Keď muž je schopný zabiť ženu...

Autor: Katarína Lorenčíková | 5.7.2012 o 14:53 | (upravené 5.7.2012 o 16:06) Karma článku: 5,95 | Prečítané:  1025x

A taký to bol pekný večer! Okerenený hudbou, tancom, vôňou leta, pocitom slobody, chuťou pestrého života.. Pozerali sme sa na oblohu, na oblaky, vnímali letný vzduch, prežívali jeden z pekných ľudských momentov bytia, priestor dýchal emóciami ľudských bytostí, na tvárach človečín sa konečne zračil aj úsmev a všetko bolo zrazu o čosi krajšie, sviežejšie, .. únava človietok odišla na čas na dovolenku, povedala svoje "dovidenia".. Šťastie a spokojnosť sa naplnilo priestorom a človečiny akoby pookriali! Príjemná hudba, oblaky rozprávali svoje rozprávky, víly sa dotýkali ľudských bytostí o čosi viac ako inokedy, malé človečinky sa občas pristavili, svojou prítomnosťou nás nakrátko zlákali do svojho sveta kúziel a zázrakov. Do sveta bezstarostného života, kde je všetko možné, kde sa zázraky dejú rýchlosťou záblesku svetla, kde miznú zložité otázky, kde .. svet žiari tými najpestrejšími farbami - aké vôbec existujú, kde Alica vyberá kúzelnú paličku a človečiny lietajú na lietajúcom koberci... Všetko bolo zrazu akési.. krajšie, šťavnatejšie ako inokedy.. žiarivejšie.. Človečinám nevadil ani dážď, v mysli sme tancovali svoj tanec na oslavu padajúcich kvapiek, až do chvíle kedy.......

.. kedy sa stalo niečo, čo nás všetkých  šokovalo, rozbilo náš krehký emocionálny svet na drobné kúsky, prišiel nečakaný zvrat udalostí, ktorý v nás znietil nepokoj. Náš svet kúziel a zázrakov, pocit krehkého šťastia sa rozbil ako  šálka z krehkého čínskeho porcelánu,.. ktorý sa už nedá nikdy naspäť celkom poskladať a zalepiť.......

Agresívny muž začal biť svoju priateľku (?)... Po malej výmene názorov ju napadol. Všetkých nás to zmiatlo. Spacifikoval ju - ako muža. Nič podobné som nikdy nevidela. A predsa - deje sa to!  Aj takto sa správajú človečiny, aj takto žijú ľudské bytosti,.. Kopanie, šklbanie za vlasy, opätovný náraz o stenu..  nuž a.. keby tam nikto z nás nebol.. otázkou je - čo by sa dialo ďalej? Prežila by to vôbec? Inou otázkou je - či toto náhodou dotyčná nezažíva často?? Podľa správania dotyčného a reakcií obete - sme skonštatovali - že to nebolo prvý krát.

"Už budem poslúchať.." Povie takúto vetu psychicky zdravý človek? ..........

Oči útočníka dýchali zlosťou.. Niečím psychicky nezdravým. Agresiou, hnevom, chorobou....

Napriek tomu, čo sa v podniku odohralo - nikto z prítomných mužov nebol schopný dotyčnú ubrániť. Zaznelo iba bezduché - "ty si k...." Mala som v hlave iba jeden desivý scénar ... Že ju pred našimi očami úplne dobije a my.. to všetko uvidíme - a nebudeme schopní reagovať! Nebudeme schopní už nič urobiť!

Bezmocnosť... Spomenula som si na môj slzný sprej, ktorý nosím občasne v kabelke. Ostal však v inej kabelke doma. Hodil by sa. Volať políciu? Irónia - mali sme obe vybitú baterku na telefóne.

Cítila som bezmocnosť, úzkosť - ako sa niečo také môže diať, že nikto z prítomných mužov nebol schopný ubrániť bezbrannú ženu..??? V hlave sa mi omieľalo tisíce scenárov....... otázok.......

Čo sa udialo potom? Do šarvátky sa zapojila žena. Agresia tohto psychicky chorého muža sa stupňovala. Dotyční ľudia, ktorí tohoto muža poznali -  však presne vedeli, že - toto nie je jeho prvá útoková reakcia. Napriek tomu - nikto z nich nebol schopní dotyčného zastaviť! Až po pár udretí o stenu, pár úderov, kopancov - zareagovala žena....

S bezmocnosťou, s pocitom strachu, s rozbitými emóciami - sme na stole miestneho podniku nechali pár drobných za pivo a odišli sme....

Pekný večer sa premenil jedným šmahom paličky - na traumatický zážitok. Na skúsenosť, ktorá poznačila nejedného človeka, ktorý niečo tak ohavného videl...

Ako žijú niektoré ženy? Ako toto dokážu mnohé ženy akceptovať? Zvyknú si na to? Ako sa toto môže stať? Ako sa rozvíjajú vzťahy? Ako sa takto ohavne môže správať muž, ktorý by mal ženu chrániť? Starať sa o ňu...

Zacítili sme pocit strachu...

Centrum mesta sa zrazu zmenilo na tmavé uličky, na prítomnosť divných  tipov  ľudských bytostí, ktorých myseľ je chorá...

Ovládol nás strach......... pocit, že niečo chorého sa deje v našej spoločnosti.....

Do starého mesta chodievam často, je tam večer príjemne. Z pozorovania však musím smutne konštatovať, že ak ide o občasné šarvátky - nikdy som nezaznamenala prítomnosť polície v uličkách mesta.

Stráca sa ženskosť, stráca sa mužskosť...  Zaujímavé je, že týrané ženy - niekedy ani nepodajú na takéhoto človeka sťažnosť! Žiaľ - aj takto žijú mnohé človečiny. Kým ale človek niečo podobné nevidí - neuvedomí si to... že aj takéto niečo sa deje! Je to možné, reálne! Nie je to iba scéna z filmu!

A ešte jedna malá rada!

Dámy! Slzný sprej sa Vám vždy hodí! Bohužiaľ - žijeme v takejto spoločnosti v akej žijeme! Nie vždy nás môže zachrániť - ale v určitých situáciach sa naozaj hodí a môže nám zachrániť život, prípadne - život niekoho iného.......

Pokojný krásny večer sa zmenil na hrôzu........

Nikto nič už nepovedal...

Iba v mysli sa občasne prehrával desivý film, ktorý bol - a je -  žiaľ - realitou............

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?