Zamyslenia v zaseknutom výťahu..

Autor: Katarína Lorenčíková | 9.2.2012 o 22:22 | (upravené 9.2.2012 o 23:19) Karma článku: 2,89 | Prečítané:  283x

V okamihu, kedy si vo výťahu dávam rukavice, svoju vôňu, náušnice na uši... sa výťah otrasie. Nie! Dnes ma neodviezol na prízemie, ako za bežných okolností. V mojom rozbehu som si ani nestihla uvedomiť, že ma výťah neodviezol tam, kam obvykle. Prááááásk, sek, koniec... No a teraz čo môj zlatý? Čo to na mňa skúšaš? O tri minútky mi ide predsa autobus a potom musím ešte.. musím, musím, musím,.. Nuž ale, to viete, to nejako Pána výťahového nezaujímalo. A čo urobí človek v prvej chvíli, keď sa zasekne? Zachváti ho strašná panika, snaží sa situáciu rýchlo vyriešiť, obleje ho pot. No a v hlave.. v tej malej makovici sa mu hneď otvoria tie najhroznejšie scenáre o katastrofálnych zakliesneniach a smrti vo výťahu. Tak, túto fázu by sme mali za sebou! Ja a zaseknutá vo výťahu! Od malička somnou mama chodila všade peši. Uzavreté priestory - to nie je nič pre mňa! Po tejto fáze som si ale povedala, že predsa - aj tak je všetko v tej našej makovici! Zvonček síce zvonil, ale... ani človečiny! Chvíľkami sa výťah aj pohýňal. Vtedy som ho hladkala. Rozprávala som mu, že už by ma naozaj mohol odviesť tam, kam každé ráno. Nuž a potom.. som sa začítala vo výťahu na pokreslené nadpisy. Teda.....

Nikdy som tento druh vyjadrenia nemusela, ale.. zrazu som tam aj ja mala chuť niečo pridať. Aspoň malý kvietok, alebo.. rybu, morskú pannu.. Výťah sa striedavo pohýňal hore, dole - tak ako my človečiny. A tak som sa mala čas nachvíľku zamyslieť. Ranná meditácia v zaseknutom výťahu? Alebo rezignácia? Už som si predstavovala, ako volám do práce, že som sa zasekla. Iste - taký prípad ešte nikdy nemali. Budem prvá? Myslím, že by to už vôbec nikoho neprekvapilo! :-)  V hlave som preratúvala čas. Ale Pán Času - Časovník mal riaaaadny záchvat smiechu. Vyškeral sa na mňa a nahlas sa mi smial! Beťárisko je to! No však počkaj!

V klesaní a stúpaní - prežijeme celý život. Raz eufória, potom kopanec, pády, výšiny, prekážky. Stlačíme gombík, kam sa uberať - a ono nás to niekedy vezie aj úplne inam. Do nepoznaných končín! Najskôr sa nám to však nepáči.. Komu by sa páčilo! Nové cesty môžu byť niekedy aj zradné...

Predsa len.. potom - cez to všetko, že sme sa ocitli inde - kde sme chceli - na inom poschodí - vidíme aj prínos celej situácie.  Vidíme aj svetlé momenty, dokonca niekedy sa nám celá táto situácia zapáči! A začneme sa cítiť na úplne neznámom poschodí zrazu dobre... Chceme však stále stláčať gombíky, mať ten náš výťah pod kontrolou. Poupratujeme si jedno poschodie, problém však je na ďaľšom poschodí, kde už svieti červená kontrolka!

A je to tu! Sek..

Žeby... sme sa nepohli už? Zaseknutá je celá spoločnosť! Ocitli sme sa v prelomovej fáze. A po rokoch - ľudské človečiny snímajú masky a vychádzajú do ulíc. Z ľudských človečín cítiť, že už majú toho všetkého akosi dosť! Z bytostí cítiť strach, skepsu, pesimizmus, strach, beznádej, rezignáciu, hnev. Kam sa uberať? Ktoré poschodie stlačiť? Má to ešte zmysel? O akom projekte národov si tu ešte hovoríme, keď ľudia žijú od výplaty do výplaty? Od dlhu k dlhu?

Niekde sme sa zasekli........ už nevieme, aké tlačítko vo výťahu je to správne...

Ale.. bez tmy neexistuje svetlo. A možno - aj takéto momenty prispejú k tomu, že si budeme klásť viac otázok, ako ďalej,...? Kam smerovať? Akým smerom sa uberať? Ako to všetko zmeniť?

A ľudia dokážu všeličo.....

Keď sa spoja a uvedomia si, čo je to podstatné a dôležité...

Výťah sa odsekol.. Presne vo chvíli - kedy sa ozval hlas - "Kto je vo výťahu?"

Mala som chuť povedať - "Som z Melmaku", alebo - "Som mimozemšťanka. Oni ma totiž hodili do iného časového pásma".. Nuž ale.... presne v tejto chvíli - už netrebalo nič hovoriť, pretože výťah sa konečne pohol správnym smerom.. aká irónia! :-) Až keď som prijala fakt, že tu pobudnem dlho - sa náš výťah umúdril a zase začal pracovať tak ako má...

Kiež by sa odsekol aj ten náš výťah spoločnosti, ktorý sa kazí už dlho. Začiatkom roku 2012 sa však výťah úplne pokazil. A vezie nás do tajomných hlmlistých končín...

Rok 2012 je z ezoterického hľadiska prelomovým rokom, kde nastáva boj energií. Charakterizujú ho falošní proroci, falošní hľadači svetla, ktorí sa vydávajú za mesiášov. Boj energií sa prejavuje vo všetkom. Nielen Slovensko vstúpilo do tohto roku s tápajúcim pocitom, čo bude ďalej...???

A čo bude ďalej? To už záleží na každom jednotlivcovi, na každej človečine...

Dôležité je však.. neobzerať sa, neukazovať a začať iba a iba od seba!!!

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?