"Právě proto musíme žít - abychom našli pokoru, mír a klid.."

Autor: Katarína Lorenčíková | 4.12.2011 o 14:22 | (upravené 4.12.2011 o 15:00) Karma článku: 3,07 | Prečítané:  440x

Spieva sa v jednej piesni Richarda Mullera. Pohmkávam si text piesne - "Jenom klid, mír a pokora - a srdce otvorené dokorán, len láska, pravda a česť - aj keď sa to.. občas nedá zniesť!... "Sme lidé hríšni a proto někdy i krutí, lžeme si, že nás k tomu život nutí... búrky patria k životu - ako k slnku tma - neopúštěj mě - neopúštej ma... velké slová mají být nemé - ukryté v tobe, ve mne..." Jednoduchá hudba tejto piesne mi pohladila dušu. Pokora - tak často skloňované slovo.. Náš človečenský život je zvláštny. Občas máme chuť medzi človečinami tancovať, spievať, oslavovať život, niekedy nás priveľmi všetko bolí, Pani Bolesť sa v nás usadí a my nevidíme svetlo. Šaty Pani Bolesti bývajú ťažké, opantajú nás a my nie sme schopní vidieť svetlé okamihy života. Keby nebolo ale Pani Bolesti... boli by ľudské bytosti schopné naplno prežívať svetlo? Bez protikladov - ... dokázali by sme sa tešiť zo svetelných okamihov? Ľudské bytie je neustály proces, kolobeh opakujúcich sa vecí... Dokážeme sa poučiť z predchádzajúcich chýb? Každá bytosť má určité dannosti. A možno - niektoré chyby tak opakujeme. Máme sklony k niektorým veciam, ktoré sa iba ťažko odstraňujú, či obrusujú. Pokora.......

Pokora k životu.. k vyššiemu princípu..  učíme sa neustále vlastne tie isté veci. Otvárame to isté okno, tie isté dvere. Snažíme sa kráčať schodnými cestami, ktoré sa nám zdajú správne. Ale.. iba po čase sme schopní povedať - či sme vykročili správne. Po istom čase - urobíme analýzu, komparáciu a selekciu. Lenže...

Sme komické človečiny! Aj naša analýza - môže byť úplne scestná. Je to vždy iba ten náš pohľad na vec, pohľad z nášho ďalekohľadu . A tak  časom možno výjde najavo - že situácia, ktorá sa nám človečinám nejako javila - z ktorej sme urobili nakoniec po porovnaní s predchádzajúcimi zážitkami istý záver - mala nakoniec iný obsah, ako sme si my vytvorili v tej našej makovičke...

"Láska, pravda a česť - aj keď sa to občas - nedá zniesť "-  aká jednoduchá fráza  a pravdivá... Naozaj - niekedy je ťažké v bahne spoločnosti žiť čestne, ísť tým svojim smerom - aj keď je občas iný,...

"Sme lidé hříšni a někdy i krutí, lžeme si, že nás k tomu život nutí".. - áno, my človečiny zo sveta Človečenstva máme stále svoje "ale" - prečo sme v danej situácii konali tak, ako sme konali.

Máme svoje očakávania a predstavy. Iba Pani Prozreteľnosť sa smeje na nás z veľkého bieleho oblaku, že nie všetko ide vždy podľa nášho plánu!

Nakoniec.. veď to je na živote aj to peknéééééééé...:-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?