Sedem rožkov, bažiny.. alebo -Keď v druhom zacítime seba...

Autor: Katarína Lorenčíková | 31.3.2012 o 13:08 | (upravené 31.3.2012 o 15:07) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  130x

A zdalo sa, že už ma v nevšednej - všednosti nič neprekvapí. No ale -  to by bolo predsa príliš ľahké! "Sedem rožkov? Prepánajána!.. kto dnes už kupuje sedem rožkov? Prečo sedem slečna..? Normálni ľudia kupujú väčšinou desať", spýtavo na mňa hľadela pani pri pokladni. "Viete, koľko sa mi tu premelie ľudí,..?? Ale musím uznať, že sedem rožkov - to sa nestáva často..", skonštatovala a pozrela sa na nevrlého chlapíka, ktorý stál za mnou v rade a netrpezlivo čakal, kedy sa konečne dostane na rad a zmizne, už nebude musieť počúvať teóriu siedmich rožkov. Normálni ľudia? A to sú akí? Kto je vlastne normálny? Väčšinou - ten, kto sa pod zástierkou svojej tajomnej masky tvári, že je normálny - normálny nie je! Prečo sedem? Nikdy som sa nad tým nezamýšľala! A tak som,.. nevedela odpovedať na tak ľahkú (???) otázku.. Jednoducho sedem! Desať je príliš veľa, šesť príliš málo - ale sedem - tak akurát! 7 - Magické číslo - akože sedem trpazlíkov? Alebo sedem mesiačikov?? Jednoducho sedem je akurát! Pani pri pokladni si ma ešte raz dôkladne premerala a zaželala mi pekný večer. Bola celkom milá! Odkráčala som smerom k escalátoru - keď som zazrela, ako sa jednému pánovi vysypala cibuľa........

A keď sa pohyblivé schody naplnili cibuľou, to už som vedela, že toto  bude zase jeden z absurdných zakončení dňa. "Niekoho stretnem, cítim to v kostiach.. čo sa ešte dnes udeje???", takýto pocit mávam raz za čas - moja intuícia funguje ako hodinky!", pomyslela som si cestou z obchodu. Už sa zdalo, že dorazím domov v úplne "normálnom" stave. Keď som začula...

"Katka? Si to ty,...? Neuveriteľné! Koľko sme sa nevideli, dva roky?" Petra som naozaj nevidela straaašne dlho. "A ty, kam vlastne ideš? Ideš týmto autobusom? Bývaš tam, kde bývaš? Pracuješ, tam kde pred tým?", spýtal sa Peter a už sme vkráčali do autobusu.

"Nebývam tam, kde som bývala, pracujem tam - kde som pracovala, dokonca sa aj rovnako volám a mám rovnaký dátum narodenia," :-) s humorom som odpovedala Petrovi, ktorý nemal veľmi náladu na žarty.

"Ty počúvaj, ty si čítala toho Osha, poraď mi niečo.. mne sa Ti, dejú také zvláštne veci v živote, no a ja.. nechcem aby sa diali. A oni - rozumieš - dejú sa a nezastavujú sa, no proste - nič nejde podľa plánu...", s napätím a úžasom dopovedal túto komplikovanú vetu Peter. Trošku sa začali otáčať sem tam aj iné človečiny v autobuse. Nepochybne - sa pobavili na našom rozhovore, alebo aspoň na chvíľku zarozmýšľali.(?) Ktovie..

Sem tam sa niekto pousmial, sem tam iba pohoršene otočil - kto si dovoľuje v autobuse preberať takéto absurdnosti, alebo nezmyselnosti..??? No a ja.. Zase som nadobudla pocit, že som sa ocitla v nejakom filme frašky, či absurdnej komédie.

Na chvíľku som mala pocit, že niekto tam hore zase skáče na bielom oblaku a dáva človečinám svoje lekcie. Akoby hovoril: "Len počkajte, vy človečiny, veď vy nebudete spať na vavrínoch!" Noo - nevadí! Už som si zvykla!

Peter sa nenechal rušiť...

"Katka, počúvaj - kde a v akom svete to žijeme?? Poobzeraj sa, preboha - veď čo je toto za svet! Čo má toto znamenať!?? Kam sa uberáme? Chápeš tento podivný systém masiek, úloh, prapodivných pravidiel??? Má toto nejaký zmysel?"...

A človečiny sa zase bavili na absurdnom rozhovore dvoch ufo - človečín, ktoré.. sa stále obzerajú, pýtajú, hľadajú, otáčajú - či sú tu dobre??? Aký je zmysel ich cesty? Alebo.. či sú nebodaj na tejto ceste správne??? .. Len pomaly! Aby sa Vám z toho nezatočila hlava - z toľkých emócií! Nuž ale čo s nami umelcami! Prílišné emócie - treba zvládať, prijať ich do svojho sveta, niekam ich dať - pretvoriť. Občas sa ich zbaviť! Využiť vnímavosť do sveta inšpirácie! Nadmerná vnímavosť prináša všeličo. A psychiatrické kliniky sú plné takýchto človečín! Tak len piankoooo! Too.. bytosti, ktoré sa príliš veľa nepýtajú - im sa akosi žije - ľahšie. Tí sa až tak veľa neotáčajú.....

