Môj prvý maratón! Ako sme bežali - 1. ročník - Beh Pezinkom

Autor: Katarína Lorenčíková | 10.9.2012 o 21:05 | (upravené 10.9.2012 o 22:47) Karma článku: 5,37 | Prečítané:  532x

Ani neviem, ako mi to napadlo v tej mojej hlavičke makovičke! S behaním mám aké také skúsenosti.. Ale kedy má človek dostatočné skúsenosti? Ešte cez leto som behávala každý deň. Najskôr to bola hodinka vytrvalostného behu. Neskôr sa tento čas zväčšoval a ja som začala zažívať ten euforický "orgazmus" z behu. To iba neposlušné prsty na klávesnici môjho notebooku - ma akosi doviedli na tento šialený nápad - maratón. Najskôr sa maratón  dial  iba v mysli. Prišla jednoducho myšlienka, žeby som to mohla zvládnuť. Zväčšovala som svoje limity, začala úplne pravidelne cvičiť ráno a večer. Potom však prišiel čas dovolenky. Dva týždne na Východnom Slovensku, v našej Sicílii - však urobili svoje. Medzitým som nahovorila na maratón aj iné človečiny. Moje trénovanie sa prerušilo.. Myšlienky maratónu som sa však aj tak nemohla zbaviť. Prisala sa do mojej mysle a už nešla preč. Nechcela zmiznúť a zbaliť si svoje veci.. prejsť možno na.. inú bytosť? Nie.. nechcela som sa jej vzdať! Chcela som si overiť, či to zvládnem. Chcela som vyskúšať svoje limity. Prišiel pracovný týždeň, čas na beh sa zmänšoval. Napriek tomu - som si hovorila, že tento absurdný nápad vyskúšam.. A neľutujem! :-).......

Prinieslo mi to oveľa viac, než by som mohla predpokladať. Posunulo ma to zase niekam inam. Zo začiatku, zdalo sa to jednoduché. Veď.. iba pôjdem svojim tempom, ktoré som schopná dať.

Moderátor Sajfa ohlasuje štart.. 3,2,1! Prááásk! Bežíme. Rozbehla sa veľká masa ľudí. Viete, čo bolo najlepšie na rozbehu? Športové nadšenie! Aspoň na malú chvíľku sme sa všetci cítili na jednej lodi. Akási pozitívna energia sršala z celého štartu. Cítila som ju ako nový vietor. Zaplavila ma na dlllllhý okamih.

A keď sme sa všetci rozbehli a behali dlhšie.. Vtedy prišlo poznanie. Otázka.. Ako ma toto mohlo napadnúť? Kedy sa toto stalo? Celá ja.. lenže - scéna už bežala! A možno.. si túto otázku dávalo viac človečín ..(?) Mysleli sme, že pôjdeme svojim "pohodičkovým" tempom. Lenže.. Davová psychóza zaúčinkovala. Nech sa páči! Podvedomie neoklamete! Prečo sa človek porovnáva? V mysli sa rozbehlo mnoho otázok. Rodili sa ako huby po daždi. Porovnávame sa.. Tlčú nám to totiž do hlavy od malička. A my - to podvedome dávame ďalej. Komparácia - to je zvláštny program. Prečo to robíme? Veď.. každý máme vlastné limity, nakoniec iné karty, ktoré nám boli rozdané.. Porovnávanie. Mysleli sme, že niekto pôjde aj pomalším tempom. Lenže.. bolo nás iba pár. Bolo treba sa hlavne vysporiadať s týmto zvláštnym pocitom.

Prvý kopec. Kríza.. Pochopiteľne. Dali sme si rýchle tempo. Trebalo spomaliť, nejako sa dostať do tej svojej pohody. Myseľ sa dostávala od Nezvládnem.. cez Musím.. Chcem.. po Zvládnem.. Dokážem!!  Ale pozor! Myšlienka na rezignáciu neprišla. V tomto sa poznám!

Nakoniec.. cez to všetko prišiel úsmev. Veď priznajme si to - bez tréningu, ktorý väčšina bežcov absolvuje celý týždeň - sa predsa dalo predpokladať, že to až také "easy" nebude.

Moment pokory..  - veta - "viem, že nič neviem" a zistenie - že v tom chcem napriek pádom a úskaliam pokračovať - že sa chcem dotýkať hviezd, cítiť ten tajomný pocit slobody, keď sa mi vyprázdni moja myseľ - moment, kedy z posledných síl dosiahne každý to svoje vlastné víťazstvo - sa nedá jednoducho opísať písmenkami.

