Spomienka na babušku a deduša... alebo Halloween

Autor: Katarína Lorenčíková | 30.10.2011 o 22:50 | (upravené 30.10.2011 o 23:52) Karma článku: 3,94 | Prečítané:  327x

Dušičky. Sviatky, kedy si spomíname  na tých, ktorí už nie sú medzi nami.. Ostávajú v našich srdiečkach. Poslednými rokmi sa aj tieto sviatky stávajú určite dobrým biznisom. Kráčala som po nákupnom centre a sledovala veľký nápis Halloween a deti s tekvicami. Skutočne? Sme na tom už takto? Prevzali sme to zo západného sveta a nejako sa nám to zapáčilo? Po nákupe som si dala kávu v superkolosálnom priesvitnom nákupnom centre a pozorovala šialené predstavenie na tému Halloween. Iná fraška! Zrazu sa mi to všetko zdalo ako z komediálneho filmu, kde sa kolotoče striedali s podivnými maskami, kostýmami. Sledovala som všetky tieto pózy moderátora, ktorý toto všetko "spáchal", rodičov, ktorí si fotili svoje ratolesti a zarozmýšľala pri káve a koláči o téme dušičky, alebo Halloween...? Prečo musíme všetko napodobňovať za každú cenu? Alebo ide pri každom sviatku aj o biznis, o peniaze , ktoré - hýbu svetom? Vo víre podivných masiek a kostýmov sa mi vyjavili spomienky na to, ako žili moji starí rodičia, ktorí už nie sú medzi živými bytosťami planéty. Ich život nebol jednoduchý. Pamätám sa na to, ako chovali prasiatko. Hádali sme sa , ako sa bude volať. U babky sme mali ešte zajace......

Jeden z nich sa volal Adela. Bol to krásny zajac. Vlastne zajačica. Keď Adelka s krásnym kožúškom jedného dňa skončila svoj život na pekáči ako chutný pokrm jedného z nedeľných obedov, zajace sme chodievali navštevovať čoraz menej. A hlavne.. Po nedeľnom obede, kedy nám nejako prešla chuť na chutné mäsko , kedy - sme zrazu pochopili, že väčšina zajacov skončí podobne - sme zajacom prestali dávať mená. Zajačiny boli krásne. Mali krásne kožúšky. Neskôr sme mali aj angorské. Mali červené oči.

Dedo.. bol veľký huncút. Jeho oči vždy žiarili iskrou. Boli... plné života. Dedo bol poľovník a keď sa opil - spieval neslušné pesničky a hral na veľkom akordeóne. To sa nám ako deťom - samozrejme pozdávalo! Bol to veľký beťárisko! Štvala som ho. Nechcela som sa naučiť na akordeón. Iba som na ňom hrala - ako na klavíri:-) Dedo chodieval aj na ryby. A brával nás na chatu. Nemal rád kostoly, dav. Každú nedeľu nám z rybačky doniesol rybu, alebo dobré mäsko. Dokázal číhať na posede deň aj noc. Hory a lesy mal rád, dávali mu energiu, silu. Rád si doberal svojich kolegov - poľovníkov - mal vždy aspoň dvadsať historiek, ktoré sa na oslave vždy rozprávali. A nezabudol na brusnice - a keď to babka nevidela - prilial nám tam kvapku rumu. Ej veru, dobré to bolo:-) A hneď potom, ako prilial do brusníc rum - naskočil mu jeho iskrivý huncútsky výraz. Milovala som ten výraz! Jeho tajomný a huncútsky úsmev mám v pamäti dodnes a nikdy naňho nezabudnem. Mal to najdôležitejšie - zmysel pre humor. Vedel sa zasmiať každej situácii... A aj keď si občas pofrfľal, vždy vymyslel nové riešenie a nový záver - svojim huncúútskym tajomným prenikavým iskrivým úsmevom. A ja ho dodnes vidím...

Babka.. bola výborná gazdinka. Mala rada, keď sme sa všetci stretli pri oslave. Vyvárala už od rána. Bolo to hádam - dvadsať chodov? :-) Jej slepačia polievka voňala už od rána. Robila ju s láskou, žila so svojou slepačou polievkou, jej polievka bola vždy neopakovateľná, nenapodobniteľná... Po tejto superpolievke nasledovalo obyčajne pečené kura. Pozor - mala k tomu pripravenú v zálohe aj ryžu, aj zemiaky. Bola pripravená vždy na všetko! No a...Keď sme toto všetko zjedli - čakala nás dobrá káva. Samozrejme - so šľahačkou. Žiadny stužovač.. Jej šľahačka bola originálna. Rozpúšťala sa na jazyku. Dodnes ju cítim. Po káve nasledovali koláče. Aké len chcete! Ovocné.. s jej úžasnými domácimi marmeládami. Po tomto všetkom, keď sme si uvoľňovali zipsy na nohaviciach - prišli za necelú hodinu - misy s jej robeným šalátom a šunkou. Ááááách, kde sú tie časy! Babka mala nakúpené vždy do zásoby. Ostalo jej to až do posledných chvíľ života. Potrebovala mať pocit, že má v špajze svoje marmelády, svoje zásoby kompótov, uhoriek, cvikly, leča, desať kíl múk - rôznych druhov, dvadsať kíl cukru... No áno, na jej špajz sa veeeľmi dobre pamätám. Babka mala aj iný dar - dar šetriť. Neviem dodnes - ako to robila:-) Prišla iná doba? Alebo.... sa žije inak? Alebo.. sa to treba naučiť? Jej otázka vždy bola - "a máš niečo ušetrené..?"  Aj túto otázku počujem - dodnes. Babka vedela udržať celú domácnosť. Milovala jedlo - stretávanie sa s veľkou rodinou, kde boli isté tradície a rituály. Jááj, ako to bolo dááávno! V dobe, kedy sme ešte nemali ani pevnú linku... kde mobily boli víziou sci - fi seriálu:-) A potom to prišlo, mala radosť z pevnej linky. Telefonovanie mala rada. Brala ho ako - pomoc, vynález, ktorý jej pomôže spríjemniť život. Keď prišli mobilné telefóny - učila sa všetko potrebné.

Hmm.. budeme takí aj my, keď zostárneme....?

Na chvíľu som sa stratila v myšlienkach - sediac s nákupom pri káve v nákupnom centre, kde nápis Halloween upozorňoval na sviatok - dušičiek... Pozorovala som život v nákupnom centre, ako ľudské bytosti žijú - nakupovaním - a to ešte nie sú ani Vianoce.

Sviatky sú žiaľ - aj takéto... Biznis. Záleží ale - iba na nás - ako sviatky prežijeme... Pri týchto kostýmoch, maskách , tekviciach, pri tomto nezmyselnom životnom štýle nákupných centier som si tak - spomenula - na časy dáávne, časy minuléé,.. a na chvíľu som sa v modernej kaviarni - preniesla do sveta detstva, do sveta veľkého srdca dedka a babky....

Svojich blíízkych si nosíme v srdieečkach... a tak ostanú navždy s nami:-)!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?