Správanie niektorých človečín v zdravotníctve nie je v poriadku!!!

Autor: Katarína Lorenčíková | 4.12.2011 o 12:43 | (upravené 4.12.2011 o 13:55) Karma článku: 5,28 | Prečítané:  315x

"Mysleli sme, že už budete piecť medovníky, a vy zase v nemocnici...", ozval sa hlas upratovačky. Blízka duša v mojom okolí sa ocitla po týždňovej návšteve nemocnice - znovu v tej istej nemocnici. Snáď iba o pár izieb ďalej.. Jej štvorročná dcéra po návšteve nemocnice mala znovu teploty a domov prišla ešte v horšom stave. Po infúziách, ktoré absolvovala -  mala vraj výsledky dobré a všetko bolo v poriadku. K výsledku nedošlo. Ani vírus, ani bacil. Prepustili ich. Dieťa však doma už nič nejedlo, stav sa dramaticky zhoršoval. Lekárka na pohotovosti sa vyjadrila: "Tak vy chcete ísť opäť do nemocnice, že?  Keby ste do nej napchali antibiotiká a jedlo, nemuseli by ste tu byť.." A unavené, vyčerpané človečiny boli v šoku! Ako sa dobre púšťa do takýchto človečín! Keď človek nie je schopný už nič povedať, reagovať, lebo nemá síl, keď je človek už zúfalý, lebo sa stav nezlepšuje, ako dobre sa vtedy rýpe do takýchto bezmocných ľudských bytostí.. O zdravotníctve som tu už čo to popísala. Mám svoje skúsenosti. Moja návšteva v nemocnici je pre mňa doživotnou traumou. Mám pocit, že by sme sa mali konečne zamyslieť, kam smerujeme. To, že lekári sa vzbúrili a vypýtali si väčšie platy je ok.

Nepochybne, aj oni majú svoju pravdu. Veď sme sa vzbúrili aj my - učitelia. Viem to pochopiť... Nad moje ľudské chápanie je však správanie niektorých lekárov a sestričiek. Počúvam a vnímam zážitky ľudských človečín, ktoré sa ocitajú v nemocnici a prestávam chápať...

Čo je toto za správanie? Dobre, možno za svoju prácu tieto ľudské človečiny nedostávajú primeraný plat , ale.. kto dnes dostáva primeraný plat? Pozrime sa na okolie ľudských bytostí - ako žijú, ako denne bojujú, aby sa uživili, prežili. A ľudské človečiny žijú dnes naozaj rôzne!

Ak by sme k svojej práci pristupovali tak všetci, kde sa ocitneme? Pracujem denne s ľudskými bytosťami. Malé, stredne veľké človečiny, dospelé bytosti.. Každá bytosť je individuálna. Snažím sa to rešpektovať. Pri hľadaní sa nevyhnem aj chybám. Nikto nie je dokonalý.  Snažím sa však - denne hľadať odpovede - akým spôsobom sa mám správať, ako reagovať - aby sme sa posunuli do iných sfér, aby proces učenia nebol únavný, aby som našla ku každému tú správnu cestu... Denne si kladiem otázky - ako? Akým spôsobom?  Zamýšľam sa - či moja komunikácia je tou správnou.

A potom... z času na čas mám tú "česť" navštíviť nemocnicu, príp. počúvam zážitky zmätených ľudských človečín a prestávam chápať!

Iba sa zmätene a zhrozene prizerám, ako sa toto niekde môže stať - kde ide o životy ľudských človečín!??

Ako sa toto môže stať v prostredí -  kde.. bezmocnosť, bolesť, zúfalstvo a  samota - číha a dýcha zo všetkých kútov...?!!

A keď sa zdravotný stav zhoršuje - a ľudské človečiny nemajú pre iné človečiny pochopenie a nevedia sa k nim správať - vynoria sa vo mne bolestné otázky.

Kam smeruje zdravotníctvo? Veď prostredie nemocnice je práve tým prostredím, kde by sa malo prihliadať na každú a jednu bytosť ako na individuálnu človečinu....

Niekde sa stala chyba! Zdravotníctvo sa ocitlo v úplnom kolapse. Aký je výsledok? Kto si priplatí a má peniaze na lepšiu starostlivosť - v súkromnej klinike - ten má vyhraté,..?  Ostatní budú tolerovať takéto správanie niektorých lekárov, ktoré je tak často nedôstojné, nehodné - ľudských bytostí?

Len neochorieť! Iba vtedy si uvedomíme - aká je situácia zúfalá. Koľko peňazí nechá človek v nemocnici? V snahe ušetriť lôžka - prepúšťajú lekári ľudské človečiny v dezolátnom stave. Koľko peňazí nechávame v lekárni? Farmaceutický biznis prekvitá. Rýchlo napchať do človečín tabletky, infúzie, utlmiť chorobný stav  a domov! Mám pocit, že to je posledná filozofia medicíny. Nepochybne - aj medzi lekármi sa nájdu človečiny, ktoré sú výnimkami. Mám ale pocit, že takých už je čoraz menej. A paradoxne - väčšinou takí, sú úplne na poslednej koľaji.

Kde sa podel vyšší zmysel tejto ušľachtilej práce? Už sa to "nenosí"? ........

Netvárme sa, že je to všetko iba o peniazoch! A priznajme - všetky človečiny - nielen lekári -  sa boria s problémami materiálnej existencie - nikdy nebudeme zarábať toľko - ako naši susedia v Rakúsku...

Kde niet lásky a pochopenia, kde niet človečenskosti - tam niet ničoho...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?