"Prepáčte pane, smrdíte!",..

Autor: Katarína Lorenčíková | 20.9.2012 o 22:05 | (upravené 20.9.2012 o 23:57) Karma článku: 7,33 | Prečítané:  2095x

..povedala jedna pani v autobuse, ktorý sa pohyboval svojou obvyklou rýchlosťou naprieč Dračím údolím Petržalky. "A vy zase do mňa kašlete! Čo si myslíte, že tu môžete len tak kašlať? Chcete všetkých nás ešte stále zdravých ľudí nakaziť?",... "No ale on strašne smrdí, prepáčte, že Vás ruším, ale musela som si vážne odsadnúť..", prihovárala sa mi spomenutá pani ďalej. A bolo.. Bolo po čítaní knihy! Po pokoji! Po kľude! Po celodennom chaose si chce človek aspoň večer oddýchnuť cestou z práce! A keď sme začali kašľať viacerí.. otočila sa zase iná pani, ktorá sa na nás vážne pozrela. Aký vážny, ale ostrý pohľad! Ehe   - zakašľal pán, ktorý sedel opodiaľ. Ehe ehe - zakašľala som ja. Ehe ehe ehe - to bolo už tri krát! Pozoooooor! Pani sa začala príliš na nás pozerať! A zrejme.. bude nasledovať ostrá kritika - "nadcháčov" a "kašliačov". Zatiaaaaľ... sa ale pani "kašľokritička" dosť drží! Vnímame a sledujeme, že jej dobre tečú nervy. Už si nemá kam presadnúť! Ehe ehe ehe ehe - to bol dialóg "kašliačov".  Vyslovujem waaaaau! Presne viem, ako by som to zapísala hudobne! Som ja normálna vlastne? :-) Začínam v mysli počítať rytmus "kašliačov" . Vidím noty, pomlčky, trámce! Deformácia!:)

Rytmus "kašliačov" prekonáva rytmus "nadcháčov smrkáčov".. Občas sa aj ja pridávam potajomky na druhú stranu "nadcháčov". Ajaj - a zase ten pohľad! Už mi určite niečo povie! Pani oproti sa na mňa usmieva:-) Aj ona sa cíti tak trošku previnilo pri každom svojom "ehe". Zbadala túto zvláštnu "hru". Túto podivnú humornú situáciu. Niekedy.. netreba naozaj žiadne slová! A stačí jeden pohľad! My človečiny sme zaujímavé tvory!

Prehovorí pani kritička "kašliačov"? Už áno. Dávam jej už len pár minút. Uznávam pani! Kašliačov a nadcháčov je plný autobus! Je tu aj človietka, ktorá by za celú cestu nezakašľala, alebo si neutrela kvapkajúci nos?

A začínam sa cítiť previnilo aj ja.. No áno, áno. Môj nos vykazuje značné známky nespokojnosti. Snažím sa čo najmenej upozorňovať na môj "tečúci nos" .. No ale viete ako to je! Čím menej chcete vyčnievať, tak nech sa páči! A je to tu! Obrovský kýchanec! Snažím sa tváriť, že tu nie som. Nedarí sa mi. Veď už idem do postele a dám si čajík tetaa! Nepozerajte sa na mňa pohľadom ako keby ste ma chceli zabiť, či vraziť mi do tváre nôž! Aj Vám sa to predsa niekedy stane!

Už takmer v Petržalke... doma. V Dračom údolí. V kašľajúcom a smrkajúcom autobuse sa vezieme naprieč Dračím kráľovstvom Petržalčiny. Unavené tváre občas vystrieda pohľad úžasu a prekvapenia na bozkávajúci sa pár. Hm.. No - veď sa musia človečiny nejako zohriať! :-) Opodiaľ sedí malý chlapček. Počuť iba - "Čo som Ti povedala, veď prečo stále robíš niečo iné ako máš? Máš sedieť.. Prečo nesedíš?", karhá chlapčeka unavená a uzimená mamička. Pauza. Ticho.

