Milan Kozánek a sila improvizovaného tanca..

Autor: Katarína Lorenčíková | 21.3.2012 o 10:57 | (upravené 21.3.2012 o 11:41) Karma článku: 4,01 | Prečítané:  310x

Cŕŕn! Budík! Stláčam tlačidlo odložiť... ako inak - už viem presne, koľko pohybov urobiť, aby som sa nenamáhala príliš pri rannom otáčaní v posteli. Niekedy ma však môj zázračný dotykový telefón riadne dostane a nezachytí môj "ranný" dotyk. Jasné, Petržalka sa už dááávno zobudila. Zase vidieť z môjho výhľadu okna autobusy a upchaté cesty. Ešte, že svieti Pán slnka - Slnečník a dobíja nám energiu. Nalievam si kávičku z môjho nového oranžového koťoga a snažím sa nájsť medzi jednotlivými článkami človečín niečo zaujímavé a inšpirujúce. Poslednú dobu sa všetko točilo okolo volieb. Voľby sa pominuli a tak sa prehŕňam článkami, ktoré majú povolebné témy. My človečiny máme tendencie písať o negatívnych veciach. Radi píšeme sťažnosti - aby sa nám uľavilo, v podstate - potom má článok terapeutický charakter. Je to akási terapia - keď sa písmenká usporiadajú do slov, myšlienky do viet... A niekedy - niekedy počítam, koľko článkov je pozitívnych a koľko negatívnych. Veď musí existovať akási vyváženosť,...??? A tak som sa rozhodla, že napíšem pár riadkov človečine, ktorá zmenila moje smerovanie, prispela k výraznej inšpirácii a obohatila môj život. Jeho meno je Milan Kozánek............

Milanovi - som už pár riadkov venovala v predchádzajúcom blogu, keď som písala o jeho workshope Architektúra tela. Musím priznať, že na tento workshop som sa dostala celkom náhodne. Alebo náhodne nenáhodne? Do poslednej chvíľky som nevedela, či pôjdem, alebo nie.... Tento workshop mi obohatil môj život viac - ako by som si mohla myslieť. Preto - venujem Milanovi ešte jeden môj blog. Tento workshop ma posunul v mojej inšpirácii a čosi vo mne otvoril.

Čo si bežný človek predstaví pod pojmom improvizovaný tanec? A vlastne.. kto je bežný človek? :-) Pod pojmom improvizovaný tanec si väčšinou ľudské bytosti predstavia niečo úplne anarchické a neusporiadané.. Každý má v sebe pohyby, ktoré sú preňho prirodzené. Je to jeho osobité vyjadrovanie. Prostriedok komunikácie. Otázka je - ako vypnúť myseľ, aby to fungovalo? Po Milanovom workshope som sa zúčastnila ešte jedného kurzu - a zrazu som si uvedomila, že čím viac analýzy a racia - tým väčší blok v pohybe. A tak nejako je to aj v našom živote - čím viac rozmýšľame a analyzujeme - tým rušíme a negujeme prirodzený tok života. Nechať veci plynúť a dať im voľný priestor.. - to nie je až tak ľahká úloha v našom živote.

Tohto workshopu sa zúčastnili aj človečiny, ktoré s tancom nikdy dočinenia nemali.. Napriek tomu - pohľad na nich ma fascinoval - pretože všetky pohyby pôsobili naozaj veeľmi kreatívne. Stav vypnutej mysle - možno veľmi ľahko preniesť aj do umenia a tvorivého procesu - hudby, keď sa jednotlivé motívy vynárajú úplne samé - ak sú človečiny schopné počúvania a vnútorného naladenia sa. Častá otázka  - ako ďalej? - ruší vnem a zároveň nastáva "odpojenie sa od vyššieho zdroja"..

Som človekom, pre ktorého je umenie celým životom - preto sa snažím nájsť medzi jednotlivými umeniami akéhosi spoločného menovateľa. Napr. - vo fáze, kedy si poviem, že idem niečo už konečne maľovať - zvyčajne - nenamaľujem vôbec nič. Ale vo fáze - kedy sa hrám s jednotlivými čiarami - príde akási inšpirácia, ktorá je mám pocit - nekonečná... Naposledy som sa pokúšala nakresliť niečo podľa Leonarda... Nakoniec to bol úúúúplne, ale úúúplne iný obrázok. Mal iba malinké črty z tohto obrázku, ale posunul ma do inej dimenzie. A čo bude ďalej? Neviem.. - viem, že nič neviem - je hlboký poznatok. Pretože - v okamihu, kedy si myslíme, že niečo vieme - ukáže sa, že nevieme vlastne vôbec nič. Neviem, že viem? Alebo viem, že neviem? Každopádne - práca s intuíciou a práca s mysľou - to je neustále hľadanie rovnováhy. Celoživotná úloha...

Milanove slová - Čo idem urobiť? Neviem... Čo bude ďalej? Neviem... - počujem pri každej novej skladbičke, pri každej novej čiarke obrázku.

Takže - v konečnom dôsledku - pocit, že neviem, čo bude ďalej? - nás posúva do oveľa väčších sfér, než by sme si mohli predstaviť...

A v nevedomosti spočíva niekedy najväčšia vedomosť....

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?