"Tak asi,.. sa Ti určité veci opakujú, lebo Ťa chcú na niečo upozorniť, alebo..", hľadala som odpovede spolu so zmätenou dušou Petra, ktorý sa prepadával hlbšie a hlbšie - až do bažín...

"Ty počúvaj, kam my vlastne ideme,..?", spýtala som sa Petra. Pohľad na človečiny v autobuse ma dostatočne zabával:-) "Ideme niekam vlastne?? Sme mimo - vystúpme už tu!", rozhodla som a nepochybne - človečiny v autobuse si možno aj vydýchli... že už nemusia počúvať tento absurdný rozhovor tápania.

"Káva,..? Pivo,..? Poďme na to, potrebujem si niečo dať", dopovedal Peter a už sme vchádzali do maličkej zapadnutej  reštaurácie. Chvíľku sme hľadali vchod, ktorý bol na opačnej strane terasy. "Ty počúvaj, my sme dobre mimo! Však nás tu ani neusadia..", skonštatovali sme obaja v príjemnej humornej nálade.

Peter sa nakoniec straaaašne opil. Pri hľadaní svojho riešenia - dal do seba viac pohárikov, ktoré ho privádzali do stavu útlmu. Kým ja som bola stále iba pri prvom - on ma už dááávno predbehol!

Nakoniec zosmutnel:-( "Ako to vlastne je? Tak povedz niečo.. Prečo sa mi dejú také veci, a ja mám pocit, že všetky plány sa rúcajú??  Jaa - nechcem ísť takouto cestou, čo mám robiť???"

"Pozri, niekedy chceme všetko ovplyvňovať.. čím viac ale plávaš proti prúdu života - on Ti to vracia ako bumerang. Poznám tento pocit - veeeľmi dôverne. Obaja sme škorpióni - poznám dramatický svet bažín! A niekedy musíš ochutnať úplné bahno - aby si videl svetlo. Chceme mať opraty v rukách. Ale pozor, Pluto - to zradné karmické Pluto Ťa stále vráti naspäť.  A v tom je tá nadradenosť - my človečiny máme tendencie si myslieť, že všetko riadime. A takto sa  prejavuje ľudská pýcha... Niekedy zase iba - všetko prežívame viac, ako je potrebné...", dopovedala som svoje stanovisko a zrazu som v Petrovi uvidela seba.

Nachvíľku sa stal mojim zrkadlom.

"Prežívame všetko viac - ako je potrebné.. "- A toto hovorím ja? Prosím? Človek kypiaci emóciami? Hm.  Role sa síce nachvíľku vymenili - zacítila som však v Petrovi môj dávny pocit, moje otázky, moje hľadania - skrátka a jednoducho - zrazu som pochopila veeľa vecí a uvidela v ňom seba..

Zrkadlo....

"Presnee.. ty, ako si to takto prečítala rýchlo na mne? Trafila si do čierneho. Máš telepatické schopnosti? Ááách, život  je zvláštny! Stretli sme sa zase - už v inej rieke, za iných okolností..", skonštatoval Peter.

Ách veru,.. pamätááááám sa na to veeľmi dobre! Na magické hlbočiny bažinového škorpiónskeho sveta. Sveta záhad, mystérií, ale aj veľkých bažinových prepadov, drám... Až kým som sa neprepadla hlbšie, ako by som si mohla myslieť - sa stav nezlepšil. Kúpanie v bažinách, v bolesti s bonusom občasného pôžitku... Až kým som takmer neprišla o život -  sa môj bažinový pocit zo života nezlepšoval.

Zážitok a kontakt so smrťou ma priviedol na inú cestu..... Keď človek uvidí seba z druhej strany  a vyzlečie svoje telo ako šaty,.. keď človek pochopí, že smrť - je vlastne začiatok a prijme smrť do svojho života... Keď človek pochopí, čo je preňho dôležité... Keď si človek cení život...

Jedno je isté - kontakt so smrťou - mi natrvalo zmenil život.

"O čom bolo toto stretnutie? Teraz si ma zmiatla! Nemal som v pláne sa s Tebou stretnúť, nemám už ani tvoje telefónne číslo..", prehovoril Peter.

"O čom to bolo?  O tvojom bažinovom škorpiónskom svete... O Tebe? Alebo nakoniec - o mne????"

"Zvládneš dojsť domov???", ani som sa nestihla otočiť a Peter už bol v autobuse a mával mi na rozlúčku.

Zrazu bol preč. Ostal po ňom iba zvláštny pocit, v ktorom som na chvíľku uvidela seba.

Vybalila som svojich sedem rožkov, otvorila okno, aby som uvidela hviezdy a pokojnú - takmer spiacu Petržalku. Ešte raz som sa pozrela na výhľad z okna, nadýchala sa  čerstvého vzduchu a zaspala.

Zhaslo sa svetlo. A skončil sa zase jeden zo zvláštnych dní, ktorý zanechal veľa emócií a jednu z ďaľších lekcií záhadného, ale krásneho života........

Zazvonil zvonec a rozprávky je

k -- o -- n -- i -- e -- c

Alebo začiatok....................?? :-)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?