Slzy Kláry..

Autor: Katarína Lorenčíková | 1.5.2012 o 15:49 | (upravené 1.5.2012 o 17:27) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  138x

Keď poobede zazvonil telefón - presne som vedela, čo urobiť, povedať. Iba akosi - scenár života ma zase prekvapil! Mala som v úmysle upozorniť ľudské bytosti - že keď nabudúce neprídu na hodinu klavíra - nech mi dajú aspoň deň pred tým vedieť. Zdvihla som rázne telefón a ozval sa otec malej Kláry, ktorý vysvetľoval svoju situáciu. "Som chorý, mám pred sebou pol roka života.. Malá Klára už chodiť na klavír nebude. Aspoň nateraz, kým sa situácia nevyrieši. Som nešťastný človek. Ďakujeme Vám za všetko, čo ste pre nás urobili.. Manželka odišla do zahraničia a momentálne som rád, že sa o mňa stará Klára.." Ozval sa hlas zmätenej bytosti, ktorý.. čakal na moju reakciu.  A čo teraz povedať? Urobiť? Akosi... som sa zasekla a nevedela som nájsť tie príhodné slová, vety, ktoré vždy pred tým išli akosi samé z mojich úst. Veď komunikácia - to bola vždy moja méta! A teraz? Slová ostali niekde stratené, zasekli sa a nechceli ísť preč.. Stlačila som to nevyspytateľné tlačidlo - ukončiť hovor - a ostala v šoku. S Klárou sme sa ešte raz stretli. Je to vnímavá a inteligentná bytosť.  A zrazu.. si človek uvedomí - ako sa veci majú a čo je to skutočne "dôležité".. Zrazu.. prišla ľadová sprcha..

Naše životy sa môžu zmeniť každou sekundou. A my.. nevnímame poriadne ani čas! Život samotný! Ponorení do víru života, do nášho tajomného sveta, kde tie naše problémy sú vždy tie najzložitejšie,.. - nevnímame, že sme tu iba dočasne.

Pritom - sme niekedy obyčajní pyšní a nevšímaví zadubenci!

Hektický život, ktorý vedieme - práca, práca, práca. Vraj - aby sme sa mali lepšie, aby sa naša rodina mala lepšie, pritom - nám uteká čas. Minúty bežia ako na páse, sekundy naberajú rýchle obrátky, situácia sa zmení prirýchlo, až vtedy sme schopní povedať - Stop! Hovorí sa.. že nikdy nie je neskoro. Je to skutočne tak???

Keď dostal môj otec rakovinu, jeho myslenie sa obrátilo.. Chcel zrazu povedať - stop! - a ono to už nešlo. Dobre si to uvedomoval, že čas už nevráti. Choroba nabrala rýchly spád a .. už mu nikto nedokázal pomôcť. Do poslednej chvíle však nebol schopný prejaviť emócie. Akákoľvek pomoc sa mu zdala.. - ponižujúca??? Ako sa hovorí - nikdy nehovor nikdy. Ako by sa človek zachoval v podobnej situácii? Vieme veľmi rýchlo rozdávať rady, čo by sme urobili keby... Ale priznajme si to! Urobili by sme to naozaj? Často sa nám počínanie iných bytostí zdá úplne scestné, lenže život sa s nami niekedy zahrá tak, že sa v podobnej situácii ocitáme my. My v hlavnej úlohe a zrazu - to až tak jednoduché nie je...

Klárine oči sa zaliali slzami... Zrazu stmavli. Jej svet sa nachvíľu stal temným, zošedivel, stmavol. Viem prene ako sa cítila.

"Môžem zavolať..?", spýtala sa...

"Kedykoľvek...", odvetila som.

Aj táto udalosť mi znovu otvorila oči!

Žiť v prítomnosti, vnímať a prežívať každou sekundou emócie... Nezamýšľať sa a netrápiť sa, čo bude ďalej, ako sa daná situácia skončí, ako bude pokračovať, žiť tu a teraz, naplno vnímať lúče slnka - keď svietia, naplno sa tešiť a radovať, vychutnávať lásku, naplno si užiť čas s priateľmi, so spriaznenými bytosťami, dať im najavo, že sú pre mňa dôležití, dať im najavo, že si ich vážim, že sa na ich spoločnosť teším, zdielať s nimi svet. Tešiť sa z prítomných okamihov, naplno vychutnávať život, ....

Navzájom si zasahujeme do životov, navzájom sa každým dňom niečo naučíme, aj keď to niekedy zabolí.

"A prehovorila žena - Povedz nám o radosti a žiaľu!

A on odpovedal:

Vaša radosť je Váš žiaľ zbavený masky!

A práve ten prameň, z ktorého vytriskuje smiech - bol často krát napájaný Vašimi slzami.

A ako by tomu mohlo byť inak?

Čím hlbšie sa žiaľ vryje do Vašej bytosti, tým viac radosti môžete do sebe zahrnúť...

Nie je pohár naplnený Vašim vínom tým istým pohárom, ktorý bol vypaľovaný v hrnčiarovej peci?

A nie je lutna jemne rozoznievajúca Vášho ducha - tým istým drevom, ktoré bolo vytesané ostrým nožom?

Keď sa radujete, zhliadnite hlboko do svojho srdca a uvidíte, že to, čo Vám prináša radosť, nie je nič iného než to, čo Vám prinieslo smútok...

Keď ste nešťastní a skľúčení, opäť hlboko zhliadnite do svojho srdca a uzriete, že plačete pre to, čo bolo Vaším potešením.

Radosť a smútok nemožno oddeliť.

Prichádzajú spolu.

A keď s vami pri Vašom stole sedí iba jeden z nich, pamätajte na to, že druhý spí na Vašej posteli!

Ste zavesení - ako váhy - medzi žiaľom a radosťou.

Len keď ste prázdni, ste v kľude a  v rovnováhe..."

(Chálil Džibrán - Prorok - O radosti a žiale..)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?