Krádež ľudských emócií...

Autor: Katarína Lorenčíková | 20.11.2011 o 21:26 | (upravené 20.11.2011 o 23:20) Karma článku: 3,48 | Prečítané:  274x

Z dobrej prechádzky som sa vybrala ešte na nákup. Strácala som sa v myšlienkach a v dave bytostí. Pred sebou som v mojich predstavách videla vaňu s penou, dobrý čajík,.. A keď už sa zdá, že sa nič nedeje, niekto zhora akoby si povedal, ... že príde prekvapenie? Nikdy si nedávam tašku do košíka. Ako tak sledujem, veľa ľudských bytostí prepadlo tomuto "syndrómu". Myslíte si, že to máte pod kontrolou, lenže pod kontrolou to úplne nkdy nemáme! Stačí naozaj iba jeden pohľad inam, jeden pohyb - a taška je preč! Vyberala som si do sáčku zeleninu, v tom som zbadala, ako sa pani pri mne pozerá zhrozene na mňa. Niekto jej medzitým - kým si ona vyberala z regálu zeleninu-  ukradol tašku. Zhrozená začala kričať na celý obchod, lenže... páchateľ bol rýchly. A ľudské bytosti sa nestihli ani poobzerať! Pani sa rozplakala a nevedela, čo má robiť. Obzerala sa po ľudských bytostiach, ktoré si nič vlastne nevšimli. Ľudia sa ani nepohli. Ďalej nakupovali tie svoje potraviny v tom svojom kolotoči, v tom svojom rytme života... Iba pár bytostí sa prebralo a bolo schopných konať. Neskoro! Kým sme sa všetci zorientovali o čo ide - páchateľ bol preč s celou taškou staršej pani. Neostalo jej nič......

S hrôzou sa rozpamätávala, čo všetko tam mala a bola v šoku. "Vy ste si nič nevšimli?", obrátila sa na mňa. Nie, nemohla som si nič všimnúť, bola som stratená v mojch myšlienkach! Keď som sa otočila na svoj košík - až vtedy som zbadala, že niekto uteká... Okradnutej pani som tak nemala šancu pomôcť. Mrzelo ma to. Niekto bol veeľmi šikovný...

Oblial ma pot. Už som nič nenakúpila. Zabudla som všetko, čo som chcela kúpiť. Vybavil sa mi v hlave ten môj - prepad pred mnohými rokmi, kedy som prišla o tašku na ulici. Táto krádež ma vtedy stála skoro moje štúdium. V taške som mala flautu za 50 000,- Sk a taktiež všetky iné veci ako doklady, index, kľúče,..  A celé sa to odohralo ešte za svetla. S mojim vtedajším priateľom sme si dali ešte bagety a čakali na autobus na Námestí slobody. Zrazu vybehli dvaja muži v čiernom - jeden z nich ma sotil o lavičku - a taška bola preč... Krátky fragment, ktorý ma prenasledoval snáď večnosť - flauta cestou jednému z páchateľov vypadla.. Stretli sa nám pohľady, lenže ja som zrazu zacítila strach a urobila som odstup. Táto situácia sa mi vybavovala straaašne dlho. Stačil iba jeden krok.

Pamätám si ten strašný pocit, keď človek tomu nemôže uveriť , je šokovaný - čo sa stalo - ostane bez ničoho na ulici - opradený strachom, zmätkom,... no a ... dotyční páchatelia sú už dávno preč. Majú tak náskok... Zmätená som sa hodila pod auto a vysvetľovala pánovi, ktorý bol pohoršený - že som sa mu hodila rovno pod kolesá - že či by ma nemohol odviesť ďalej, lebo ma okradli. Chcela som chytiť páchateľov. Pochopiteľne - dotyčný pán ma straaašne vykričal a celú situáciu vôbec nechápal. Samozrejme, človek sa potom aj obráti na políciu - ale... Čo už len tá zmôže? Najkrajšia otázka polície bola - "Ukradol  Vám to ten prvý, alebo ten druhý páchateľ,...?" Doteraz si na to spomínam - ako na najväčší ironický vtip v mojom živote, ako na výsmech,..(?)  S odstupom času - som sa  na tom aj zasmiala:-)

Po krátkom čase - sa  ku mne dostala informácia , že páchatelia ponúkli moju flautu v hudobninách. Táto informácia sa ku mne dostala cez mnohých ľudí. Dotyčný pán, ktorý predával v hudobninách mal dokonca ich telefónne číslo. Flautu mu chceli predať. Dohodol sa s nimi, že ju kúpi. Kým sa však všetci rozhýbali - bolo neskoro...

Napriek faxu, že výrobné číslo flauty sedelo s výrobným číslom ponúkanej flauty, čo nasvedčovalo - že flauta ponúknutá v hudobninách bola naozaj moja ,..  napriek faktu, že dotyčný pán z hudobnín mal telefónne číslo na páchateľov  - (ktoré sa mi mimochodom -  nikdy nedostalo do rúk...)   - sa týchto páchateľov nikdy nepodarilo vypátrať. A ja som,.... radšej na tento prípad zabudla, pretože mi zasahoval do môjho života viac, ako by bolo potrebné. Bral mi môj pokoj v duši...

Keďže - moji rodičia neboli natoľko finančne situovaní - aby mi mohli kúpiť ďaľší hudobný nástroj - bola som nútená urobiť všetky skúšky na škole v predstihu a odísť do Nemecka, aby som mohla v štúdiu vôbec pokračovať - keďže - som nemala už na čom hrať..........

Po istom čase sa ku mne dostal ešte jeden kontakt, ktorý upozorňoval na osobu, ktorá podobnú flautu kúpila v tom istom čase. Dotyčná dokonca priznala, že ju nenadobudla serióznym spôsobom... Odmietla však po istej dobe somnou komunikovať a mne tento príbeh bral viac energie a pokoja, ako by sa mohlo zdať - takže som celú záležitosť nechala tak. Tento prípad sa ukončil jedným listom z polície - so slovami - "Prípad bol ukončený pre nedostatok dôkazov..." Odklepnuté!

Tento príbeh mi v tom čase dosť zmenil život.... Bola som v Bratislave iba pár mesiacov - a chcela som prerušiť štúdium. Našťastie - človeku vždy do života vstúpia popri negatívnych okolnostiach aj okolnosti, ktoré ho nasmerujú na inú cestu a ponúknu mu aj iné riešenie...

Dotyční páchatelia boli vraj - narkomani vo veku do dvadsať rokov........... Ktovie, čo sa s nimi stalo.... Nikdy sa to už nedozviem. Taak - a celý tento príbeh sa mi dnes objavil pri mojom nákupe. Bol zrazu tu, živý, sledovala som bezmocnú pani, ktorá pri nákupe prišla o všetky svoje veci.  Už som nič nenakúpila..

Bezmocnosť... to je asi to pravé slovo, čo človek cíti, keď ostáva na ulici okradnutý - bez svojich vecí - bez mobilu, bez kľúčov, bez dokladov... bez akejkoľvek jeho veci...

Pozerala som sa na okradnutú pani a uvidela som seba pred mnohými rokmi.........................

Ps -  dobrá rada - nikdy si nedávajte tašku do nákupného košíka!!!

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?