"Knihotip" - Dorotka Nvotová - "Fulmaya"

Autor: Katarína Lorenčíková | 31.10.2011 o 13:44 | (upravené 31.10.2011 o 14:33) Karma článku: 1,81 | Prečítané:  312x

Je len málo kníh, v ktorých sa môžme nájsť. Je málo kníh, kde môžme nájsť tak trochu seba, svoj svet, svoje náhľady na život. Predsa len - sme v princípe rovnaké bytosti, kde je spoločný človečenský základ. Ale to ostatné - je už iba náš svet, kde sa otvárajú tie naše zážitky, kde píšeme knihu tak trochu - my sami. Máme svoj malý - veľký svet človečiny. Každá bytosť sa z času na čas cíti nepochopená, cíti a prežíva, že je tak trochu z inej planéty, kde je ten jej svet na míle vzdialený svetu ostatným človečenským osudom. Kniha od Dorotky Nvotovej ma zasiahla hneď pri prvých stránkach. Akoby - som zrazu čítala na niektorých miestach moje riadky môjho života, príbehu, absurdných situácií, frašky, humorných situácií a šokujúcej úprimnosti. Už v prvých riadkoch čítania, čas bežal rýchlejšie ako inokedy. Stratila som sa v riadkoch Dorotky a skončila spánkom v náručí knihy Fulmaya v Pantharei. Usadila som sa na veľkom kresle, nechala sa unášať písmenkami Dorotky, stratila som sa na chvíľku v jej riadkoch a videla tak trochu seba. Umelecký svet! Ách, sme prípady!! Dokonca sa mi v kresle v Pantharei aj sníval sen o cestovaní. Zobudil ma hlas predavača - "Slečnáá, veď zatvárame!!"...

Ahaa... Zase ma dostal Pán času - Časovník, ktorý si zo mňa zase vystrelil. Vidím ho, ako sa zase smeje a ukazuje na ten svoj veľký budík. Veď ja ho raz dostanem!...

Milá Dorotka!

Lepšiu knihu som už sto svetelných rokov:-) nečítala.. Šokujúca úprimnosť, ktorá - vychádza z tvojho srdca, hravosť, vtip, emócie, ktoré si dala do písmenok. Krásna kniha..

Každá umelecká bytosť má svoje muchy! A nielen tá - umelecká..

Ale priznajme to! My umelci sme predsa špeciálna kategória, od prípadu k prípadu! Svet kolotočov, o ktorom píše Dorotka v knihe, svet - bez civilizácie - to je sen asi - každého umelca!?:-) Keď som bola malá, mojim snom bolo cestovať v karaváne. Mať maličký útulný karaván, tam mať pár vecí a vidieť veeľký svet v malom karaváne. Preto - tento sen, o ktorom píše Dorotka - bývať mimo civilizácie - je mi veeeľmi blízky. Vždy som chcela byť "cirkušantkou". Nakoniec - asi som sa ňou aj stala! Nie doslovne samozrejme! Moje životné epizódy však po čase nadobudli akýsi ráz podivných frašiek, kde sa všetko nakoniec stáva smiešnou epizódov z jedného z predstavení kolotočiarov. Drámy sa postupne zmenili na úsmevné situácie šašov:-)

Vždy som chcela zapadať medzi dav. Nakoniec - pochopila som, že sa môžem pokrájať a s masami nikdy nesplyniem. Teraz - keď tento fakt viem - žije sa oveľa lepšie! Človek zahodí predsudky, nechá sa ovládať prúdom života. Ách, koľko komplexov majú mladé ľudské človečiny! Koľko zbytočných drám!  Trvaloo mi dosť dlho - prijať seba - svoj svet - prijať iný svet, skĺbiť ten svoj svet aspoň ako tak - so svetom súčasným, hmotným, fyzickým.

Aj keď - nám umeleckým človečinám sa to asi - priznajme - nikdy tak celkom nepodarí. Sme neustále v inej dimenzii, v iných svetoch, vidíme obrazy, vnímame zvuky, prílišná empatia je niekedy až príliš bolestná a my by sme .... chceli preraziť svet! Priznajme to! Chceli by sme urobiť veeľkú dieru do sveta! Chceli by sme zakričať na ostatné ľudské bytosti - nech sa poobzerajú lepšie - koľko krás skrýva v sebe naše ľudské bytie! Na druhej strane - prílišná empatia má  v sebe aj plusy. Ide iba o - uhol pohľadu! Veď koľko ľudských človečín sa pozerá na ten svoj "človečosvet" ako na obrovskú mohutnú drámu. A taaak zbytočnee!

A tak aj Dorotka - nám v knihe - ukazuje ten svoj príbeh. Kniha je zároveň aj cestopisom. Príbehy z jej ciest sú mi veeľmi blízke, jej nazeranie na svet - je nepochybne inšpiratívne pre každú bytosť - ktorá je v duši - rebelom, ktorej sa hnusia  konvencie, často - divné pravidlá tejto spoločnosti. Otvára sa tu Dorotkin veľký svet srdca - nájsť seba, vedieť odpovedať na otázku - "Kto som a čo očakávam od tohto života??" - a to cez prijatie- svojej "inakosti", svojho sveta... napriek mnohým prekážkam, napriek mnohej bolesti - vytrvalo kráčať k cieľu - a nájsť tak tú svoju - "pravú podstatu človečiny":-)...

Nebudem viac prezrádzať, knihu odporúčam..

Jedna z mála kníh na slovenskom trhu, ktorá vytŕča z davu, šokuje svojim príbehom,  zároveň sa v nej - určite nájde nejedna umelecká duša a nejedna človečina sa pousmeje - a nájde v jej riadkoch - možno ten svoj - náhľad na život - príbeh...

Želám Dorotke ešte veeľa podobných kníh a písmenok, ktorými obohatí nejednú dušu:-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?