Rezanie žíl v priamom prenose,...???

Autor: Katarína Lorenčíková | 30.1.2012 o 22:20 | (upravené 31.1.2012 o 0:02) Karma článku: 3,24 | Prečítané:  267x

A deň zrazu,... úplne očernel,.. stmavol.. zmenil farbu sýtej oranžovej na šedú. Vlnky euforického tanca sa rýchlo stratili, ani mi nezamávali na rozlúčku. No jasné, je to tu! Chvíľku má človek chuť tancovať od šťastia a zrazu sa jeho radosť z maličkých paprskov svetla zmení na veľkú chmáru, ktorá sa na chvíľku usadí v človečine. Nuž čo - takto to chodí! Striedanie protikladov. Čo by sme my človečiny stále chceli? Slnečník dnes zase vytiahol na chvíľku svoje lúče,.. Aký krásny deň! Toľko slnka na oblohe,.. Celý deň som ho mala v duši.  Po práci sme si spríjemnili s kolegovcami deň dobrým pivkom. Nálada v podniku bola celkom fajn. Po namáhavom dni sme konečne vypli naše "hardvery" a zabudli na prácu a povinnosti. Až kým sa z vedľajšieho stola neozvalo rinčanie skla od piva. Zvláštneho chlapíka som si všimla už predtým. Moja empatia ma opäť nesklamala! Ale to, že tento chlapík si takmer podreže žily v priamom prenose - som naozaj netušila. V okamihu, kedy sa začala táto psychodráma tohto podivného stola boli ešte čašníci naozaj veeeľmi tolerantní... Ešte netušili, že dotyčné človečiny zájdu do extrému! Koľko zloby, agresii a nenávisti za tak krátku dobu! Zmocnil sa nás strach!

Niečo podobné som raz zažila v Mlynskej doline. Chlapík odvedľa oblial niekoho pivom a spustila sa bitka - akú som snáď videla iba vo filme Bada Spencera a Terenceho Hilla. Tak, tento krát naživo! To bol teda zážitok. Skoro ako ten dnešný... Chlapík si najskôr takmer podrezal žily - pravdepodobne kôli svojej priateľke,..???? Potom začal plakať a robiť scény. O chvíľu na to ale - rozbíjala poháre ona. Dobré psycho! Netreba ani sledovať televízne programy! Koľko vzrúša po pracovnom stereotype! Následne týmto ľuďom čašník doniesol účet. Lenže - tu sa zdvihla žena, ktorá sa nedala len tak ľahko odbiť. Ďaľšie rozbité poháre a napätie človečín... Čím viac kompromisov zo strany čašníkov - tým viac sporov a agresie. Extrém!

"Je to viac ako jasné, zaplatíme a zdrháme", zhodli sme sa všetci traja. Čím viac napätia pribúdalo a rozbitých pohárov, tým som viac nemohla nájsť peňaženku. Cítila som, že sa situácia zhoršuje! Agresia ale smerovala na iné ľudské bytosti. Konflikt neostal iba medzi nimi. Potrebovali niekoho, na koho by to všetko zhodili. Nedôstojné správanie k čašníkom, pohľady plné opovrhnutia a zlosti, nenávisti... krik sa stupňoval, poháre sa míňali.. a ľudské človečiny sa zdvíhali zo stolov k odchodu.

"Zabiť, zavraždiť všetkých tých ko....., ktorí odchádzajú. Nevedia, kto sme!"...

Hm..  a taký pekný večer to bol. Čo večer! Celý deň...

Cesta domov. Telefonát...

"Odveziem Ťa domov,..?", ozvalo sa v telefóne. Super! Bola som šťastná. Smola! Práve v okamihu, keď sme spolu telefonovali, kde sa nachádzam - dostal tento človek pokutu. A hádajte za čo? Za telefonovanie:-) Nestretli sme sa..........

Šťastná sedím v autobuse, konečne domov po tejto psychodráme. V tom sa na displeji telefónu objaví smska môjho žiaka, ktorá má text - "ahoj, tento týždeň sa neuvidíme. Som v nemocnici, mal som menšiu autonehodu..."

Nuž čo.. aj takéto bývajú dni.  Aby... sme si uvedomili odtiene života? Aby.. sme sa naučili vnímať aj menšie záblesky svetla,..? Aby sme.. si viac uvedomovali, čo je to.. to "dôležité"???

Kráčam domov. Stláčam gombík na výťahu. Dvere výťahu sa zatvoria a v tom... obrovská tma. Nesvieti nám svetlo. Irónia celého večera. Tápam. Intuitívne nahmatávam zámku dverí.. Chcem byť už doma - v bezpečí a teple!

Kde sa berie v človeku agresia? Zloba? Je podmienená prostredím, v ktorom žijeme? Je podmienená genetickými vzorcami pri narodení? Je podmienená.............????

A vôbec.... kde sme sa dostali, že sa toto môže stať? Že v bežnom čase, v centre mesta - zažijete takýto šok, kde si takmer dotyčný podrezal žily pred očami ľudí, ktorí si prišli do podniku oddýchnuť po práci...???

Kam smerujeme,..? Rok 2012 je rokom premien. Nie nadarmo sa hovorí o konci sveta. Koniec sveta - je podľa mňa v metaforickej rovine. Rozpad hodnôt. Musíme siahnúť až na samé dno, aby sme si uvedomili, kde je tá správna cesta,..???

Musíme zažiť dno balastu, aby sme vedeli kde je sever? Z ľudských bytostí cítiť skepsu, pesimizmus - chceli by nájsť svetlo, ale často ho nevidia, lebo sú unavení... voľby.. rozkrádanie štátu..

Zapínam telku - že na "rozveselenie mojej nálady". A tam zase správy - a tak - vypínam. Dnes už mám psychodrám dosť. Na dnes už - vyčerpané!!!

A deň úplne stmavol. Zmenil sa z oranžovej na šedú...

Viem. Príde iný, nový, lepší ...  ktorý nás privedie zase k novému poznaniu.

Strácam sa v kvapkách mojej ľadovej sprchy, ktorá ma zase preberá k životu, ale aj k otázkam.......

Snažím sa zacítiť aspoň kúsok svetla v duši...

A tak je to niekedy ťažkééééééé............

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?