Keď sa východniari sťahujú zase na Západ:-)

Autor: Katarína Lorenčíková | 9.1.2012 o 23:23 | (upravené 10.1.2012 o 0:53) Karma článku: 5,76 | Prečítané:  401x

Kočovníci z východu zase dorazili na západ! Pozrela som si číslo svojej miestenky a smutne pozrela na odkladací batožinový priestor. Nič nebolo voľné. Vlak Inter - City praskal vo švíkoch. Už sa zdalo, že vidím svoje miesto, ale pán predomnou sa rozhodol, že pôjde s veľkým ruksakom úplne opačným smerom. No jasné! Tí, ktorí majú vozeň číslo 5, sú v šestke a naopak... Len čo som si vyzliekla bundu, hľadala som kúsok voľného miesta, kde si bundu odložím. Neúspešne.. Okrem toho - sa moja kvietková brošňa zachytila o sveter okoloidúceho pána. A tak sme.. začali odopínať. A poviem Vám,.. zapotili sme sa obaja! Vuala. Sedím. Spotená z odkladania kufra a odopínania brošne! Aj pán, ktorý sa "prichytil" na moju "návnadu" - sedí spotený. V zápätí mu zazvoní telefón. Zazneje iba: "Ta Feri, ta ja tu,... a ta,... počkaj ,... taaa,.. feri, šak ce nepočujem,.. ta hej,... šaleny signal.. ta už zaš fuč!" Tak. Pár ľudí spí, pár ľudí pozerá "do blba", môj spánok nie a nie prísť. Potvora! Ja mu dám! Takto somnou cvičiť! Snažím sa zatvoriť oči, ale márne. Ta dá! Vážení cestujúci, blížime sa k stanici Liptovský Mikuláš... Táto zvučka ma vždy uviedla do reality vlaku. Nový cestujúci!......  

Jem perníky, mám celé ruky od čokolády. Niekde - v mojej hyperveľkej kabelke, kde mám všetko - sú aj vreckovky na prípadné "nezrovnalosti". Prechádzam kabelku - raz, druhý krát, tretí krát. Nič. Prechádza ma trpezlivosť. Vyberám takmer celý obsah kabelky - akože.. manikúra, parfém, vreckovky, šminky, sponky, olej, krém, kniha, pero, noty... Cítim pohľady spolusediaceho - čo všetko mám v kabelke:-)! No predsa - všetko!

Po tretí krát skúšam volať sestre - neobmedzené víkendové hovory treba predsa využiť! Zas niet signálu. Ozýva sa sekavý hlas, ktorý sa nakoniec úplne stratí. Vraj - pokrytie signálu dobré...?! No veď - už nie sme na horách! Otváram zase knihu. Ale - keď otvorím knihu, všimnem si, že pán naproti mne sediaci - otvára tiež. Diagnostika karmy v ruštine. Je to možné? Má tú istú knihu ako ja - ibaže v ruštine!  Náhoda? Existujú náhody? Obaja sa pozrieme na seba a usmievame sa na tú istú knihu. Lenže má to jeden háčik. On rozpráva po rusky. Ja po rusky neviem. Ale.. veeľa rozumiem. Volodim ma upodozrieva - že som sa ruštinu učila. Sadáme si do reštauračného vozňa a popíjame vodku. Ja a vodka! To som teda zvedavaaaaa!:-) Ako toto celé dopadne!?...

Volodim.. horolezec, ktorý prešiel už kus sveta ale - zvláda vodku dobre,.. Musím uznať, je zdatný! Somnou je to akosi trošku horšie. Pijem pomaly - keď ja dopíjam prvú, on snáď už otáča piaty pohárik. Nemám naňho! To je viac ako jasné! Ako sa to hovorí v Bratislave? "Východniarka - a nič nepije!"..

No nič! Voloďa je typický rus. Predstavujem si ho v rozprávke Mrázik. A on - mňa tiež! Pretože mám vrkoče... Obdivujeme zasnežené štíty, hory, lesy,... Spája nás skúsenosť s vlastnou smrťou. Niektoré stretnutia sú zaujímavé... Sú ľudské bytosti, ktoré prídu a odídu, predsa zanechajú veľký dojem, niečo zvláštne...  Zaspávam. Vodka ma dostala! Alebo Voloďa? Zobúdzam sa bez Voloďu. Nechal na stolíku fľašu ruskej pálenky a lístok - Jekaterine......... Len tak jednoducho.. zmizol..........

Cestovanie je úžasné! Keď to nejde podľa plánu, prichádzajú zaujímavé okolnosti, ktoré sa nám chvíľku zdajú úplne absurdné a nelogické. Keď sa však lepšie na ne pozrieme, zistíme, že všetko zlé je na niečo dobré! :-)  a že nakoniec... všetko má svoj zmysel!

Tadá! Vážení cestujúci, blížime sa k železničnej stanici Bratislava - hlavná stanica! A je to tu! Všetci sa akoby rýchlosťou svetla zobudia. Akési jablko padá na hlavu staršej pani. Aháá,.. Je moje! Dala som si jablko do bundy, lebo sa už nikam nezmestilo! Tvárim sa ale, že moje nebolo, aj keď moje oči ma neustále prezrádzajú. Radšej si preto dávam šál a rýchlo dávam dole môj kufor.

A.. je to tu! Sme zase v Bratislave! Celý východ sa zase presťahoval na dlhší čas do Bratislavy. Čakanie na autobus do mesta medzi davom nedočkavých a navyše - mokrých človečín... Prichádza autobus. Konečne! Veď kto by tu stál v tom lejaku! Niekto stúpi do mláky a ja započujem iba - do p..., v tej Bratislave musí vždy liať? A niekto iný sa zase vyjadrí - "Noo, tak už sú tu, východniari premúdrelí... už nás idú zase vyciciavať!:-)..." Jasné, bratislavsko - východniarské boje! Alebo Východniarsko - bratislavské? Ťažko povedať!

A niekto úplne iný z druhej strany autobusu iba povie - "Ta davaj pozor čo rozprávaš, bo plný autobus východniarov..."  Celý autobus sa náramne baví.

Stojím síce iba na jednej nohe - ale hlavne, že som sa do autobusu vošla!.........

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?