Z bolesti k novým cestám...

Autor: Katarína Lorenčíková | 24.12.2012 o 21:46 | (upravené 25.12.2012 o 0:18) Karma článku: 6,99 | Prečítané:  577x

Posledné týždne priniesli príliš veľa bolesti. Bolo treba vstať. Zodvihnúť hlavu. Ísť ďalej. Za krátky čas došlo k mnohým poznaniam. Na jednej strane tu bol zvláštny pocit, že som posledný kolaps prežila, na strane druhej som akosi nevedela fungovať v materiálnom priestore. Trvalo mi dosť dlhý čas, kým som sa akosi "stabilizovala" v materiálnej dimenzii. Operácia bola v nedohľadne, za vyšetrenia som dala nemalo peňazí, riešenie však neprichádzalo. Nebudem opisovať svoj zdravotný stav.. Na to, čo sa všetko udialo za posl. týždne - by nestačilo ani sto blogov. Myslíte si, že keď si starostlivosť zaplatíte, nastane zmena? Niekedy to môže byť veľký omyl! Po niekoľkých týždňoch sa moje telo menilo na akúsi trosku, ktorá bola čoraz zdevastovanejšia.  Vstať. Zdvihnúť sa. Nájsť nové riešenie. Počúvať sto päťdesiat teórií a riešení, čo všetko by mohlo pomôcť a cítiť bolesť. Nájsť nový pohľad. Smer. Možno nového lekára. A potom to strašné zistenie - že sú to obyčajní úžerníci! Nový pocit. Nové riešenie. Zlyhanie. Tma. A pocit bezmocnosti, že sa nemôžete pohnúť. A potom, keď si už myslíte, že ste to všetko zvládli - príde niečo horšie. Hm, takmer ma to stálo život... Na prahu rokov,..

.. si uvedomujem, čo všetko sa stalo v krátkom čase. Pocit bolesti pomaly ustúpil, aj keď nejaké tie modriny na duši ostali stále. Bolo treba ísť ďalej. Aj s modrinami... Zmenil sa pohľad na ľudí, mnohí ma v krátkom čase zranili a sklamali, my ľudské bytosti si niekedy neuvedomujeme, akú moc majú slová. Vedia zraniť....... a nedajú sa už nikdy vrátiť naspäť. Nie, necítila som sa ako obeť. Presne som vedela, čo mám urobiť. Len pocit bolesti - či už fyzickej alebo psychickej - mi zatieňoval oči. Občas sa človek vyplače, občas si zanadáva, a potom príde obdobie, kedy sa už nedá ani plakať.. Chceli by ste, len už ani na to nemáte akosi síl. To všetko tu bolo.. Úplný prepad až do samého pekla,........

V krátkom čase som si začala pripadať, že ja nie som ja. Spôsobilo to pár kolapsov opakovaných po sebe. Moje telo akoby nepatrilo môjmu vedomiu.  Vnímanie sa ešte viac rozšírilo. Ja - som už nebola ja. Po hospitalizácii v nemocnici som si jednoducho ostrihala vlasy, zmenila ich farbu. Potrebovala som sa s týmto všetkým - s pocitom, že už nikdy to nebude také aké predtým a že návrat do toho istého bodu nie je možný - vysporiadať aj takto. Nakoniec - sa s tým všetkým musí človek vysporiadať predovšetkým ale vo svojom vnútri. Vždy som bola empatický človek. Svoju empatiu a zvýšenú vnímavosť som neustále chcela odstrániť. A potom sa to stalo. Niekoľkými kolapsami sa môj emocionálny svet, moje vnímanie mohutne roztvorilo. Prvé dni po týchto zážitkoch boli neznesiteľné... Chcela som, aby to všetko zmizlo. Lenže.. čím viac niečo nechcete - tým má silnejšiu vibráciu.

Prijať. Aké ľahké slovo! Jednoduché veci sú tie najťažšie. Prijať okolnosti, prehodiť kartu a s novým pocitom vykročiť do života.

