3, 2, 1 .. štaaaart!

Autor: Katarína Lorenčíková | 23.8.2012 o 14:37 | (upravené 23.8.2012 o 16:36) Karma článku: 6,64 | Prečítané:  277x

"A prečo vlastne bežíš?", spýtala sa moja priateľka. Kurzor na monitore sa dlho pohyboval sem a tam, kým som odpovedala na túto nie ľahkú otázku. Prečo ľudia bežia? Prináša im to úľavu? Prináša im to uvoľnenie? Relax? Neviem, prečo bežia iné človietky. Môžem iba odpovedať za seba. Beh - to je pre mňa vyčistenie mysle. Baví ma zdolávať vlastné limity, baví ma prekonávať vlastné prekážky, ktoré máme v mysli. Súčasne - s behom prichádza niečo, čo nesúvisí iba s telom. Moja myseľ sa vyčistí, vypne, vyprázdni. Ako keby niekto stlačil tlačidlo - odhodiť do koša. Priehradky mysle ostanú zrazu prázdne. To, čo pred behaním položím - opätovne vezmem do rúk a nachádzam tisíce riešení. Mnoho nápadov. S behom - som sa zoznámila pred mnohými rokmi. Podali sme si ruky pred niekoľkmi rokmi- hneď po drsnom pobyte na jednotke intenzívnej starostlivosti. Bolo to jednoduché a rýchle zoznámenie. Trošku drsné, bolestivé, ale účinné a veľmi dôležité. Môj život sa dosť rýchlo skomplikoval zdravotnými komplikáciami, ktoré ma takmer pripravili o moju obličku. V čase, kedy ma bolel nádych a výdych, takmer každý pohyb, kedy bolesť ukázala svoju pravú tvár, som vedela jedno -že táto cesta nikam nevedie!

Alebo áno? Že táto cesta ma posúva na inú križovatku? Všetko zlé je na niečo dobré! Odvtedy - sa toto heslo stalo mojim životným krédom. S behom som dovtedy nemala žiadne skúsenosti. Aktívny pohyb sa stal mojou súčasťou života. V prvom rade som sa začala zaujímať o telo. Počúvať ho, rozumieť mu, rešpektovať ho v daných situáciách života, rešpektovať jeho limity. Vtedy - som však nevedela ako  behať. Nepočúvala som svoje telo.

Príliš rýchle tempo. Príliš rýchly pád. A zase odznovu. Vstať. Prekonať únavu, prekonať bolesť. Ako dieťa, ktoré nevie ešte stáť na nohách. Ako dieťa, ktoré sa učí urobiť krok. Ako dieťa, ktoré keď už si myslí, že sa niečo naučilo, tvrdo spadne na zem. Padanie a vstávanie. Naša celoživotná cesta. Nebolo by asi pokrokov bez pádov.

"Ja už viem ako na to! Pochopila som to!", hovorila som si určité obdobie života. Prišiel však ďaľší úder a obličky neustále boleli. Pridali sa k tomu iné komplikácie. Nikto mi nevedel dať odpoveď na moje otázky. Pochopila som však jedno - že na to jednoducho musím prísť sama! Výsledky z vyšetrení  už boli dobré, lekári sa na mňa pozerali ako na hypochondra - a začalo sa pátranie! Moje, vlastné, s mojou mysľou, s mojim telom...

Na prvom cvičení tai - chi som myslela, že si po desiatich minútach sadnem na lavičku. Na pohľad jednoduché cvičenia, neboli však také jednoduché ako sa zdali. Stáť dlhý čas v jednej pozícii - to Vám nie je také ľahké! Trebalo oklamať svoju myseľ. Všetko je totiž v tej našej hlavičke makovičke! Jeden hlas kričal, aby som sa vzdala! Ale ten druhý - ten  ma vytrvalo a intenzívne presviedčal, že sa predsa nikdy nevzdávam bez boja! Po pár cvičeniach, ktoré som vytrvalo praktizovala aj doma -  prišla záplava energie. Pamätám si, že som asi do jednej hodiny v noci utierala sporák a upratovala.. Moje telo sa opätovne zobudilo! Začalo sa zase zapínať!

Neskôr som začala navštevovať cchi kung. Zdolávať a prekonávať prekážky vlastných obmedzení, ktoré som si vytvorila iba ja sama. Vnímať energiu, vnímať svoje telo.. Prepojenie obrazov mysle s cvičeniami. Po tomto období prišlo cvičenie Pozdrav slnka a Päť tibeťanov, chvíľku Joga, či mierne preniknutie do cvičení Pilates..

A neskôr.. som začala navštevovať hodiny  improvizovaného  tanca, ktoré ma tiež veľmi obohatili. Bolo to zase niečo iné, čosi nové, čo prinieslo do môjho života nový závan inšpirácie, nový pocit zo vzniknutého pohybu. Na základe stavu mysle "neviem" vytvoriť nový pohyb na základe impulzu. V okamihu, kedy sa však človečina spýta - "Ako ďalej? Neviem čo mám robiť?".. vznikajú naprogramované choreografie, ktoré sú už výsledkom nie podvedomých impulzov - ale mysle. Tento druh pohybu ma inšpiroval v hudbe a taktiež v maľovaní a kreslení...

Pohyb však treba striedať. Telo si pohyby pamätá. Zvykne si na nich. Jednostranné zaťažovanie končatín, jednostranné pohyby, záťaž. Opäť som sa vrátila k behu. A.. Začala som plávať - čomu sa intenzívne venujem už dlhší čas. Plávanie - je o vodnom elemente. Oddať sa vode. Splynúť s ňou. Zladiť nádych, výdych. Koordinácie. A keď sa myseľ uvoľní, prestanete sa pýtať  - "Ako? Akým spôsobom?" Jednoducho - to ide samé! Samozrejme, treba poznať základnú techniku, určitý čas to trvá. Prejde pár mesiacov driny a v tom najdivnejšom okamihu zrazu pochopíte, ako sa posunúť ďalej. Akoby zasvietila kontrolka - a všetko je zrazu jasné! Je to ale proces...

Beh.. splývanie so zemskými energiami. Zistila som, že aj keď zaplávam tri kilometre - nezabehnem veľa.. Nevládzem. Nepochopiteľné! Absurdné! Jednoducho - iný druh pohybu. Iná záťaž. Iný spôsob. Plávanie - to sú vodné energie, kým behanie - to je opätovný odraz, dopad, kontakt so zemou. Začala som behať na čas. Nesústredím sa na rýchlosť. Sústredím sa na to -  koľko hodín som schopná byť v pohybe. Z behu a každého nového výsledku sa teším. Každý posun znamená radosť v srdci! Vietor vo vlasoch, zdolanie vlastných obmedzení, prekážok, limitov - mi dáva veľa...

Beh - to je ako život. Každý máme vlastné tempo. Každý bežec má svoje obľúbené miesto, kam chodí behať. Máme rôznu rýchlosť. Niekto obehne hneď celú trať, iný si behanie vychutnáva a nejde mu o rýchlosť - ale o pôžitok.  A máme aj vlastné dispozície, karty - s ktorými musíme hrať tú svoju hru. S ktorými musíme príslušne nakladať - aby sme nešli proti svojmu telu. Aby sme nešli proti prúdu života.

Každá bežecká človietka - tak či onak - vie, čo jej behanie dáva..

Nakoniec.. hráme súboj vždy iba so sebou samým..........

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?