Emkina predstava deduška Boha...

Autor: Katarína Lorenčíková | 18.3.2012 o 22:48 | (upravené 18.3.2012 o 23:54) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  161x

je desivá a tajomná. Hrôzostrašna? Možno podobná, ako tá moja. Keď som bola malá, myslela som si, že Boh je taký starý deduško, ktorý sedí na oblaku a stále má zdvihnutý prst hore. A keď sme ako deti urobili nejaké huncútstvo, jeho prst sa večne hýbal. Akoby hovoril: "Ja som Ti to hovoril, že to takto dopadne, keď budeš klamať..." Alebo - "Veď počkaj, keď to nepovieš mame, ja Ti ukážem, kto som ja.." Pozerám sa na výkres malej Emky a vraciam sa do mojich spomienok. Aké rovnaké predstavy! Je to možné? Niekedy, cez iné ľudské bytosti veľa vecí pochopíme. Čas sa zrazu zastavil. Áno, vnímala som to rovnako. Lebo každá dospelá človečina mi hovorila - "Veď počkaj, to sa nesmie, Pán Božko to vidí." A tak, sa postupne moja predstava tzv. "Pán Božka" - zmenila na hrôzu. "Myslíte, že on naozaj všetko vidí? Sleduje každý môj krok?", spýtala sa malá Emka, pozrela sa na mňa a potom ukázala svojím malým prštekom na oblohu. "Sedí tam a pozoruje nás kedy sa pomýlime?", oči sa jej zväčšili trojnásobne a tie malé ústočká, ktoré straaašne veľa rozprávajú sa nezatvorili od úžasu a veľkého otáznika, ako to vlastne je..??? Detské človečiny vnímajú svet intenzívnejšie! Ich svet je farebný a veľký!

Iba potom.. keď zrazu začneme oveľa viac chápať a premýšľať, robiť naše spätné analýzy - strácajú sa nám farby. Akosi pričasto blednú.. Niekedy sa tak stáva, že svet sa stáva čierno - bielym obrazom jednotlivých dejstiev. Ale oni nie sú čierno - biele!

Iba... My väčšími prekážkami prestávame vnímať pestré farby jednotlivých obrazov. Sústredime sa na to negatívne, čo sme zažili, čo nás obklopuje.. O tom vieme básniť celé state, celé odstavce! Na to pozitívne, to - za čo by sme mali byť vďační - veľmi často zabúdame. A práve deti - nám ukazujú, že život - to sú rôznofarebné obrazy. Samozrejme záleží iba na nás - či máme v našom "hardvéri" uložené pestré obrazy, alebo len tie čierno - biele. A záleží len na nás - ako budú vyzerať tie ďaľšie obrazy jednotlivých dejstiev hry Život. Často si ich sami úplne dobrovoľne prifarbujeme na čierno. Zákon akcie a reakcie je totiž neúprosný.

"Emka, a keď sa Ti niečo podarí - vtedy vidíš akého deduška na oblaku?", pýtam sa malej Emky záľudnú otázku.

"Hm... a on tam je aj keď sa mi niečo podarí? Noo, vtedy ho ja nevidím. Mizne z oblakov, lebo vtedy si ho nepredstavujem...", odpovie zmätene malá Emka.

"No tak vidíš,... on vôbec nie je zlý deduško. Keď sa Ti niečo podarí, tak on na tom oblaku skáče a teší sa...", vysvetľujem..

"Aha,.. tak Vám doma nakreslím nového! Bude oveľa krajší a usmiatejší...", odpovie s nadšením malá Emka a trhá výkres namrzeného deduška, ktorý má zdvihnutý prst.

Vždy ide o uhol pohľadu.....

Emkina predstava Boha - mučivého sudcu sa rýchlo rozpynula. Ešte raz som sa pozrela na tajomné oblaky a lúče Pána Slnka - Slnečníka - a zatvorila okno.

Emkina otázka ma priviedla zase k malému zamysleniu o živote...

"Zasej myšlienku a zožneš čin, zasej čin a zožneš zvyk, zasej zvyk a zožneš charakter, zasej charakter a zožneš osud. (indické príslovie) ...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?