Jem perníky, mám celé ruky od čokolády. Niekde - v mojej hyperveľkej kabelke, kde mám všetko - sú aj vreckovky na prípadné "nezrovnalosti". Prechádzam kabelku - raz, druhý krát, tretí krát. Nič. Prechádza ma trpezlivosť. Vyberám takmer celý obsah kabelky - akože.. manikúra, parfém, vreckovky, šminky, sponky, olej, krém, kniha, pero, noty... Cítim pohľady spolusediaceho - čo všetko mám v kabelke:-)! No predsa - všetko!
Po tretí krát skúšam volať sestre - neobmedzené víkendové hovory treba predsa využiť! Zas niet signálu. Ozýva sa sekavý hlas, ktorý sa nakoniec úplne stratí. Vraj - pokrytie signálu dobré...?! No veď - už nie sme na horách! Otváram zase knihu. Ale - keď otvorím knihu, všimnem si, že pán naproti mne sediaci - otvára tiež. Diagnostika karmy v ruštine. Je to možné? Má tú istú knihu ako ja - ibaže v ruštine! Náhoda? Existujú náhody? Obaja sa pozrieme na seba a usmievame sa na tú istú knihu. Lenže má to jeden háčik. On rozpráva po rusky. Ja po rusky neviem. Ale.. veeľa rozumiem. Volodim ma upodozrieva - že som sa ruštinu učila. Sadáme si do reštauračného vozňa a popíjame vodku. Ja a vodka! To som teda zvedavaaaaa!:-) Ako toto celé dopadne!?...
Volodim.. horolezec, ktorý prešiel už kus sveta ale - zvláda vodku dobre,.. Musím uznať, je zdatný! Somnou je to akosi trošku horšie. Pijem pomaly - keď ja dopíjam prvú, on snáď už otáča piaty pohárik. Nemám naňho! To je viac ako jasné! Ako sa to hovorí v Bratislave? "Východniarka - a nič nepije!"..
No nič! Voloďa je typický rus. Predstavujem si ho v rozprávke Mrázik. A on - mňa tiež! Pretože mám vrkoče... Obdivujeme zasnežené štíty, hory, lesy,... Spája nás skúsenosť s vlastnou smrťou. Niektoré stretnutia sú zaujímavé... Sú ľudské bytosti, ktoré prídu a odídu, predsa zanechajú veľký dojem, niečo zvláštne... Zaspávam. Vodka ma dostala! Alebo Voloďa? Zobúdzam sa bez Voloďu. Nechal na stolíku fľašu ruskej pálenky a lístok - Jekaterine......... Len tak jednoducho.. zmizol..........
Cestovanie je úžasné! Keď to nejde podľa plánu, prichádzajú zaujímavé okolnosti, ktoré sa nám chvíľku zdajú úplne absurdné a nelogické. Keď sa však lepšie na ne pozrieme, zistíme, že všetko zlé je na niečo dobré! :-) a že nakoniec... všetko má svoj zmysel!
Tadá! Vážení cestujúci, blížime sa k železničnej stanici Bratislava - hlavná stanica! A je to tu! Všetci sa akoby rýchlosťou svetla zobudia. Akési jablko padá na hlavu staršej pani. Aháá,.. Je moje! Dala som si jablko do bundy, lebo sa už nikam nezmestilo! Tvárim sa ale, že moje nebolo, aj keď moje oči ma neustále prezrádzajú. Radšej si preto dávam šál a rýchlo dávam dole môj kufor.
A.. je to tu! Sme zase v Bratislave! Celý východ sa zase presťahoval na dlhší čas do Bratislavy. Čakanie na autobus do mesta medzi davom nedočkavých a navyše - mokrých človečín... Prichádza autobus. Konečne! Veď kto by tu stál v tom lejaku! Niekto stúpi do mláky a ja započujem iba - do p..., v tej Bratislave musí vždy liať? A niekto iný sa zase vyjadrí - "Noo, tak už sú tu, východniari premúdrelí... už nás idú zase vyciciavať!:-)..." Jasné, bratislavsko - východniarské boje! Alebo Východniarsko - bratislavské? Ťažko povedať!
A niekto úplne iný z druhej strany autobusu iba povie - "Ta davaj pozor čo rozprávaš, bo plný autobus východniarov..." Celý autobus sa náramne baví.
Stojím síce iba na jednej nohe - ale hlavne, že som sa do autobusu vošla!.........
Čo ma zaujalo
