Svetlo v tme..

Autor: Katarína Lorenčíková | 25.4.2012 o 21:43 | (upravené 25.4.2012 o 22:46) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  96x

Boli dvaja. On a ona. Nie. Traja. On, ona a pes. Na pohľad úplne normálna dvojica. Predsa tieto bytosti mali čosi - čo ma fascinovalo, udivovalo, pútalo moju pozornosť. Spontánne otvorené ľudské bytosti, ktoré mali pri sebe psíka. Ten mal všetko pod kontrolou. Zvláštne bytosti, ktoré na seba čímsi upozorňovali, z ktorých bolo cítiť, že sú šťastní... Nová zastávka autobusu. Nové ľudské bytosti. Strhané tváre, ktoré idú zase ako inak ... - do práce. Pani, ktorá nastúpila do autobusu na nasledujúcej zastávke bola chronickou sťažovateľkou na celý vesmír. Nebolo ani jednej pozitívnej udalosti v jej živote, ani jediný záblesk svetla. Za pätnásť minút cesty sme sa dozvedeli jej celkový zdravotný stav, udalosti posledných dní a mesiacov, jej pohnutý život.  "Pani, nebojte sa - všetko prejde raz a zase sa Vám bude dariť.. Nič netrvá večne", prehovorili tajomné ľudské bytosti. Nemohla som si pomôcť - mali v sebe čosi zvláštne, svetelné. Keď na nasledujúcej zastávke vystúpili - pochopila som. Obaja boli slepí! Aká irónia osudu! Dvere autobusu sa zatvorili, tajomní svetelní ľudia sa vzdiaľovali. Svet tmy. Uvedomujeme si kontrast svetla, farieb, zvukov, že môžeme vidieť toľkú krásu...???

Nie! Nemožné! Pri toľkom zhone, hektickom spôsobe života, kedy život naberá rýchle obrátky - toho nie sme tak často schopní.. Sme príliš zahĺbený do svojho sveta! Príliš zahltený svojou existenciou! Príliš,.. riešime v tej malej makovici svoje trápenia, starosti, žiale, bôle - a tak často nám uchádza to podstatné a dôležité..

Svet tmy... Skúsme si predstaviť úplnú tmu. Nie! Nevieme a ani si to nechceme predstaviť! Normálne nám to predsa nenapadne! Prečo by aj? Považujeme zrak, sluch a všetky ostatné zmysly za úplne samozrejmé! Až keď sa niečo prihodí a my jeden zo zmyslov stratíme - vieme oceniť to, čo sme mali a doposiaľ nevnímali ako dar.

Keď som chodila na vysokú školu, býval s nami na internáte jeden výnimočný človek, ktorý bol slepý. Aj dnes ho vidím, ako v autobuse preplnenej tridsaťdeviatky utešoval jedného svojho spolužiaka, ktorému sa nedarilo. Už v tom čase ma to fascinovalo. Človek, ktorý mal pred sebou večnú tmu - bol silnou osobnosťou! A tam, kde iní tápali - on vedel nájsť malý záblesk svetla! Paradox.. Človek, ktorý nikdy neuzrel svetlo - videl v živote viac svetla, ako ten, ktorý videl skutočne. Nakoniec - je to jasné! Veď je to všetko iba v tých našich makoviciach! Aj dnes ho vidím, ako využíval svoje ďaľšie zmysly. Dokonalo poznal ľudské človečiny podľa vôní, podľa krokov, podľa dotyku, podľa otvorení dvier. A práve dnes  - pri pohľade na záhadnú dvojicu slepcov - som si naňho spomenula..

Vieme si predstaviť skutočný svet tmy?

Niekedy sa nám tie naše príbehy zdajú ako najväčšie drámy sveta! Aj táto vlastnosť súvisí s ľudskou pýchou. Ja - ako jedinečná a nenahraditeľná existencia!  - niektoré bytosti tak prežijú celý život.. Ľudské ego nemá svoje hranice. Niekedy je väčšie ako bytosti sami. Vznáša sa nad nimi! Domáha sa svojich právd, svojej existencie. Domáha sa svojej prítomnosti. Svojho priestoru..

Svet svetla a tmy. Žijeme vo svete farieb, tvarov, zvukov, zhlukov, vôní, chutí, hmatov...

Na základe vyvinutých zmyslov môžme naplno vychutnávať pestrý život.

A priznajme...

Uvedomujeme si to, že je to vlastne veľký dar????

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?