Sila šamanských bubnov a cesta meditácie..

Autor: Katarína Lorenčíková | 1.11.2011 o 12:35 | (upravené 1.11.2011 o 14:28) Karma článku: 2,96 | Prečítané:  465x

Niesol sa celým dňom, odkedy som ich začula.. Nasiakla som rytmom bubnovania.. nasiakla som rytmom života a smrti.. stratila som sa vo svojich myšlienkach.. Ja..  bytosť, ktorá je neustále medzi diaľkami reality a diaľkami iných dimenzií.. po pol hodine moje myšlienky už nebzučali a neotravovali moju malú existenciu.. nepýtali sa, čo budem jesť, koľko je hodín,.. nepýtali sa, kam kráčam.. kam smerujú moje kroky? Nepýtali sa kto som, odkiaľ pochádzam.. ? Čo je dôležité? Kam moje nohy vedú? Vraj..ľudské bytosti z Európskeho kontinentu sa veľmi ťažko dopracúvajú k meditáciám. To, o čom som si myslela, že je meditácia pred tromi rokmi - sa stratilo v diaľkách rýchlosťou svetla. Jeden múdry čínsky cvičiteľ povedal - európania sa iba snažia meditovať. Mnohí sa k tomu aj dopracujú, áno - neustále hľadanie ich vedie k inému poznaniu. V okamihu, kedy prestávame hľadať - poznania prichádzajú samé.. Po polhodine tejto rituálnej hudby - som sa dostala do zvláštneho rozpoloženia. Línie na papieri sa kĺzali samé od seba, nepotrebovala som vedieť, čo idem nakresliť. Akoby ktosi viedol moju ruku a ona sa šmýkala po papieri sama od seba. Myseľ bola odrazu prázdna, zbytočné myšlienky zmizli..

Tóny klavíra a flauty začali rozprávať samé.. Moje ruky boli schopné ťažkých technických pasáží, ktoré som nikdy nebola schopná zahrať. Moje ruky sa pohybovali po klavíri samé, pasáže Chopina nadobudli iný rozmer...  Moja fantázia sa odviazala z dlhého lana, lietala na veľkej hojdačke a vytvárala svoje nekonečné variácie. Začala rozprávať.. Hojdala sa na veľkej hojdačke, dotýkala sa ma čoraz intenzívnejšie, bola tu.. usídlila sa vo mne. Zvuk šamanských bubnov sa do mňa vryl.. Nasiakol mnou, bol tu, za krátky čas pohltil moju malú  existenciu...

Keď som pred rokmi začala cvičiť čchi kung - najťažšie bolo "umlčať" moje neustále nové vznikajúce myšlienky. Neustále som v hlave riešila - koľko je hodín, čo idem urobiť, čo mám doma na jedenie v chladničke, kam pôjdem po cvičení, čo som ešte zabudla dnes urobiť, čo naopak - urobiť musííím...??? Takto nejako to bežalo pol hodiny. Moje myšlienky boli ako muchy, ktoré neustále bzučia a otravujú myseľ, ktorá je z nich unavená. A potom prišiel iný čchi - kung. Mentálny. Prišla som do malej skupiny, kde sa stálo v určitých pozíciach 45 minút. Na pohľad - jednoduchá póza, ktorá však v sebe ukrývala viac, ako by som vtedy mohla predpokladať. A tu sa začal vnútorný boj. Iba ak tak - mňa samej so sebou!  Boli chvíle - kedy by som to celé zabalila. Pani Rezignácia ma zahaľovala svojou prítomnosťou čoraz častejšie.

Boj.. zápasenie samej seba  - s mojím tieňom. Fyzický boj sa premenil na boj psychický. Jedna strana môjho ja hovorila:"Nechaj to tak, už nevládzeš, zabaľ to, bolia Ťa ruky, pooď domov.." Kým tá druhá sa domáhala svojej existencie čoraz viac a viac: "Nie, ty to predsa nesmieš vzdať, niee - ty to predsa nerobíš, nevzdávaš sa len tak ľahko, si tu, tak sa konečne preber a niečo vydrž!.."