Ehe ehe ehe!!!  Mohutný dialóg "kašliačov" - je opäť v prevahe! A pani kritička.. Konečne prehovorila. "Konečne vystupujem, však budem chorá z tohoto autobusu!"... Nastupuje mladý chalan. Má kraťasy. Prosím? No áno.. Krátke nohavice a krátke tričko. Pani odvedľa hovorí - "Nechcela by som byť teraz takto oblečená.."  "Ani ja", - konštatujem. "A poviem Vám.. inak som sa triasla na zastávke v tejto koženkovej bunde, už len v tomto mi je zima..", pokračuje v debate pani, ktorá skúmavo hľadí na "kraťasového chlapíka". "Hm,... takú bundu mať oblečenú teraz na sebe - ako táto pani, čo vystúpila - dobrú, teplú, podšitú..", skonštatovala pani, ktorá sa nechala zmiasť dotykmi Pána slnka - Slnečníka, ktorý nás už iba jemne hladil svojimi lúčmi poobede. Jeho lúče sú však už klamné!

"Však čo som Ti zase povedala? Prečo mu to berieš?", pokračuje dialóg mamičky s neposedným chlapčekom. Alebo monológ? Chlapček hodí do dievčatka hračku a ona začne kričať na celý autobus. Eeeeeeeeeeeeeee.. Plač dievčatka preruší hlas tety zatvorenej v skrinke autobusu, ktorá musí od rána do večera hlásiť  zastávky. Hovorí to takto: "Nasledujúca zastávka ..." Chudák teta zo skrinky, ani si neoddýchne. Ale.. niektoré tety v skrinkách občas aj zaspia, či odhlásia inú zastávku. Už viem ako to je! Čítajú si noviny v práci! :-) Alebo je v tej skrinke autobusu teplo a oni jednoducho zadriemajú?...

Nová zastávka. Nový nastupujúci. Hneď zazvoní akási divná zvučka. Nejednu človečinu zdvihne zo sedadla jeho zázračná zvučka zvonenia mobilného telefónu. Zvuk sirény! Aha - takže nikde nehorí! To bola iba zázračná skrinka. Mobil..

Chlapík dvihne telefón, stlačí oné zázračné tlačidlo Prijať hovor...  Ticho. Už ani kašeľ nepočuť. Pomlčka. Asi iba štvrťová.  Nevydržala dlho. Prerušilo ju čosi iné. Prehovoril chlapík so zázračnou zvučkou v telefóne - "Však čo odomňa chceš ty p...? Som Ti povedal, že nemáš volať už! Tak sme sa s malým zdržali, no a čo.. minulý víkend si mi ho nedala, tak drž p..." Píp, koniec hovoru, dotyčný zložil a pohľady niektorých človečín by sa dali rýchlo spočítať, zapísať do akejsi knihy zvedavosti, či úžasu alebo prekvapenia (?)

..  Ehe, ehe, ehehehe - rytmus "kašliačov" sa náhle zmenil. Prešiel do rýchleho tempa. Chvíľkové trioly sa zmenili na šestnástinky... Asi človečinami zatriasol tento podivný telefonát, ktorý sa nedal nepočuť.

Som domaaaaaaaa! V Dračom údolí! Kašľajúci autobus dorazil na moje miesto cieľa. Počujem tetu zo skrinky, ktorá odhlási moju zastávku a vnímam posledné dnešné "ehe" - kašľajúceho autobusu..

Konečne! Jáááj, to čo je za zimicu? A rýchlo domov..

Pani zimica! Veď ste príliš rýchlo otvorili svoje kráľovstvo zimy! Ešte ste mohli dovolenkovať! Aáále vy ste asi trošku workoholička.. Eešte nieee, ešte si chceme užiť teplé lúče pána Slnečníka. Nechajte ho nachvíľku ešte kraľovať!

Domov som bežala v rytme Allegra. Alebo Presta? Prestissima?

Brrrrrr! A veru.. zazávidela som nejednej človečine tú dobrú, teplú bundu a šatku:-)

Kašľajúci autobus je iste už doma. Odpočíva. V dielni autobusov. Dolejú mu olej, možno ho pán šofér pozdraví svojím "ehe, ehe, ehe"  (kašľaním..) ktovie.. alebo to urobia zase iné človečiny. A odpočinie si aj pani, ktorá je zatvorená v autobusovej skrinke:-)

Kašľajúci autobus sa  chystá na zajtrajšiu cestu Dračím údolím. Na cestu, kde sa niekedy príbehy človečín otvárajú rýchlejšie, než by sme si mohli myslieť...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?