Brány škôl sa 13.septembra zatvoria. Nekonečný príbeh pokračuje..

Autor: Katarína Lorenčíková | 28.8.2012 o 17:57 | (upravené 28.8.2012 o 21:19) Karma článku: 9,99 | Prečítané:  691x

"Pani učiteľka, môj ocko ide do Nemecka za prácou. Už sa neuvidíme. On je lekár. A viete koľko tam zarábajú lekári? A pani učiteľka.. viete koľko v Nemecku zarábajú učitelia? Nechceli ste ísť aj vy do Nemecka? Mali by ste sa tam lepšie..", povedal raz na hodine klavíra jeden môj žiak, s ktorým som sa v júni rozlúčila a videla ho posledný krát. Mladá rodina sa presťahovala do Nemecka. Za prácou. Za lepším životom. Za lepšími výhliadkami na život. Oči malého chlapčeka boli plné očakávania. Nádeje. Že všetkým bude akosi lepšie. Ťažké rozhodnutie - či ostať, alebo ísť.. váhanie.. sa jedného dňa zmenilo na pevné rozhodnutie - začať inde. Na inom mieste. S inými možnosťami. Jedného dňa sa dvere ich domu predsa len zatvorili a mladá rodina vykročila na inú cestu. Do inej krajiny. Hovorí sa, že Slovensko - bude za pár rokov krajinou dôchodcov. Začína sa táto teória napĺňať už v tomto čase? Koľko človečín odchádza? Za inými možnosťami? Koľko mladých ľudských bytostí si zbalí veci a začne niekde inde? Od nuly? Nanovo? O zdravotníctve sa toho popísalo dosť. Zatvorenie zdravotníckych zariadení, mohutné protesty, odchody a dilemy mnohých ľudských bytostí, ostať - ísť? Psychický nátlak...

Morálne hľadisko. Pravda bola nakoniec niekde na oboch stranách. Uznajme - každý človek mal v určitom zmysle pravdu. Tú svoju pravdu, ktorá ho prinútila urobiť podstatné seky v živote, či naopak - zostať a byť prinútený, z určitých dôvodov zotrvať na tej istej pozícii.

Heslo - učiť sa, učiť sa, učiť sa - sme vymenili za pracovať, pracovať, pracovať! Všetko by bolo v poriadku, keby sme sa netočili v divnom kolotoči, ktorý sa akoby pokazil..  Stále sa točí. A keď si ľudia dajú do bankomatu tú svoju zázračnú bankomatovú kartičku - kladú si stále tú istú otázku - ako ďalej? Ako žiť? A nie iba.. prežiť???

Niekto povie, že tento článok je nariekanie.

Niekto povie, že je to akási sťažnosť - a že nakoniec - každý môže byť rád, že má prácu a strechu nad hlavou.

Niekto zaútočí na zdravotníkov, či učiteľov. Veď oni porušili to morálne hľadisko a my učitelia máme predsa tie prázdniny. Tak čo vlastne chceme?

Pravda je opäť niekde na dvoch stranách. Nakoniec, ak človek nemá v daných oblastiach - či už je to školstvo, alebo zdravotníctvo -  skúsenosti - pravda je taká, že vlastne nevie o tom vôbec nič...

Nie, toto nie je nariekanie, ani sťažnosť! Iba konštatovanie, zamyslenie sa nad vzniknutou situáciou - ako ľudia žijú, vyjadrenie názoru. Podotýkam, že nielen môjho názoru, ale názoru mnohých ľudských bytostí, ktorí pôsobia v školstve.

A kto bude v štrajkovej pohotovosti ďaľší? Kto pôjde do ulíc?

Vraj.. sociálne istoty. Kde sú?

Učitelia. Kategória, ktorá je vždy na jednej z posledných priečok.

Pýtame sa, prečo mladí ľudia nechcú učiť?

Pýtame sa, prečo mladí ľudia nechcú študovať pedagogické školy???

Prečo si kladieme také hlúpe otázky? Veď každý normálny človek predsa vie, aký je učiteľský plat. Pre mladého človeka je to žiaľ finančná samovražda. A poviem Vám - už rodičia odrádzajú deti, ktoré chcú ísť študovať pedagogický smer, či umenie. A vedia prečo to robia... Chcú pre svoje deti trošku lepší život.

Svoju prácu mám rada. Napĺňa ma. Veľa som sa v nej naučila. Posunula ma ďalej. Dovolím si tvrdiť, že ľudí, ktorí sú v mojom okolí a vykonávajú toto neľahké povolanie - táto práca baví. Dieťa. Jeho otázky. Každé dieťa je iné. Každým dňom zmeniť systém tak, aby dieťaťu vyhovoval. Hľadať nové možnosti, ktoré popri výučbe otvárajú nové cesty aj mne.Pýtať sa otázku -  "Ako? Akým spôsobom ho to naučiť, aby tomu porozumel? Aby to pochopil? Aby to bolo preňho zrozumiteľné?"  Učivo dieťaťu  rozsekať na tisíce drobných čiastočiek, aby to bolo preňho zrozumiteľné. Použiť správne slová v správny čas, keď treba - zmeniť slovník, zmeniť spôsob komunikácie, odhadnúť psychické predpoklady, odhadnúť charakter dieťaťa, jeho dispozície, kde sú jeho hranice...

