Učiteľská fikcia:-)

Autor: Katarína Lorenčíková | 21.11.2011 o 21:26 | (upravené 21.11.2011 o 22:44) Karma článku: 0,65 | Prečítané:  329x

Je ráno.. otváram okno. Pán Slnka Slnečník ma pozdravuje svojimi lúčmi. Nie sú také intenzívne ako v lete. No a čo! Dôležité je, že nejaké pazúriky občas Pán Slnečník vytiahne. Vôbec nevadí, že nie sú také horúce ako počas leta! Podstatné je, že Pán Slnečník sa objaví na oblohe a víta nás do nového dňa. Tak. Pustím si moju obľúbenú hudbu Dmitrija Hvorostovského a mám pocit, že som v Rusku. Susedia sa zatiaľ ešte nesťažovali! Občas ich stretávam. Radšej rýchlo zamykám dvere. Mohlo by sa stať, že by sa debata zvrtla na moju hlasnú hudbu. A priznávam si to - nie som práve najtichšou susedkou. Predsa len - je tam ťažká závislosť na umení - tanci, hudbe, filmu, divadle - skrátka - asi všetkého, čo sa týka umenia. Matematika nikdy nebola mojou osobnou priateľkou. Mávala mi len z času na čas, kým škriatkovia z krajiny umenia ma navštívili už v období môjho detstva.. Bolo ich desať. Mali veľké čiapky a stále na niečo hrali. Odvtedy ma navštevujú stále.. Pani múza ma navštevuje hlavne - keď sa to dosť nehodí. Ale nie o tom som chcela,.. Áááách, neposedné písmenká - niekedy píšu za mňa samé. Komunikujú s mojimi myšlienkami a riadia moje prsty, ktoré sa kĺžu po klávesnici notebooku....

Kde sme to prestali,..? Aháá, že otváram okno a púšťam svoju hudbu. Po mojej rannej rozcvičke tai chi si urobím dobré raňajky a v tom sa otvárajú dvere do mojej pracovne. Vysúva sa veľké plátno, na ktorom mi moji škriatkovia premietajú - čo mám dnes urobiť. A samozrejme - ako inak - všetko je v mojich obľúbených veľkých obrázkoch. Pri tomto "pláne" - sa otvorí na obrazovke iné okno - kde sa zobrazia možnosti - ako všetko najlepšie skĺbiť a ušetriť tajné zásoby nášho veľkého Pána Času - Časovníka - ktorý prekrúca niekedy svoje veľké hodiny. Teda - ako ušetriť to najcennejšie - čas. Pán Časovník je v tomto absolútne nevyspytateľný.. Prekrúca svoje hodinky časomierky úplne bežne. Keď čas nesledujeme - a je nám dobre - vtedy to rád robí! Prekrúca minúty! Ale ani za svet ich nepretočí - keď sa varíme niekedy vo vlastnej šťave - a minúty sú hodinami. Skrátka a jednoducho - treba si naňho dávať dobrý pozor! Ale.. zase som odbočila od témy.. Do temnice somnouuu!!

Po tomto pomalom a naplánovanom ráne ma moji pomocníci škriatkovi prepoja k mojim žiakom. Pijem kávu s mliekom a na veľkom monitore sa objaví mamička mojej Emky, ktorá mi vysvetľuje, čo Emka stihla, ktoré skladbičky vie, ktoré nevie, čo sa jej javí ako problém. Vo vedľajšom okne sú hneď zobrazené noty a pasáže, ktoré sa malá Emka mala naučiť za úlohu. Tak.. A teraz pristúpime k výučbe. "Emka, poď, pani učiteľka čaká - máte klavír.." Malá Emka vybehne v pyžame - kamera sa natočí na jej ruky - a ja ju detailne sledujem - ako hrá. Keď dohrá - kamera zasvieti na tvár malej Emy - a začneme náš rozhovor. Spýtam sa jej, čo sa jej na skladbičke nepáčilo, čo by mohla zlepšiť a ona na druhom monitore ukazuje v notách, čo jej robí problémy. Notový monitor orámuje riadky, kde sa stala chyba. Vedieme dllllhú diskusiu - ako skladbičku lepšie nacvičiť. Cvičíme po riadkoch. Keď spraví iný prstoklad, než sa žiada - monitor pípne a vráti ju na začiatok.

Potom - nasleduje Emkine cvičenie - kde mám možnosť vidieť - ako Emka pracuje. Žiadna flákarina!!!! A keďže - všetko vidím na monitore - Emka nemá možnosť nevrátiť sa ku chybe. Predsa všetko vidím cez kameru.. Neexistuje žiadne - "Pani učiteľka, nemala som čas, bola som na kone, mala som karate, angličtinu..." atď..:-)

Po cvičení kamera zasvieti na mamu Emky - vedieme diskusiu, čo by Emka ešte mohla urobiť, pošlem jej elektronickou poštou ďaľší materiál k nacvičeniu skladby,.. Medzitým stláčam tlačidlá jednotlivých tónov husľového a basového kľúča - a ona mi hovorí, aký je to tón. Hrám stupnicu, ktorá sa ukazuje na elektronickom monitore - a ona hovorí, koľko má krížikov a béčok... Tak máme možnosť prejsť aj teóriu.

Tak... a je po hodine! Emka odchádza v papučkách hrať sa. Mňa moji škriatkovia prepájajú k ďaľšej rodine. Medzitým si dám postaviť obed, v elektrickej rúre sa mi pečie kačka a varí sa slepačia polievka. Po ďaľšej hodine s  ďaľšou "malou pacientkou" si spoločne všetci dáme veľkú pečenú kačku. Za odmenu!!!

V prestávkach môžem maľovať alebo skladať melódie, či len tak - sedieť vo vani....... alebo čítať knihy a vzdelávať sa.. Prosto - žiadna únava z papierovačiek , z - ako to hovoria moje deti - "krížkovania" (škrtanie voľných kolóniek v triednej knihe,..:-)) Žiadne plány, ciele,...  iba raz ročne - zápis - čo dieťa zvládlo.

Stretávame sa na koncerte - vždy v rodine inej mojej žiačky/ žiaka - máme tak možnosť porovnávať a konfrontovať výsledky a vzájomne sa inšpirovať , obohatiť sa,.... Sledujeme divadlo, poznáme každý muzikál, každé predstavenie - veď žijeme predsa - umením... Deti ich dostávajú - za odmenu:-) Nepočítame naše eurá - či ísť na divadlo, alebo muzikál. Nepotrebujeme počítať! Máme prehľad o každom predstavení, chodíme raz mesačne do zahraničia - popozerať svet.....

Hm,.... tak. To by sme mali.

Skončila sa podivná fikcia ešte podivnejšej bytosti:-)

A teraz naspäť do reality!!

A do práce........

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?