Zn. smiešne - dôležitý:-)

Autor: Katarína Lorenčíková | 4.9.2012 o 22:17 | (upravené 4.9.2012 o 23:46) Karma článku: 3,72 | Prečítané:  423x

A začalo to takto: vysvetľovala som miernu nezrovnalosť, popritom - mierne nahnevaná som sa snažila obhájiť svoju "pravdu".. Lenže - medzitým.. niekto, akoby stlačil iný gombík a prepol ma do modu pozorovateľa - vlastnej osoby. Práve z týchto dôvodov som si po chvíľke začala pripadať strašne smiešna! Obrátka. Zmena. Deň druhý - iná zápletka, ten istý sled udalostí - iný pohľad na vec, už menej emócií, obrátenie situácie na srandu. Čo urobí v takom prípade iná človietka, ktorá zastáva protinázor? Takmer sa vznáša od nepríčetnosti, pretože si myslí, že si z nej robíte dobrý deň! A keď vidí ten Váš úsmev - takmer Vás znesie  zo sveta:-) Lenže.. vy ste iba chceli situáciu zľahčiť. Avšak - celé to vyzerá navonok úplne inak, než by sa mohlo zdať. A možno sa Vám to celé  - samému sebe - zrazu zdá akési smiešne? Áno, sme smiešni.. Všetci! Z času na čas sa to stane každému. Berieme sa príliš vážne. Berieme príliš vážne okolnosti a udalosti, ktoré sa nás dotýkajú. Svoju prácu, konflikty, zápletky.. Niektoré ľudské bytosti si potrebujú ale neustále dokazovať, čo všetko pre spoločnosť urobili.. Potrebujú akosi "zdôležitieť". Áno! Toto slovo sa mi páči - vystihuje občasný stav človietok!

A zaujímavé, že práve tí, ktorí do sveta najviac na plné hrdlo kričia, koľko toho urobili, akí sú dôležití, akí sú nenahraditeľní.. sú väčšinou tí najnekompetentnejší. Takáto človietka si vie vydobiť pravdu na pracovisku oveľa častejšie, než by sa mohlo zdať. Nakoniec - vždy ide o rovnováhu - musíme vedieť odhadnúť, kedy si tú "pravdu" naozaj obhájiť, lebo je to dôležité, ale musíme vedieť aj to, kedy naopak - ustúpiť. Takýto krok je niekedy oveľa viac, ako razantné prejavenie svojho názoru. Kedy je ale ten správny čas? Správny čas na ústup, či krok? Na to musíme prísť sami..

Akosi príliš nám ale pribúda človietok, ktoré si potrebujú dokazovať svoju dôležitosť. Posilniť svoje už aj tak superego, ktoré sa vznáša na oblakoch a prevyšuje samotnú ľudskú bytosť. Takéto človietky si myslia, že sú jednoducho nenahraditeľní. Už aj doma rozmýšľajú, čo by v práci urobili, ako by sa prejavili, aby zažiarili na pracovnom nebi. Často preto kontrolujú iným kolegom dochádzku. Je ich všade plno. Prejavujú sa ako príkladní zamestnanci. Tabuľkové človečiny. Len neporušiť žiadny zákaz, predpis, zákon, neurobiť krok mimo tanečného "parketu", nenarušiť plány.

Niektorí zase.. narušujú tie plány, príkazy, zákazy - takmer denne. Nie! - oni to nerobia  vedome. Iba sú iní (z ríše zeleniny:-))..Stačí, že sú tvoriví a svojou schopnosťou improvizovať, vymýšľať nové, staré pretvárať na nové  - narúšajú stereotypy iným človietkam.

Čo sa stane potom?

Neustále "trenie", narážanie na seba, ktoré môže prepuknúť do explózie! A jedného dňa sa to stane! uuum! Jedna zo strán vybuchne! Exploduje! Opačné sa priťahuje. Nie však nadarmo. Spustí sa antiprogromová reakcia. A možno sa oné vzájomné existencie -  potrebujú tiež od seba niečo naučiť. Dať si vzájomné lekcie. Obohatiť svoje svety. Niekedy - príliš bolestne, niekedy príliš drsne a rázne, ale predsa - zrejme z nejakého dôvodu sú obe strany pre seba jednoducho - potrebné. Navzájom sa od seba niečo naučia. Tí "antitabuľkovci" - trošku plánovania. No a tí "tabuľkovci" - trošku viac spontánnosti. Tak či onak - ani jeden extrém nie je na pracovisku žiadúci.

Hierarchia spoločnosti. Denné riešenie ľudských konfliktov - nás posúva k častým otázkam. Lekciám. Niekedy nám reakcie iných pripadajú scestné, niekedy zase v počínaní iných - nájdeme iba sami seba - to, ako sme reagovali možno v úplne inej situácii. A niekedy - sa zastavíme - a pripadá nám to všetko akési príliš prízemné. Zrazu nám je to všetko smiešne! Lenže - popri tomto pocite, narazíme zasa na iný konflikt - iné ľudské bytosti by to predsa len mohli brať osobne.. povedzme si to - úsmev a smiech vie ľudí niekedy takmer aj zo sveta zniesť:-) Je to ako časovaná bomba...

Narážame do seba každý deň. Ako kamene. Učíme sa od seba. Ale - aj konfliktami si obrusujeme svoje neotesané hrany. Niekto je príliš mäkký, niekoho príliš vedia zabolieť konflikty a prežíva to emocionálne, iného sa veci príliš  nedotýkajú a je k okoliu necitlivý - čo následne prináša iné problémy v komunikácii. Máme neustále čo zlepšovať.. Nie každý je ale ochotný na sebe niečo meniť. A preto - vzťahy - to je celoživotná úloha..

Tak, či onak - niet komu čo závidieť! Každý máme vlastné karty, s ktorými sa treba naučiť hrať. Vedieť, kedy použiť eso, kedy naopak - to eso radšej schovať. A niekedy - sa za svoje eso hanbíme a schovávame ho pod košeľou. Nechceme ho vytiahnúť, neuvedomujeme si jeho silu......

A niekedy.. sa predsa len pozastavíme nad banálnosťou konfliktov a prízemnosťou počinu človietok - pozeráme sa do očí svojej vlastnej dôležitosti - a pripadáme si smiešni sami sebe:-)

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?