Vyskúšala som to najskôr z lekárskeho pohľadu. Všetko však bolo na dlhé lakte. Prídete o mesiac, vyšetríme to a to,.. operáciu naplánujeme vtedy a vtedy.. Zrazu sa stanete zložkou, spisom, kde sa tie záhadné čísielka nepretržite menia. Takmer mi vyoperovali slepé črevo, nakoniec bol problém úplne niekde inde. Pokus č. 2 - internetová diskusia. Čo všetko sa dozviete na internete? Všetko. Naklikáte si svoj zdravotný problém a myseľ už robí všetko za Vás. A to je tá najväčšia chyba! V hlave si tak môžte vytvoriť úplne inú diagnózu. To je najväčšie riziko internetovej diskusie. Všetko má však dve strany.

Na druhej strane sú internetové diskusie strašne fajn  a v danej chvíli prospešné - viete si nájsť svoj zdravotný problém a spojiť sa s ľuďmi, ktorý absolvovali aj operáciu, či naopak.. Viete sa aj spojiť s konkrétnym lekárom na internetovej diskusii - ktorý má na problém zrazu úplne iný názor, tak presne viete - kde ste urobili chybu. Že ste jednoducho a skrátka - niekomu iba dobre zaplnili peňaženku. Zrazu pri jednom surfovaní po všelijakých zdravotníckych zariadeniach zistíte, že Vás niekto iba dobre obral o peniaze a v konečnom dôsledku ste si vlastne nepomohli...

Krok č. 2 - Rudriger Dahlke - Nemoc ako cesta.. - to je kniha, ktorú odporúčam každému. Nájdete si chorobu a spojíte s riešením na duchovnej úrovni. Spočiatku.. je to strašne ťažké. Ale postupne, ak ste dostatočne kritický a naozaj hľadáte, nechcete byť iba obeťou - siahnete hlbšie aj do tejto zvláštnej literatúry. Každá choroba má povôd v psychickom rozpoložení človeka, niekedy ide o schémy, niekedy aj o rodinné konštelačné programy, ktoré preberáme. A niekedy opakovane robíme tie isté chyby, ktoré sa spájajú s tými istými emóciami.

Postupom času som začala všetky poznatky spájať. Iná cesta nebola. Celkom dobre som sa začala orientovať v homeopatických liekoch. Navštívila som aj homeopatku, ktorá problém rozvinula cez mnohé fázy. Symptómy, dedičné dispozície, ale aj psychológiu, krízy, traumy. Bol tu aspoň niekto, kto sa somnou konečne rozprával ako s ľudskou bytosťou. Po kolotoče vyšetrní, kde som si pripadala ako zviera - som si túto človečenskosť nesmierne cenila. Po štvorhodinovom rozhovore som zistila, aké vzorce má naša rodina, čo som mohla prebrať po svojich rodičoch, ako ovplyvnili môj život mnohé traumy, ktoré sú zamknuté v skrinke. Začal sa mi premietať celý môj život. Vlások po vlásku. A to všetko sa objavovalo aj  v snoch.  Vyriešime jeden priečinok a objavíme ďalší..  Otvoria sa dvere do nového. Až kým neprídeme na to, kde robíme chybu. A niekedy.. ju robíme opakovane...

To všetko tu bolo za strašne krátky čas. Nedalo sa porovnávať dni. Každý bol iný. Prinášal nové otázky, problémy, bolesti, pády, ale aj riešenia..

Po následnom šoku z posledného silného kolapsu, po mnohých traumách... trebalo ísť oveľa ďalej. Bez meditácii, bez cvičení cchi kungu - by som to sotva zvládla. Po kolotoči vyšetrení som si varila čaj na nervy, nemohla som jesť, spať, všetko sa zborilo. Moje domodrinované ruky z injekčných striekačiek ma upozorňovali na to, že je treba vstať. Zdvihnúť hlavu a nájsť nové riešenie. A síce - so slzami v očiach - s fyzickou bolesťou.

