Človečenské slzy...

Autor: Katarína Lorenčíková | 11.11.2011 o 20:04 | (upravené 11.11.2011 o 23:15) Karma článku: 1,46 | Prečítané:  301x

Bola krásna. Upútala ma od začiatku cesty. Jej krásnu pokožku ale umývali slzy.. Kotúľali sa jej samé v  okamihu, kedy som unavená rozmýšľala o tom, ako plynie život rýchlo.. "Prepáčte, odišla už sedemdesiat osmička?", spýtala sa jej pani, keď sme čakali na zastávke autobusu. Odpovedala, ale ani sa na dotyčnú pani  nepozrela. Sadli sme si do autobusu a jej tvár sa zmenila na záplavu sĺz. Jej oči rozprávali horkosťou a smútkom života. Uchýlila sa k oknu a potrebovala byť sama so svojim plačom. Prečo sa ľudské človečiny potrebujú skrývať, keď plačú? Prečo potrebujú ísť do úkrytu, do svojej nory, do svojej skrýše, kde budú iba sami so sebou, kde.. sa im to nebude zdať hlúpe? Prečo to robíme? Hanbíme sa za svoje slzy? Hanbíme sa za to, že v spoločnosti sa to nesluší? Hanbíme sa za svoje emócie? Slzy jej umývali tvár.. cesta ubiehala.. Akýsi smutný piatok drieme v povetrí tohto autobusu. Nejaký pán opodiaľ sa zase modlí a v ruke drží ruženec z dreva. Koľko vecí sa behom jednej sekundy udeje na svete? Niekto zomrie, niekto sa narodí, niekto sa šťasne zamiluje, alebo naopak - niekto stratí niekoho, kto preňho znamená celý svet.. Koľko vecí je schopných sa udiať behom krátkeho času?

Mala dlhé čierne vlasy učesané do dlhého vrkoča. Klopila svoje čierne oči a svoje slzy si už potom ani vôbec neutierala. Nachvíľu sa nám stretli pohľady.. Jej oči rozprávali bez slov.. Poznám tento stav, kedy už človek nemôže ďalej zadržiavať a potláčať svoje emócie, kedy sa už teší na tú svoju človečenskú noru, kde uľaví tej svojej doráňanej človečenskej duši... Kde jej nechá svoj priestor, kde sa ona naplno prejaví, kde sa emócie rozsypú ako z veľkého vreca, kde ich už ťažko poskladať naspäť, kde záplava emócií tečie človekom ako rieka....

Ľudský plač.. prirodzená emócia, predsa len v niečom tak svojská, intímna a zvláštna. Každá ľudská bytosť z  času na čas potrebuje vyventilovať svoje emócie - plačom. Aj plač je z času na čas zrejme - prirodzenou súčasťou človečenského života, nás ľudských bytostí, ktoré máme svoj veľký emocionálny svet.

Prečo nám vyššia moc umožnila v človečenskom svete - plač? Určite aj plač - ako súčasť  človečenských procesov - má svoj zmysel. Po plači sa nám človečinám uľaví, telo sa zbaví napätia, emócie vyplávajú na povrch, plač má teda aj očistnú funkciu. Keď teda - máme chuť z času na čas plakať - mali by sme tomu venovať pozornosť a svoj plač neodsúvať na vedľajšiu koľaj.

Pre veľa človečín je plač veľkou neznámou. Zdá sa im... ako prejav slabosti? Nekontrolovania emócií,..? Zdá sa im - prejavom slabých a úbohých človečín....?  A možno.. niektoré človečiny sú tak v tom svojom emocionálnom svete skostnatelí, že plač považujú za úbohosť..? Slabosť..? Že plač priraďujú k tzv. "slabochom"?

Poznala som jednu ženu, ktorá tvrdila, že dlhý čas neplakala. Neskôr sa jej zaniesli jej slzné kanáliky a musela ísť na operáciu...  "Asi málo plačete", konštatovala jej lekárka.

Plač.. je teda pre nás človečiny určite aj - potrebný.....

Ps - jasné, že - všetkého veľa škodí! :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?