Ale prečo to stále hovoríte, že .. je to zložité? Je?", neskončia sa otázky malej Laury. "Nuž, asi je to vec pohľadu."

"Pohľadu? Takže - keď sa budem pozerať na svet z Vašej výšky, tak... to budem vidieť?", logicky hľadá riešenie Laura trpezlivo ďalej. "Môžem sa pozrieť, ako to vidíte vy z takej výšky?", neúnavne prosí malá človečinka. "Nuž dobre, tak sa teda pozri", vydvihnem malú Lauru, aby videla svet z "mojej výšky".

"Ahaa,... tak je to teda! Vidíte to z iného uhla, naozaj, pre mňa je všetko zatiaľ veľké..  Je to naozaj iný svet. Máme doma veľký ďalekohľad - po dedovi....  tiež s ním vidím iné veci", porovnáva a hodnotí malá detská človečina.

"Takže.. každý vidí iné veci? Tak ako keď si požičiam od deda ďalekohľad?", zadá ešte raz kontrolnú otázku malá Laura. Toľká metafora v pár myšlienkach malej detskej bytosti, ktorá strávila v mojej triede 25 minút...

"Áno,.. každá bytosť má ten svoj - pozorovací životný ďalekohľad... niečo také",.........

Laura spokojne zatvára dvere. Ale - vždy ešte nakukne druhý krát z dverí svojimi iskrivými hnedými očami a povie - "Tak dovidenia!" ... Za odmenu - keď jej to dobre ide, keď skladbu zahrá niekoľko krát bez chyby - jej niekedy zapletám vrkoče..

Laura odišla a... ja som sa  pozrela z okna, uvedomila som si Laurinu metaforu ďalekohľadu.  Odkiaľ to tie deti berú?

Každá človečina má naozaj iný ďalekohľad. Človečiny! Sme vlastne takmer rovnaké bytosti, predsa tak odlišní! Aj keby sme sa pozreli z rovnakého okna, nie je možné vidieť nikdy tak celkom to isté!

Každý máme ten svoj ďalekohľad, ktorým pozorujeme svet.

Občas ale... Mohli by sme si požičiať aj ďalekohľad inej bytosti, aby sme si nezvykli na ten svoj - pozorovací uhol, objektív ďalekohľadu môže byť predsa len - po dlhom používaní zradný...........

Občas sa môže aj zarosiť!:-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?