Prvé cvičenia, prvé meditácie v stoji boli dosť drsné. Nešlo to. Ako však hovorí majster cchi kungu - nerozmýšľaj, iba stoj, preciťuj svoje telo.  Meditácia stromu - kde dochádza k roztváraniu a odblokovávaniu niektorých energetických dráh - nie je jednoduchá. A nič nejde mávnutím prútika. Stáť 45 minút bez pohnutia - nie je žiadna malina - najmä - ak vôbec nevládzete stáť na nohách. Postupne - keď máte za sebou niekoľko stromov, začnete preciťovať naozaj to, o čo v tejto meditácii ide. Čerpať energiu z matky zeme. Či už s afirmáciou odpustenia, uvedomenia si vlastnej slabosti, či s modlitbou o pomoc, postupne však táto vizualizáciu stromu nadobudne iný význam. Ocitnete sa v inom svete. Vypnete svoje ubolené telo. Nebolo to ľahké.  Predsa ma to dostalo ako tak do normálu.

Nastavenia organizmu sa v krátkom čase úplne zmenili. Začal mi vyhovovať chlad, ktorý som nenávidela, začala som byť alergická na príliš veľké teplo, ktoré som milovala... Nepotrebovala som zrazu až toľko veľa jesť.. Jedlo, ktoré som nadovšetko milovala - už zrazu stratilo svoju dôležitosť. Občas - ma moja myseľ vrátila naspäť do zaužívaných schém. Ale vrátilo ma opäť aj moje telo, ktoré vyjadrilo opätovný nesúhlas.  Začala som sa viac riadiť intuíciou, menej rozumom, ktorý má tendenciu riadiť naše životy.

A postupne.. sa môj denný režim upravil. Ten istý čas, tá istá meditácia. Po mnohých stratách vedomia sa meditácie vykonávali ľahko. Vizualizácia svetla, afirmácia - som pod božou ochranou, som bytosť plná svetla - mi dala nový rozmer. Krok po kroku, políčko po políčku - som skúmala svoj život. Až som nakoniec zistila, že niektorým udalostiam treba dať voľný priebeh, najdôležitejšie je odpustenie, s pokorou prijať práve takúto trýznivú bolesť až do takej miery, že je hmatateľná, s pokorou priznať - že práve to nás má niekam doviesť, aj keď máme pocit, že odpovede neprichádzajú a otázky sa množia rýchlosťou vetra.

Odovzdanie. Nie rezignácia. Iba prijatie práve toho, čo sa deje - aj keď je to niekedy neznesiteľné, aj keď sa Vám natrvalo porušia stereotypy. Prijatie - s vierou, že to všetko má vyšší zámer.. že sme súčasťou niečoho, čo nevnímame. Chceme ovplyvňovať svoje životy, chceme mať v rukách kormidlo, lenže niekedy práve týmto velením kormidlujeme naopak - proti prúdu. Nastanú komplikácie, nové prekážky,  ktoré treba zvládnuť k ďalšej ceste. Len niekedy.. sa cítime bezmocní. Bez sily. Bez energie. Bez svetla. A práve vtedy sa treba otočiť úplne iným smerom. Treba natočiť svoj ďalekohľad niekam oveľa inam,..

Začala som žiť svetelnou meditáciou. A myseľ robí zázraky. Zrazu máte na všetko iný pohľad. Čaká vás síce operácia, ale vy viete, že niekam to povedie, lebo už cítite svetlo stále. Prestanete sa báť. Knihy Doreen Virtue mi priniesli nový závan do života. Zrazu som všetkému porozumela. Karty anjela Rafaela, ktoré som si pozerala pred niekoľkými mesiacmi - sa stali mojimi spoločníkmi na mojej ceste. A naozaj! Fungujú.. Dva týždne sa objavovali dve tie isté karty. Len my ľudské bytosti potrebujeme stále niečo skúšať, ubezpečovať sa, či to funguje. Nakoniec - áno, stačí veriť, pracovať a niektoré odpovede sa postupne ukážu.

Ako tak pozerám, tento blog nadobudá siahodlhé rozmery, čo som nechcela. A snáď mi to prepáčite, keď je ten čas vianočný. To iba moje ruky píšu písmenká samé.. Hm, .. A toľko krát som chcela napísať niečo podobné a nakoniec bol z toho iný článok.

Ale človek mieni, ................ a to ďalej už sami poznáte......

Želám všetkým bytostiam  pokojné sviatočné dni, hlavne pokojné srdiečka - lebo to je nakoniec to najdôležitejšie, schopnosť prijať okolnosti a i napriek bolesti vysielať lásku:-)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?