Nepochybne - s týmito myšlienkami sa borí takmer každá človečinka, ktorá sa chce vydať na takúto cestu. Keď som cítila bolesť na rukách aj nohách, v tejto fáze to bolo snáď najťažšie. A bolo to už po desiatich minútach "meditácie".. Pochopila som ale jednu vec: a to, že keď svoju myseľ "nevypnem" - nie je možné  ustáť v tejto pozícii  takmer hodinu. A potom sa to stalo! Započúvala som sa do hudby, preniesla som sa do inej dimenzie, prestala tak vnímať bolesti tela. Pamätám sa, že po tomto mojom prvom boji - sa moja nádcha uvoľnila a za dva dni bola moja choroba preč... A ja som po prvý krát - odložila svoju veľkú lekárničku..

A tiež si pamätám, že po tomto úmornom boji som doma nemohla zaspať. Moje telo malo dvojnásobne viac energie. Zrazu - ma už nič nebolelo! Utierala som náš sporák o pol druhej v noci. Moji spolubývajúci sa na mňa zdesene pozerali, keď prišli z nočného flámu - prečo upratujem tak neskoro.. ?:-)

Ale... to bol iba začiatok mojej dlhej cesty, na ktorú.. som si spomenula dnes - keď ma sila šamanských bubnov úplne pohltila do iného sveta, kde zrazu nič nebolo nemožné.. kde neboli žiadne hranice.. kde zrazu moje myšlienky úplne samé odišli - bez akéhokoľvek snaženia sa, bojovania mňa samej...

A zrazu.. bola som v inom svete existencie.. nepotrebovala som bojovať.. umlčiavať  svoje otravné myšlienky..

Cvičenia sa postupne stali súčasťou môjho života. Dávajú mi veľa.. Cesta duchovného hľadania je nekonečná.. Každá bytosť stojí na určitom stupienku. A potom, keď už si myslíme, že sme za niektorými vecami - Pani Prozreteľnosť sa usmeje z veľkého bieleho oblaku - a zhodí nás na predchádzajúci stupienok nekonečného rebríka.

Ľudská pýcha! Ách. Každý s ňou z času na čas - bojujeme. Usídli sa v nás, a my sa smejeme ľudským bytostiam, že sme na to všetko už dáávno prišli. Myslíme si, že niektoré veci už máme dáááávno za sebou, že už sú minulosťou. Pozor na to! Práve vtedy  Pani Prozreteľnosť dostane záchvat smiechu z veľkého bieleho oblaku, na ktorom skáče ako na trampolíne - a práve vtedy ľudské človečiny z Človečenstva zistia, že sú vlastne zase iba - zase  na samom začiatku cesty:-)...

Sme na nekonečnej ceste... Náš svet je akýmsi matrixom , je iba v našich veľkých hlavičkách, vytvárame si denne tisíce myšlienok, ktoré ovplyvňujú náš život, ktoré udávajú náš smer našej malej krátkej existencii na Zemi... ktoré nám zasahujú do toho nášho života.. ktoré sa premieňajú na konania... a prinášajú tak  následok našich konaní...

Myšlienky.. sú silnejšie ako si myslíme. Koľko myšlienok k nám prichádza denne? Dá sa to vôbec spočítať? :-)

A my si to tak radi komplikujeme! Radi sa zamotávame! Radi si robíme nové klbko myšlienok, ktoré sa postupne viac v tých našich makovičkách zamotáva! Niekedy sa radi utápame aj v našej bolesti, kúpeme sa v nej - ako v každodennom kúpeli. Máme množstvo nezmyselných strachov, smútkov, depresií, melanchólií. V okamihu - kedy ale začneme analyzovať - prečo sme smutní, prečo cítime to, čo cítime  - energia jednotlivých nálad slabne. Za hodinu sa nám tak niekedy zdá naše počínanie komické a precitlivelé...

Cesta meditácie je dlhá... Neexistujú v nej žiadne skratky. Čo núti ľudské bytosti meditovať? Cvičiť jogu, tai chi, či cchi kung? Spojenie s vyššou existenciou,..? Alebo sme zahltení  technikou, spoločnosťou? Ľudským balastom bahna? Bolesťou? Alebo.. iba túžime po harmónii? Po pokoji ľudskej duše? Po mieri?............................

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?