Hovorila si.. finančná poradkyňa

Autor: Katarína Lorenčíková | 4.11.2011 o 23:56 | (upravené 5.11.2011 o 1:04) Karma článku: 4,45 | Prečítané:  607x

Na dlhé prehováranie mojich známych som sa dala nahovoriť na takúto absurdnosť! Ja - človek umelecký - na tému - "peniaze". Nuž dobre, skúsime to! Mala kostým a lodičky. V tejto zime! Kto nosí lodičky v tejto zime? Stretli sme sa v jednej z "oblúd"  nákupného centra.  Obchodníci.. Na míle vzdialený svet od toho môjho. Čísla, čísla a ešte raz čísla... Ok, tak budem najskôr počúvať a potooom.. Potom? Bude aj nejaké potom?... No nič, veď nerobme hneď závery! Povedala som si, že aspoň spoznám niekoho zaujímavého. Debata smerovala stále k tomu, na čo míňam moje ťažko zarobené peniaze. Na čo míňajú človečiny? Na jedlo, na občasnú kávu, na bežné človečenské veci... Ale, pani finančná poradkyňa išla úúúplne do podrobností. Napr. "Koľko peňazí dáte mesačne na knihy?",.. A to už je ťažká otázka, lebo ja knihy nakupujem dooosť často. A tak sme si jedna druhú navzájom premeriavali, jej dlhé vlasy boli uhladené, kostým bol decentný - pod kolená. Ešte, že my v umeleckej oblasti nemáme "drescode". Koľké šťastie! Istotne by som bola jeho neustálou "porušovateľkou":-) Určite, táto žena stretla už veeľa bytostí, myslela si však, že pri tomto našom stretnutí ma "spracuje" na nejaký produkt....

Nuž ale.. to sa hlboko zmýlila! A potom.. potom nasledovali vety ako: "Keby ste nekupovali jeden mesiac knihy a obmedzili svoje záujmy - ušetrili by ste..." Tieto vety ma neustále bavili. Je jasné, že umelecké človečiny radšej nebudú dva dni jesť - ale neobmedzia slobodu svojho ducha.. To by také človečiny  emocionálne zabilo! Bola by to tzv. emocionálna samovražda.. To my si radšej splníme túžby - aj za cenu nedostatku v inej oblasti, aj za cenu odriekania a hladu! Radšej sa raz dotknúť hviezd, ako o nich tisíckrát  snívať za zavretým oknom:-)!

Koniec koncov - na čom všetkom sa dá dnes šetriť? Na všetkom. Dnešné človečiny šetria už naozaj na všetkom možnom. Zamýšľame sa - čo jeme - čo navariť, aby sme sa veeeeľa napapali a veľa neminuli, aby to aspoň z časti bolo chutné. Niekto šetrí na jedle, niekto na kozmetike, atď... Všetko je o prioritách, pre každú človečinu je dôležité niečo iné! Ale, každý máme iné priority!

Peniazee.. zložitý svet! Pritom ale - tak jednoduchýýý!!! Aký máme vzťah k peniazom? Bojíme sa ich? Máme pred nimi rešpekt? Stratila som sa vo víre nákupného centra a spomenula na časy minulé,...

Bolo to dáávno - v čase, kedy boli ešte naše staré zlaté slovenské koruny - okradli ma - a ja som si musela požičiať peniaze na cestu na Východné Slovensko. Išla som zamyslená po meste - a v tom som na zemi našla tisíckorunáčku. Hneď pri nej bola dvadsaťkorunáčka. Bola to dosť zvláštna situácia! Opodiaľ stál bezdomovec, ktorý sa na tisíckorunáčku z diaľky pozeral a čakal na moje gesto, či ju zodvihnem. A vtedy som zacítila jeho pohľad - a zaváhala som! Akoby - som si zrazu pomyslela, že je to nejaká podivná hra, podvod, kde niekto potiahne motúz a ja budem v relácii "Čo dokáže ulica":-) ....

Obaja sme sa na seba s bezdomovcom  pozreli, v tom ale zhrabla tisíckorunáčku spolu s dvadsaťkorunáčkou - staršia pani, ktorá mala v ruke tri tašky od nákupu.

A je to! A máme po peniazoch.. Akí sme my naivní!!! A už nie je čo riešiť! :-)

Ale - kto zaváha - ne..... Nejako tak to bude! Pani sa  ešte niekoľkokrát za sebou obzrela - zacítila môj pohľad a zrýchlila chôdzu. Komické! My človečiny sme niekedy komické bytosti. A tak - som nevyužila finančný obnos - ktorý bol pohodený na zemi. Zdalo sa mi to jednoducho až príliš podozrivé...

Aj na tento zážitok som si spomenula v okamihu, kedy som sedela s pani finančnou poradkyňou...

"Prečo ste prišli na takéto stretnutie, keď nemáte záujem o produkt?", spýtala sa po hodine diskutovania. "Nuuuuž.. leboo som chcela vedieť, o čom to bude"...

Nahnevala sa! Jej lícne jamky nadobudli čudný tvar a jej profesionálne zdeformovaný úsmev ustúpil do úzadia. Rýchlo sa zbalila. Už nič nebolo dôležité. Neurobila predsa - obchod! Oči sa jej zmenšili a odrážal sa v nich hnev...

Chladné rozlúčenie a ja som ešte dojedala zvyšky koláča.. Nechala ma pri stole samú, nemala predsa čas! Nebol už čas ani na "slušnosť", zdvorilosť, na to "človečenské".. Svet obchodu nepozná čosi také! Rieši iba čísla. Aj ja som mala byť jedným z čísel...

Nevadí, toto ma predsa nemôže rozhodiť! Nepokazím si dobrý koláč a zvyšok večera. Vychutnávala som si chuť koláča a sledovala  davy ľudských bytostí, ktoré sa naháňali vo víre nákupov a ich kroky viedli - nevedno kam...

Piatok večer - a všetci sa kamsi - ponáhľajú... Kam všetci idúúú? Kam bežia?.......

Sme zvláštne bytosti!:-)........

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?