Poníženie,.. alebo?....

Autor: Katarína Lorenčíková | 28.3.2012 o 22:21 | (upravené 28.3.2012 o 22:57) Karma článku: 14,46 | Prečítané:  256x

V zajatí myšlienok a čísel som vkráčala do banky. Výber z vkladnej knižky nie je nič neobvyklé. Nič špeciálne. Alebo áno..? Nuuž.. Iba,.. ak to nie je menšia pobočka. Pohľad dvoch nudiacich sa žien, ktoré som nepochybne vyrušila zase v ich iste dôležitej debate  - hneď prezrádzal, že táto návšteva nebude jednoduchá a už vôbec nie príjemná. "Prosím", ozvala sa žena v rokoch, ktorej scanovací pohľad bol silnejší ako laserový lúč. Musím uznať, že pohľad na jej výstrih ma miatol ešte viac. Jej výstrih smeroval až do žalúdka, .. ale veď ja - nechcem sa pozerať bankovej úradníčke predsa až do žalúdka! A možnoo.. mužov by to zaujímalo! Alebo miatlo ešte viac? Vybrali by viac ako mysleli? Hm.. Každopádne - to bol iba začiatok našej prapodivnej komunikácie. Pohľad, ktorý hovoril za všetko s vetou - "Ste učiteľka? Stále chodíte vyberať,.. nechcete od nás spotrebný úver? Chodí Vám Vaša výplata na tento účet,..?" A je ako sa hovorí - "vymaľované". Odklepnuté.  Jasné.  A teraz.. teraz o mne vie dotyčná pani všetko. Ani som sa nestihla porozhliadnúť a  diplomaticky povedať nie - ona.. viete si to predstaviť, už vyratúvala výšku splátky. Akosi som sa začala cítiť zrazu potupne. Ponížene..

Po následnom kliknutí do systému sa zobrazila výška môjho platu. "A toto.. toto je vážne Váš plat? Toľko zarábajú učitelia?", spýtavo hľadela na mňa......

"Ďakujem, ja.. žiandy úver predsa nechcem! Jeden mi od Vás stačí! Prišla som si iba vybrať z vkladnej knižky..", odpovedala som zmätene. No a v tej chvíli.. Najradšeeeej- by som sa stala neviditeľnou. Mala v tej chvíli neviditeľný plášť a zmizla! Emócie mnou zatriasli, zachveli sa v základoch, prenikli mnou, úplne ma zmiatli, opantali, ovládali ma. Dotyčná pani behom minúty vedela - kde pracujem, koľko zarábam, koľko mám na účte finančných prostriedkov. Ochrana osobných údajov? Dnes nemožné -  a predsa len - pracovníčku banky by nemalo zaujímať  na čo peniaze potrebujem a nemala by mať k tomu patričné komentáre!

Dvere sa zatvorili a ja.... som nadobudla zvláštny pocit z tejto absurdnej návštevy. Debety, spotrebné úvery! To by sa im hodilo! Aby si človek zobral ďaľší úver na to, aby zaplatil starý úver - mal tak ďaľšie splátky a ocitol sa v začarovanom kolotoči mínusov a debetných kariet. Nie, mňa už takto nedostanete!!!

Debety! Momentálna poživeň bánk. Vírus spoločnosti! Večný kolotoč splátok...... Ďakujem, nie ja si toto už veru neprosím!

Dvere banky sa zatvorili, ovial ma vietor a môj pocit poníženia sa premenil na hnev.

Koniec koncov... Prečo by som sa mala cítiť ponížene?

Preto.. že sa snažím čestne žiť, mať normálnu prácu?

Preto - že nemám na účte dostatok finančných prostriedkov na to, aby som vyžila?

Preto, že .. musím vyberať z mojich úspor na to, aby som prežila???

Tak kde sa stala chyba...........................???????

Jedno viem určite.. spomínanú banku už určite nenavštívim!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?