Neustále hľadanie..  objavovanie nových možností a žiaden stereotyp! Nikdy nedôjde k celkom rovnakým situáciám!

Použitie psychológie je nutnosťou. Deti sú z rôznych rodín, majú rôzne osudy, majú rôzne starosti, svoj veľký svet, ktorý treba pochopiť, prijať ich svet do svojho sveta. Rozvrátené rodiny, rozvedení rodičia, stratené deti vo veľkom svete. A tak si ovplyvňujeme svoje životy. Táto práca sa nedá robiť bez emócií. A v tom je to niekedy ťažké. Nájsť tú správnu rovnováhu, aby ich svet veľmi emocionálne nezasahoval do sveta nášho... Vzájomné obohatenie sa, vzájomné učenie.

Aká škoda, že mnoho človečín odchádza zo školstva! Kvalitní, vzdelaní ľudia, ktorí žiaľ - akosi z takého platu nedokážu prežiť a zabezpečiť tak svoju rodinu. Častokrát - osobnosti, ktorí majú malým detským bytostiam čo povedať, ktorí majú čo deťom ponúknuť, ktorí dokážu formovať tie malé detské makovičky, ktoré sú na svojej ceste, dokážu pochopiť ich veľký svet, dokážu ich obohatiť...

Aká škoda, že na Slovensku sa stále akosi na učiteľov zabúda.

13. 09. 12 - sa znovu uskutoční štrajk učiteľov. Už nekričíme z plného hrdla.  Už sa ani hrdo nebijeme do pŕs, že sme učitelia a máme svoje práva. Už vymizli aj články o učiteľoch. Zmizli diskusie. Zmizli úvahy - ako ďalej? Zavládlo iba akési znechutenie.  Každý totiž pochopil, že táto zlá situácia, ktorá na Slovensku pretrváva - sa nevyrieši mávnutím prútika..

Je to ako nekonečný príbeh o Falkovi? Nie je.. aj ten má niekde koniec. Aké výhliadky má ale človek v školstve? Zbierať kredity na absurdných školeniach? Na školeniach, ktoré sú pre nás nepoužiteľné? Ktorý učiteľ má peniaze na to, aby si zaplatil školenie za 230 eur? Absurdné, nepoužiteľné. Akým smerom sa uberá kultúrne dianie na Slovensku?

Už nekrútime hlavami. Iba sa prizeráme na desivé smerovanie, ktoré nás ťahá za nohy. A tak mnohí odchádzajú pracovať do iných sektorov, do iných krajín. Každý sa zariadi tak, ako vie.

Kto vyjde do ulíc po nás?

Robotníci, ktorí dostávajú minimálnu mzdu?

Ľudia, ktorí si nemôžu nájsť prácu a odchádzajú do zahraničia?

Ľudia, ktorí pôsobia v umení? Prestanú hrať? A čo by sa stalo? Celkom nič. Keď sa zatvorili nemocnice - ľudia to pocítili, keby prestali hrať hráči v divadle - zrejme by to nikoho až tak výrazne neprekvapilo. Ich platy sa nelíšia veľmi od našich. Ak by títo ľudia nemali aktivity v zahraničí - neprežijú. Kultúrne dianie ide na Slovensku dosť dole vodou. Zachraňujú ho turisti z Rakúska, ktorí sú častými návštevníkmi koncertov. Kam smeruje naša kultúra? Kultúra a školstvo - to sú neustále posledné priečky v našom systéme. Koľko detí navštevuje s rodičmi divadlo, koncerty? A vedie ich tak k akejsi vzdelanosti? Rozhľadu?

Ceny potravín stále rastú. Ľudia chodia nakupovať do Rakúska. Mladí ľudia nechcú ostávať na Slovensku, pretože majú na to svoje dôvody. Čo sme týmto všetkým získali?

A najväčšia  tragikomédia Slovenska je, že  tomuto všetkému sa dnes hovorí vraj "sociálna politika"..... Hrdíme sa tým, že sme štátom Európskej únie. Vraj - západný svet. Prispôsobiť sa požiadavkám iných štátov, propagovať niečo - čo vlastne nie je  a nikdy nebude naše. Kam smerujeme? Kam sa stratila národnosť Slovákov? Ich kultúra? Iba prezliekame kabáty a prispôsobujeme sa..

Pracovať, pracovať, pracovať...

Niekde sa stala chyba v programe!

Jedno je isté!

Dňa 13. septembra sa zatvoria všetky brány škôl, ktoré sa zapoja do štrajkovej pohotovosti.

A preto - rodičia - ak Vám Vaša ratolesť oznámi tú (pre deti - skvelú) správu -  "dnes máme voľno" - nebuďte prekvapení.

To iba učitelia sa zase pokúsia upozorniť na to, že aj oni sú tu a chcú za svoju prácu  primeranú mzdu..

A či sa niečo zmení???

Bude to pravdepodobne iba ďaľší diel Nekonečného príbehu o našom školstve, ktoré sa akosi pridlho nemôže pozbierať. Nemôže sa postaviť na nohy a nájsť tú správnu cestu v slepej uličke.....................

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?