Pán Času - Časovník sa zase posunul!

Autor: Katarína Lorenčíková | 30.10.2011 o 20:27 | (upravené 30.10.2011 o 21:21) Karma článku: 1,44 | Prečítané:  334x

Nemám rada tento deň.. Veď sa hovorilo, že Pán Časovník svoje hodinky už presúvať nebude! To len ľudské človečiny si zase povedali, že bude po ich. A nech sa páči! Ešte včera som sledovala - že čas sa bude meniť. Nuž ale.. dnes, nejako som na zmenu času pozabudla. Najskôr mi to napadlo na zastávke autobusu. Prečo tie autobusy chodia nejako podivne? Veď už tu môj autobus do mesta mal dáávno byť! Tak! Autobus prišiel, tešila som sa na návštevu plavárne. Vybrala som sa tam s toooooľkým nadšením! Len sa príliš na veci netešiť! Tooo sa potom dejú veci!:-) Predstavovala som si už ten skvelý pocit, kedy sa po niekoľkých metroch moja rýchlosť plávania zrýchli.. Predstavovala som si ten úžasný pocit v bazéne, keď sa rozplávam, keď cítim len nádych a výdych, keď vypnem senzory, keď sa vo vodnej hladine začnem cítiť "ako doma", predstavovala som si pocit, ako sa fajn budem cítiť - po bazéne.. Len si nič nepredstavovať! Tak. A som tu. Ľudské bytosti ale pri šatni čakajú. Čím to bude? "Jeden krát Vás poprosím..", vyrieknem svoju požiadavku pani, ktorá predáva lístky pri okienku. Ale ona - sa iba udivene pozrie na mňa - akoby som bola z inej planéty (čo nepopieram) - a zmätene povie......

"Pani, vy ste odkiaľ prosím Vás prišli! Koľko je hodín? A kedy otvárame..? No?"... Rovnako zmätený pán pri mne vyťahuje zdravotnú kartičku - v nádeji - že je to záloha za kľúč - a že sa pôjde ako inak - plávať. "A koľko vlastne je hodín?", zadá jej naspäť rovnakú otázku, akú pani adresovala pred malým okamihom mne.

"Ste športový klub, alebo verejnosť?", spýta sa zmäteného tvora pani pri okienku. Lenže.. My obidvaja nechápeme otázke. A tak.. Pani zopakuje otázku znova.. "Ja.. nie, ja som z verejnosti, nie?", zmätene odpovie pán, ktorý sa chystá rovnako ako ja - plávať a pri otázke sa ešte raz udivene pozrie na mňa, akoby - si chcel potvrdiť svoju odpoveď. A už sa aj vyzúva a vybaľuje z tašky "plavárňové topánky".

"Poďte sem, vy ste ma asi nerozumeli. Plávame predsa o piatej, .. vážení, koľko je hodín?", spýta sa rozhorčená pani pri okienku ukazujúc na hodinky. "Śtyri, desať..", odpovie pán. "Štyri trinásť", odpovie ďaľšia pani.. "Aha, ja mám päť dvanásť", odpoviem ja...

Pozrieme sa s miernou recesiou na seba s úsmevom.. Jééj, tak aspoň raz som niekde aj s nadčasom, faajn:-) To sa mi tak často nepodarí!

A v tom mi to "dokliklo"! :-)  Jáááj, Pán Časovník dnes popretáčal hodinky. Zase! Zase ma dostal!

A v tom zazvoní telefón.. "Katka, vieš že sa zmenil čas, že?", ... Aby som Vás uviedla do problematiky.Túto vetu počúvam každým rokom. Blízke duše, ktoré ma poznajú mi to v tento deň pripomínajú - vedia totiž - že žijem v inej dimenzii:-)  A vždy na Pána Časovníka nejako pozabudnem.

Nuž.. čo sa dá so stratenými bytosťami v čase už len robiť! Dám si pozor!

Zase ale... Až na budúci rok! :-)

PS - dám si to do "pripomienok":-)!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?