A keď.. nás nohy nesú už samé! Vtedy sa človek dostáva za vlastné limity. Všetko je iba v tej našej hlavičke makovičke! Keď si poviem, že to nedokážem - tak to nikdy nezabehnem. Keď si poviem, že do toho idem a vidím sa v cieli - budem tam..

Cesta mestom.. Už sa zdala dlhá. Nie však nekonečná! Keby - mala pokračovať - pristanem na ďalšie pokračovanie. Na ďalšie pády, úskalia, výšiny, pretože.. už sme boli v dobrom behacom tempe.

A keď cieľ neprichádzal.. myšlienky kade tade blúdili. Nohy bežali už samé. Nemohli sa zastaviť. Pochopila som aj to, o čom píše Haruki  Murakami - v knihe - "O čom hovorím, keď hovorím o behaní" :-) S vetrom vo vlasoch, s potom na čele, s úsmevom na perách, s pokorou - že mám ešte čo robiť - sa približoval cieľ.

Cieľ! Ten tajomný oblúk, ktorý pretínal tie záhadné čísla času. Bol modrý. A zaujímavé.. keď sme uvideli cieľ - zrazu sme mali straaaašne veľa energie. "Zrýchlime teraz?", spýtala som sa mojej spolubežiacej človietky a nohy mi išli rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Okamih "satori", kedy si človek užije beh so všetkým, čo k tomu patrí..

Nie. Neprekročili sme nejaký rekord. Ani sme neskončili v prvej desiatke. To by bolo šialenstvo!- Skončiť za niekým, kto prebehne 8 km za 25 minút! Klobúk dole - víťazovi! Tešili sme sa svojim vlastným limitom. A začala poškuľovať  po iných maratónoch, pretože tento - vlastne môj úplne prvý - ma posunul do iných sfér!

Každý bežíme tie svoje vlastné preteky. Svoj vlastný maratón života......

A keď už bolo po tom... labky si trošku vydýchli:-)

1347121648567.jpg

"Necítiiiiš boleeest, jeeedeeeeš, není čas na odpočineeeeek, telo je jako jedno prkno", ozýval sa komický neodbytný hlas moderátora, ktorý takto lákal športujúce človečiny na jednotlivé súťaže po maratóne. "Nie! My sa už veru na toto nedáme! :-)" - skonštatovali sme s úsmevom a pozerali na oblaky.

Chceli sme iba.. jedno jablko od pani, ktorá nás presviedčala, aby sme vyplnili dotazník. A ja.. dotazníky taaaaaaaaak nemám rada! "Nie, prepáčte, dotazník nevyplníme. Môžme si zobrať jedno jablko, čo tam máte na tácke?", spýtali sme sa jej. Ale ona.. Trvala na dotazníku. Nie - jablko nám veru nedala. Nevyplnili sme ten dotazník! A ona.. Myslela si, že bude lepšie, ak nám dá reklamnú kľúčenku s  logom a tým zázračným kolieskom na košík v supermarketoch. Len.. my sme si to jablko už predstavovali v ústach. Jeho šťavu. Chuť.  Bolo pre nás v tú chvíľku cennejšie! Hlad. Smäd. A neskôr..

Predstavovali sme si už....

Bryndzové halušky. Dobré pivo. Alebo.. kus dobrého steaku? Každý mal tú svoju motiváciu:-)

1347124238510.jpg

Umelecké dielo šéfkuchára.. kurací steak. No ale pán kuchár - klobúk dole:-) Potešili ste nás týmto "zázrakom":-) Udeľuje sa pochvalaaaaaaaa...

Po dobrom jedle, po dobrom pocite.. sa deň zrazu skončil rýchlejšie, než by sa mohlo zdať..

1347134618405.jpg

1. ročník - Beh Pezinok - sa zrazu skončil. Všetkým blahoželám k dobehnutiu a k radostnému výsledku! Aj keď je každému jasné, že máme všetci čo zlepšovať, že máme na čom všetci ešte pracovať.. A my z posledných miest nebuďme smutní - veď ako spomenul Sajfa celkom humorne  - "prví budú poslední a poslední prví"......-)

Dovidenia Pezinok! Zamávali sme oblakom, jazierku, bežcom, kačkám, vínu...

1347134677703.jpg

Pozdravujem všetky spolubežiace človietky na trase Pezinok!

Zase o rok! :-)

A vy ostatní.. neváhajte, prežiť svoj prvý maratón, zažiť ten tajomný vánok vo vlasoch, pocit slobody a výšin, zdolávania vlastných prekážok -  stojí za to!

Odporúčam!

Vaša začiatočnícka bežecká človietka Jekaterina:-)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?