Quo vadis - slovenské umenie???

Autor: Katarína Lorenčíková | 25.6.2012 o 15:37 | (upravené 25.6.2012 o 17:36) Karma článku: 3,99 | Prečítané:  340x

A davy fanúšikov ho vítali!  Pomaly... že mu neprestreli červený koberec! Reper, ktorý sa tváril - akoby na ňom svet stál  - úplne ohúril davy teenegarov. Ohúril "teniskáčov". Vyrastá nám "tenisková generácia".. Nemám nič proti repu, aj keď - uznávam - nie je to práve moja krvná skupina. My ostatní - zainteresovaní účastníci koncertu, ktorí sme sedeli v hale pre Vip hostí - sme si tak začali klásť otázky. Chvíľku - sme sa cítili ako účastníci natáčania paródie - seriálu Partička, alebo Uragán. Vtip bol v tom, že toto bola holá realita... Tragi - komédia! V mohutnej diskusii - vznikla tak otázka - kam sa uberá slovenské umenie? Neskôr - vznikla ale otázka - čo je to umenie? Nahliadla som do googlu - ten má predsa na všetko odpoveď! Umenie - v minulosti a dnes? Vzniklo mnoho otázok, na ktoré nikto nevedel odpovedať. Dá sa porovnávať minulosť so súčasnosťou? Predsa len - žijeme v inej dobe, každá doba má svoje špecifiká - nepochybne aj táto! Umenie - je určite ovplyvňované podmienkami, v ktorých žijeme. Spoločnosťou. Filozofiou ľudských bytostí. Je to o tom, ako vnímame život, v ktorom žijeme. Nemôžem sa ale ubrániť pocitu, že sme uviazli v napodobňovaní starého. V imitácii....

 

Funguje to často krát takto:

Zo starého sa urobí nové, ktoré ani tak nie je nové, iba dotyčné človečiny oklamú na čas iné bytosti - že je to nové a zaujímavé. Vytiahne sa stará pieseň - z čias dávno minulých - naspieva ju niekto iný - dá tam samozrejme ako inak - nový podklad. Iná - možno odvážnejšia harmónia - elektronické zvuky - hlas mediálne známej osoby - a nový hit je na svete!

Novou módnou vlnou sa stala imitácia. Svoje - robia určite aj médiá. Akoby - určité človečiny hýbali s dianím v umení ako s bábkami. Akoby - tí, čo sú schopní s umením pohnúť - sa nedostávali k slovu - a nemajú už na to dostatok síl, .. ale naopak - tí, ktorí kráčajú vo svetla komercie a efektov - sú dostatočne mediálne známymi osobami a sú neustále v obraze.  Akoby - už človečiny prestali vnímať rozdiely medzi kvalitnou hudbou a úplným balastom. Zaznela  naliehavá otázka - Quo vadis slovenské umenie?

Tak ako to teda s umením je? A vlastne.. Čo je to  umenie?

Odcitované z wikipedie -

"umenie -  je jedna  z foriem osvojovania si sveta človekom.  Je predmetom skúmania estetiky, umenovedy a filozofie umenia.

Umenie môže znamenať aj používanie istých duchovných kvalít alebo manuálnej zručnosti pri realizácii určitého diela.

Umenie je forma maximálneho bytia človeka spočívajúca v cieľavedomom pretváraní škaredého alebo esteticky neúčinného či menej účinného na krásu v koncentrovanej podobe..."

Ak je umenie - osvojovanie si sveta človekom -  dá sa za umenie považovať naozaj všeličo...

Ak je umenie - forma bytia človeka, spočívajúca v pretváraní škaredého na krásu v koncentrovanej podobe - ostáva otázka  - Čo je umenie??? - nejasná a hmlistá...

Čo je pekné? A čo je esteticky neúčinné??? Zase je to iba a iba subjektívne, veď  každý to nejako máme v tej človečenskej makovici inak nastavené... Iné nastavenia - nás môžu obohatiť, ale aj dostatočne zmiasť a šokovať.

Žijeme síce v jednom čase a priestore - ale každá človečina zažíva ten svoj svet -  v tej svojej makovici. Stávame sa tvorcami svojho - "matrixu".

Vytvárame si svoj svet, pri tom sa snažíme  rešpektovať materiálny, hmotný svet, v ktorom žijeme...

Snažíme sa vtesnať do sveta, ktorý má určité pravidlá, zákony, merítka, normy.

Snažíme sa nájsť, usilujeme sa  zaradiť do hmotného materiálneho sveta, spojiť svoj - vnútorný svet v človečenskej makovici - so svetom hmotným, prijať a osvojiť si pravidlá hry,  hrať do konca tú svoju hru.

Snažíme sa prijať spoločenské pravidlá.

Snažíme sa hrať tie svoje herecké životné role. Niekto sa do nich dokonale vcíti - jeho herecký divadelný kostým mu prirastie ku koži - splynie s ním... Inému sa jeho použité kostýmy zdajú neustále cudzie a tesné...

Snažíme sa meniť herecké masky...Po čase - nás ale masky začnú tlačiť.

Iba pár človietok sa začne - priveľa pýtať.. Ale takí - sa po čase v spoločnosti stanú precitlivelcami a podivínami, zoberú na seba priam kostým rebela, ktorému sa prieči meniť masky.  Niekde ďaleko sa ozve otázka - kto vlastne som v skutočnosti? Nie v tomto hereckom svete plnom povrchnosti!  Nie v tomto divadle!

Ale predsa len.. zhodli sme sa na jednom:

Umenie je  -  určite o vibráciách energií.

Ak niečo vytvoríme - je to odraz iba nášho vnímania sveta, odraz vnímania sveta - v našich makoviciach.  Je to odraz našich energetických vibrácií, vlnení... Emócia sa premení na energetickú vibráciu. A preto - buď v nás určité umenie zarezonuje a spôsobí rozruch v emocionálnom svete, alebo.. nás pohorší, začne nás agresívne iritovať, napádať.. začne nás rozožierať, alebo spôsobovať neustále otázky. Kto sme a kam kráčame???

Sme človečiny.. naše emócie, náš spôsob života, myslenia, vnímania - sa odráža vo všetkom čo vytvoríme...

Tak či onak,... sme tvorcami všetkého, čoho sa dotkneme!

Čo o nás napíšu za 50 - 100 rokov??? Na túto otázku si určite teraz neodpovieme...

Len každý sám v sebe - môže nájsť pravú odpoveď.

Naše masky nás napokon začnú tlačiť  a my pochopíme, že všetky sú zbytočné....

A niekde hlboko  v dušiach umeleckých a neustále precitlivelých hypervnímavých človečín vzniká častá otázka: Haló, som tu správne???

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?