Elektro - ľudia..

Autor: Katarína Lorenčíková | 12.11.2012 o 22:11 | (upravené 12.11.2012 o 23:23) Karma článku: 3,71 | Prečítané:  307x

Dotyková obrazovka banky na mňa žmurkala a volala ma k sebe. Mala typický ufónsky vzhľad a blikaním ohlasovala svoju existenciu. Hovorila: "Poď, vyber si, čo potrebuješ - a ja Ti dám zázračné poradové číslo." A také sa to zdalo jednoduché! Ajaj! Že - klient, či neklient.. Klientom som, ale už ním nechcem byť - čiže.. Čiže - ktorá možnosť je správna? Možnosť C neexistuje. "Ale no! Neberme zase tieto zázračné zázraky až tak vážne", pomyslela som si a moje prstíky tam kde to čo naklikali. Lenže - tu sa derie ďalšia možnosť, zaklikávam možnosť iné služby - a pod inými službami nová možnosť. Moje telo sa začína tuho sťažovať na teplo, predsa len - bunda, šál - myslela som, že vec rýchlo vybavím, ale zdá sa, že také easy to nebude! Mám ho! Zázračné číslo. Je tu síce.. dva a pol človeka aj s pracovníkmi banky - predsa len - číslo je vždy potrebné! Sedím.. Pripadám si ako náš pes, keď naňho zamávam s prázdnym tanierom a on ihneď priskočí:-) Čakám. Trpezlivo. Chápavo. Sledujem človečenský svet, svet tajomných čísel. Únava. Ešte stále sedím. Alebo.. Ležím? Nuž ale.. podľa debaty, ktorú počúvam, podľa mimiky, ktorú pozorujem - sa dotyčné asi rozprávajú o počasí, alebo o.....???????????

Ešte stále som pokojná. Dýcham. Útlm. Rezignácia. Číselká sa menia, začína mi to byť ale riadne podozrivé, že po čísle 39 - by malo ísť logicky moje - ale ono... Ani za svet. Tadá! 57!

A v tom iný zvuk! Akýsi gong ohlasuje moje číslo. Konečneee! Veľa okienok, už ničomu nerozumiem. Sotva sa zorientujem v priestore - iný signál ohlasuje ďalšie číslo, ktoré vlastní rovnako dezorientovaná človietka  v čase a priestore ako ja.  Zrážame sa.. Smejeme sa. A smeje sa aj slečna pri pokladni.  Snaží sa vybaviť moju požiadavku. Fascinujúce je, že smiešna suma za výpisy z účtov - sa nedá vyrovnať na mieste. Najskôr skúma tajomné číselká na monitore ona - veľká kráľovná pokladne, potom k ďalšiemu skúmaniu privoláva svojich radcov. Rádcové, rádcové - a teď poraďte! Skoro ako z rozprávky!

Skúmajú spolu. Tú zázračnú obrazovku. Inú ako tú - blikajúcu dotykovú. Zložitejšiu. S mnoho inými možnosťami.  Ešte stále dýcham pokojne. Už ale.. mierne s beznádejným úsmevom rezignácie. Hľadím na pána za mnou, ktorý takmer už leží na sedačke a taktiež pozoruje tajomné poradové číselká. Sme na jednej lodi! Čakanie. Žiadanka. A opätovné skúmanie.

"Zavoláme Vám zajtra - ako to dopadlo!", - zazneje rozsudok človietky, ktorá je mierne v rozpakoch. Spolu s jej hlasom zarezonuje priestorom môj unavený povzdych nad celým systémom. "Aha, takže Vám to nemôžem zaplatiť na mieste?", spýtam sa úplne jednoduchú otázku na ktorú.. dostávam jednoduchú odpoveď -  "Pošlete to predsa na účet".. Systém nepustí. Chápem.

Koľko času som stratila? Hm, stačilo možno zavolať, že niečo potrebujem a ako to mám vybaviť. Niekedy si však naivne myslíme, že situáciu vybavíme na mieste. Ako ľudia. Ako živé bytosti, ktoré vyriešia problém priamo v čase a priestore súčasnej dimenzie. Odchádzam z banky. Unavená, vôbec však nie nahnevaná, iba.. v úžase.... iba - s úsmevom a pousmiatím nad celou situáciou..

Elektro - systémy. Dotyková obrazovka, dotykový displej telefónov, zadať možnosť, len čo keď - potrebujeme občas inú možnosť??...  Čipy, karty, internetová komunikácia. O pár rokov - nás možno v banke privíta iba dotyková obrazovka, ktorá na sebe bude mať bielu blúzku:-)  Ktovie....  Keď máme už tie samoobslužné pokladne, ktoré vedia nahradiť prácu ľudských bytostí...

Ďalší nákup. Potraviny. Rýchly nákup. Ale pri pokladni neuveriteľný rad!  Pani pokladníčka vysvetľuje pánovi, že kartičku vymení za inú kartičku, keď vypíše nejaké tlačivo. Obzerám sa po jednotlivých radoch - ale niet lepšej voľby. A potom.. poznáte to! Vy sa presuniete a s celkom určitou pravdepodobnosťou sa vyskytne v tom inom rade nový zádrhel a zároveň more možností riešenia....

Prichádzam konečne na rad! "Máte kartičku? Nie? A prečo ju ešte nemáte?", vysvetľuje výhody karty pani pokladníčka. Nechce sa mi vysvetľovať zase nekonečné "ale, mno, lebo". Únava materiálu.

Chcem iba zaplatiť za jeden chlieb ako normálny človek a ísť domov! Nezadávať more možností na dotykovej obrazovke, ktorá ani za svet nehádže tú moju možnosť! Nehľadať more kartičiek a nečakať na to moje poradové číslo, ktoré uvidím na obrazovke.......

Cesta autobusom. Opäť obrazovka! Iná. Väčšia.  Pomooooooc! Vypnitee juuu! Chcem si kľudne sadnúť, mať ticho, pozorovať kľudnú cestu autobusom! Bez hudby, ktorá občas vyskakuje von zo sluchátok niektorých človietok a lezie tak do uší iným človečinám, zachytáva sa im o vlasy a už sa ich nepustí. Chcem si iba sadnúť do autobusu a odviesť sa ako človietka - bez zvuku tajomnej nainštalovanej obrazovky. Obrazovkový svet!

Ľudia sa pomaly ale isto menia na elektro - ľudí. O chvíľku budú mať namiesto hlavy veľkú dotykovú obrazovku. A v nej veľa možností:-)

Žijeme v zvláštnej spoločnosti. Ak je toto normálny svet, v tom prípade je jedno isté! Pochádzam z inej planéty! Moji bratia a sestry ma tu asi zabudli! Určite! Týmto ich pozdravujem a posielam im pozdravy zo zvláštneho, bohatého, farebného, nevšedného sveta krajiny Človečenstva plného zvláštnych obrazoviek:-)

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?