Príbehy z Údolia drakov -"Bože! Kto už dnes prežije z radosti?"

Autor: Katarína Lorenčíková | 8.5.2012 o 12:57 | (upravené 8.5.2012 o 13:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  90x

Rozvidnelo sa a mňa zobudil škrekot a piskot vtáctva, ktoré krúžilo sem a tam. Darmo! Zase sa zjarnilo a Pán slnka - Slnečník vytiahol svoje pazúrky. Petržalka sa prebudila do slnečníkového dňa a v hlavách človečín sa zračili myšlienky typu - Čo robiť? Kam ísť? Ako využiť deň? A tak aj v mojej človečenskej makovičke blúdili myšlienky. Boli ako muchy! Jedna hovorila - poď plávať, voda Ti prospeje! A tá druha zase - choď von k Slnečníkovi, je krásne! No a tá tretia.. zavolaj priateľom! Veď centrum mesta zase ožilo. Zaplavili ho vznášajúci muži, jazzmani, obrazári kresliari, živé sochy... Slnečníková Bartislava opeknela a znovu chytila nový pulz! La dolce vitaaaaaa! Beriem tenisky.. do kapsičky pchám iba to najnutnejšie na prežitie a vydávam sa s batohom cez hory! A tiež - beriem kresliarske potreby - pre vznik novej inšpirácie a taktiež notový zošit - ak by mi niečo cestou napadlo! V hlave mám pustený spev Yael Naim - New Soul a kráčajúc v jeho rytme  pozorujem človečenský tajomný svet... Čajky, kačice a iné tvory ma fascinujú! Malé kačičky idú v prúde rieky. Nevzpierajú sa. Iba sem - tam nájdu iný prúd a nalodia sa naň. Aká krása! Oblačnice oblakové, stromy! Svet prírody.....

Fascinujúci, tajomný, vznešený! To zvieratá a rastliny sa nepýtajú akou cestou majú ísť! Jednoducho si rastú, kráčajú v toku veľkej Matky Prírody, rešpektujú zákony Matky Zemi a Otca Vesmíru. V rytme luny vzniká takáto nádhera!

Inteligencia Prírody! Tá funguje bez úsilia, bez trenia - ako keď hodíme kamienok do vody - a vodná hladina sa pohne, zaleskne.. Ryby sa nepokúšajú plávať inak, tráva nevyvíja úsilie byť ružou a vykvitnúť, vtáci sa nepokúšajú lietať inak než je im prirodzene dané, Zem sa nepokúša inak otáčať okolo svojej osi, jednoducho - neustály cyklus, ktorý prebieha bez akéhokoľvek úsilia!

To iba my človečiny si v tej hlavičke makovičke spriadame kĺbka, ktoré sa niekedy poriadne vedia zauzliť...

Matka Príroda ma zase dnes dostala! Múzy na mňa sadali ako na kolotoči. A keď čiarky išli samé na papier - zastavil sa jeden postarší pán. Jeho ustarostená tvár rezonovala priestorom. Hnev, agresia, zatrpknutosť?

"Len nehodnotiť vopred a neanalyzovať v tej malej človečo - makovičke!", prehovoril vo mne hlas svedomia. Nuž ale.. nemýlila som sa! Stačilo, aby prehovoril, a...

"Pani zlatá.. to je čo prosím Vás?"... spýtal sa nechápavo - ukazujúc na obrázok.

"To je.. výplod mojej fantázie. Inšpirácia? Život?...", odpovedala som - asi až s príliš filozofickým podtónom.

"Jááj, to už načo komu bude toto?", odvetil postarší pán úplne nechápavo, keď si obzeral môj náčrt.

A je to tu! Zaskočil ma! ... rýchlo som rozmýšľala nad odpoveďou, ktorá by bola postačujúca.

"Noo,... je to obrázok. Obrázky majú - estetickú funkciu.. Potešia niekoho,.. alebo.. iba vzniknú. Momentálny stav, pocit...", odvetila som a dôkladne som si prehliadala túto pre mňa zvláštnu človečinu.

"A čo z toho máte,..??? Nejaké peniaze?"... povedal pán a zdalo sa, že ho táto debata začala aj celkom  baviť. Niektoré stretnutia s človečinami sú naozaj na zamyslenie. Sme tak podobní, v maličkostiach ale.. tak odlišní niekedy! A tak sa niekedy nestačíme diviť, čo sa iným človečinám odohráva v tej maličkej človečo - makovici!

Už ako malé dievčatko som sa zamýšľala nad tým, ako prúdia myšlienky ! Urobiť tak výlet do človečo - makovici, ktorá patrí niekomu inému! Uaaau, to by bolo niečo! Určite by sme sa veľa naučili, ale možno...

,...aj zľakli? Vydesili? Veď čo sa všetko skrýva v človečo - makoviciach... ???

...sú tam:

Celé svety!

Príbehy!

Telenovely, ktoré nemajú konca!

Bermudské trojuholníky!

Zamotané kĺbká, ktoré majú xyz riešenia na xyz - tú odmocninu nekonečna! Ak také niečo vôbec v matematickom svete existuje! To viete! Ja a matematika? To je ako náš svet v Bartislave a Afrika!?  Nie nezlúčiteľné, iba... iné?? Moje myslenie začínalo a končilo vetou - Vlak ide rýchlosťou xyz.......... slovné úlohy - to boli pre mňa zamotané bermudské trojuholníky, ktoré nikdy nemali riešenie. Zato - umeleckému svetu som porozumela rýchlosťou svetla! Ako keby niekto mávol prútikom a... všetko bolo pre mňa samozrejmé, úplne prirodzené, plynulo ako rieka...

Človečina čakala na moju odpoveď - a ja.. som sa zase stratila vo víre svojich myšlienkach...

"Nie, peniaze z toho nemám. Iba radosť??? Spestrenie života? Terapiu?",...

A pán dodal - "Bože, kto už dnes prežije z radosti? Však vy na to prídete,... ", mávol rukou a odišiel.

Myslel si, že urobil ten svoj vytúžený Mat! Áno, peniaze z toho mať nebudem - hlboká pravda! Ktorý umelec už len zbohatol na svojej práci?

Živiť sa umením to je dnes.. dosť zložité! Predsa ale - umenie dáva človečinám čosi tajomné, napĺňa ich život! Stane sa ich celým svetom, ktorý im už nikto nikdy nezoberie!

Odišiel. So strašnou radosťou, že vypovedal straaašnú múdrosť. Že urobil posun figúrky a s radosťou vyhlásil - Mat!

A ja som sa pozrela opäť na toho nášho veľkého Pána Slnečníka, ktorý nás opäť dnes hladí svojimi teplými paprčkami a zacítila v duši ovlažujúci pocit, že všetko je tak....

.... ako má byť!:-)

Pekný slnečníkovský deň každej človečine............

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?